Toto je najchladnejšia obývaná dedinka na Zemi. Ako sa v nej žije?

  • Priemerná teplota v januári tu dosahuje – 50 °C
  • Dĺžka dňa sa zvyčajne pohybuje v priemere od 3 hodín v decembri do 21 hodín v letných mesiacoch
  • Rekordne najnižšia teplota, ktorá tu bola zaznamenaná predstavuje – 71,2 °C
  • Obyvatelia musia silným mrazom prispôsobiť nielen svoj denný režim, ale napríklad aj stravu
collage
pinterest.com
  • Priemerná teplota v januári tu dosahuje – 50 °C
  • Dĺžka dňa sa zvyčajne pohybuje v priemere od 3 hodín v decembri do 21 hodín v letných mesiacoch
  • Rekordne najnižšia teplota, ktorá tu bola zaznamenaná predstavuje – 71,2 °C
  • Obyvatelia musia silným mrazom prispôsobiť nielen svoj denný režim, ale napríklad aj stravu

Ak by sa ti niekedy zdalo, že mrazy na Slovensku sa ti dostávajú pod kožu a zima nie a nie skončiť, potom by si v nasledovnej obci pravdepodobne žiť nechcel. Ruská dedinka Ojmiakon, známa tiež ako „Pól chladu“, ktorá je súčasťou Jakutskej republiky, je právom považovaná za najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi.

Priemerná zimná teplota dosahuje – 50 °C, čo však ešte nie je ani zďaleka rekord. Najnižšia teplota, ktorá bola v tejto obci zaznamenaná, predstavuje sviežich – 71,2 °C. Paradoxom je preto samotný názov dedinky, ktorý v preklade znamená „nemrznúca voda“.

Dedinka sa nachádza približne vo výške 750 metrov nad morom a dĺžka jedného dňa sa pohybuje od 3 hodín v zimných mesiacoch do 21 hodín v lete. Zima a leto sú v tejto obci však dostatočne odlíšené. V júni, júli a auguste sa tu možno stretnúť s teplotami nad 30 °C.

Napriek tejto skutočnosti sa nájde okolo 500 ľudí, ktorí túto obec vytrvalo obývajú. Extrémne silné mrazy však spôsobujú, že obyvatelia sa musia denne vysporiadať aj so špecifickými problémami, ktoré väčšina sveta vôbec nepozná. Nájsť tu napríklad nejaké rastúce jedlé plodiny je nemožné. Základom stravy je preto konské a sobie mäso.

Jediný obchod, ktorý je tu k dispozícii, zabezpečuje len skutočne nevyhnutné potreby obyvateľstva, ktoré sa živí predovšetkým chovom sobov a lovom. Podvýživou tu však netrpí nikto. Podľa vyjadrenia lekárov je to pre dostatok mlieka, ktoré obsahuje veľké množstvo potrebných živín.

Nie je žiadnym prekvapením, že ak tu chce niekto žiť, musí si na chlad do veľkej miery zvyknúť. Ak by si sa preto chcel náhodou vyvliecť zo školských povinností, lebo veď vonku je tuhý mráz, nie je to také jednoduché. Školu tu totiž zatvoria len vtedy, ak vonkajšia teplota klesne pod – 52 °C.

Medzi každodenné problémy, s ktorými sa obyvatelia musia vysporiadať, patrí napríklad zamŕzanie náplne do pera alebo primrznutie okuliarov k tvári. Miestni dokonca tvrdia, že nemôžu len tak vypnúť a zaparkovať auto, pretože sa boja, že ho už tak skoro nenaštartujú. Taktiež je pochopiteľné, že ani žiadna iná technika tu nemá veľkú šancu na prežitie. Ak by sa aj podarilo niekomu získať mobil, prípadne fotoaparát, je len veľmi málo pravdepodobné, že by sa dali plnohodnotne v týchto podmienkach využiť.

Kuriózne je aj pochovávanie zosnulého. Kým u nás je záležitosť vykopania jamy viac menej samozrejmosťou, v Ojmiakone môže tento proces trvať až tri dni. Zem sa totiž musí v prvom rade poriadne rozmraziť, na čo sa využíva rozžeravené uhlie. Toho totiž majú obyvatelia vcelku dosť, nakoľko moderné technológie ich zatiaľ obchádzajú a teplo si zabezpečujú prevažne pálením uhlia. Ak by však jeho dodávka mala výpadok, prechádza sa na pálenie dreva. Ak by tomu tak nebolo, hrozí, že potrubia v krátkej dobe zamznú a prasknú.

I napriek všetkým spomenutým veciam, je pochopiteľné, že návšteva tejto dedinky láka mnohých turistov. Netrvalo dlho a chytili sa toho cestovné spoločnosti, ktoré ponúkajú cestovateľom možnosť vyskúšať si život v týchto mrazivých podmienkach.

Zdroj: petapixel.com, dailymail.co.ukeconomictimes.indiatimes.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá