h1
TASR/Colný úrad Nitra, AP Photo/Laura Leon, Facebook/ Ekocharita
h2
TASR/Colný úrad Nitra, AP Photo/Laura Leon, Facebook/ Ekocharita

Toto je pravda o charite. Kam putuje tvoje oblečenie, keď ho hodíš do zberného kontajnera?

  • Mnoho Slovákov žije aj dnes v klamlivej predstave, že do kontajnerov na textil možno vhodiť takmer čokoľvek – od starých topánok, cez kvetináče až po mixér
  • Takéto správanie ľudí pritom celkom zbytočne zaťažuje fungovanie organizácií, ktorých práca značne pomáha našej krajine
  • Naše nepotrebné oblečenie z ich zberných kontajnerov slúžiť dokonca ako eko izolácia domov či výplň interiérov automobilov
  • Mnoho Slovákov žije aj dnes v klamlivej predstave, že do kontajnerov na textil možno vhodiť takmer čokoľvek – od starých topánok, cez kvetináče až po mixér
  • Takéto správanie ľudí pritom celkom zbytočne zaťažuje fungovanie organizácií, ktorých práca značne pomáha našej krajine
  • Naše nepotrebné oblečenie z ich zberných kontajnerov slúžiť dokonca ako eko izolácia domov či výplň interiérov automobilov

Vedel si, že priemerný Slovák si kúpi približne 13 kilogramov oblečenia a iného textilu ročne? V slovenských domácnostiach tak pribudne každý rok viac ako 71 000 000 kilogramov oblečenia. Toto množstvo predstavuje plochu troch futbalových štadiónov naplnených do výšky siedmich poschodí. 

Okolo 95 % použitého textilu sa pritom dá spotrebovať recykláciou, no iba 15 % sa reálne využíva týmto spôsobom. V konečnom dôsledku každý Slovák vyhodí ročne 4 až 12 kilogramov oblečenia.

Slováci vdychujú textilnému odpadu nový život. Z nechceného oblečenia vyrábajú rúška a tým sa to nekončí

Po celom Slovensku našťastie pribúda stále viac kontajnerov určených na náš nepotrebný textil, ktorý bol kedysi vysnívaným kúskom, no dnes nám len zaberá miesto v skrini. V tomto segmente majú značné zastúpenie aj kontajnery označené logom Humana.

V Humana People to People pracujú so secondhandovým oblečením už od roku 1978. Na začiatku bolo podľa tímu organizácie celkom jednoduché zbierať oblečenie z prebytkov v Západnej Európe a posielať ho ľuďom v núdzi v Afrike. Preprava z Európy do Afriky bola zväčša darom od niektorých veľkých prepravných spoločností v Európe alebo od niektorých súkromných darcov.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze)

Avšak ako množstvá rástli, nestačilo to, a tak bolo nutné hľadať prostriedky inde. V tom istom čase diskusie s rôznymi vládami v Južnej Afrike viedli k nasledujúcemu záveru:

„Ľudia v Afrike sa nesmú naučiť myslieť si o rozvoji, že je to niečo, čo prichádza loďou z Európy – rozvoj je niečo, čo sami vytvoríte.“

Takže namiesto toho, aby Humana dávala oblečenie zdarma, začala naň pozerať ako na komoditu generujúcu príjmy, ktorá sa mohla predávať za ceny, aké si môžu dovoliť ľudia v Európe i Afrike. 

Ľudia tak mali šancu využiť získané peniaze na zaplatenie všetkých nákladov na zber, triedenie a distribúciu oblečenia. Zisk sa dal následne využiť na vytvorenie a vedenie škôl, komunitného rozvoja, potravinovej bezpečnosti a zdravotných programov v chudobných krajinách.

Triediš nepotrebný textil?

Humana Slovensko má momentálne triediace centrum v Martine, kde sa oblečenie prerozdeľuje do troch hlavných skupín: jedna časť ide do secondhandových obchodov HUMANA na Slovensku, Česku, Poľsku a Rumunsku a do veľkoobchodu. Ďalšia časť sa posiela do spomínanej Afriky na predaj miestnym obchodníkom za nízke ceny. Zvyšok sa predá na Slovensku a v Indii na opätovné využitie.

Ekocharita

Po celom Slovensku má umiestnených už viac ako 8 00 kontajnerov aj lokálna značka Ekocharita. Táto spoločnosť materiálne i finančne podporuje domáce charitatívne organizácie. Nepoužiteľné šatstvo opätovne využívajú, nakoľko z neho šijú nové odevy. Použiteľné oblečenie darujú sociálne slabým či ľuďom bez domova.

Uverejnil používateľ Úsmev ako dar pre BA a TT kraj Streda 5. februára 2020

Určitý podiel vyzbieraného textilu však smeruje aj k recyklátorovi, ktorý z materiálu vie vyrobiť izolačné materiály. Z tvojich vyhodených tričiek sa môže stať naozaj všeličo. Možno sa, napríklad, znovuzrodí ako súčasť tepelnej izolácie domu.

Je tomu vďaka slovenskej firme SK-Tex, ktorá sa snaží čo možno najefektívnejšie využiť textil ako funkčný materiál. Stojí za ňou Miroslav Futrikanič a Marián Majerovský, ktorí sa recykláciou textilu zaoberá už od roku 1998. 

Ich výrobky môžeš nájsť v tvojom aute, v gaučoch či domoch. V SK-Tex sa totižto špecializujú na recykláciu odevov, ktoré premieňajú aj na vysoko kvalitnú izoláciu budov.

Textilná izolácia funguje ako plnohodnotná alternatíva k minerálnej vlne, dokonca ju v niektorých vlastnostiach predbieha. Samozrejme, medzi dôležité výhody patrí aj proces výroby a recyklovateľnosť izolácii.

zdroj: Slov-Tex

„Zatiaľ čo minerálna a sklenená vata sa vyrábajú z neobnoviteľných zdrojov s vysokou energetickou spotrebou, textilné izolácie EKOSEN vyrábame z odpadu a s nízkou energetickou spotrebou. Textilné izolácie navyše vieme recyklovať do rovnakého produktu ako predtým bez straty vlastností,” opisujú výhody produktov spoločnosti jej zástupcovia.

Produkty, ktoré pod ich strechou vznikajú posielajú do Nemecka, Francúzska, Českej republiky či Poľska. Spoločnosť je orientovaná predovšetkým na export do krajín EÚ, pričom podiel exportu je cez 90 %.

Spolupráca s reťazcami na Slovensku

V súčasnosti SK-TEX spolupracuje takmer so všetkými väčšími potravinovými reťazcami ako sú Tesco, Lidl a Kaufland. Tí im dodávajú svoje pracovné odevy na recykláciu, aby ich premenili na niečo zmysluplné. Spoluprácu však nadviazali aj s obľúbeným secondhandom Nosene.

„Textilného odpadu je stále viac a zahlcuje našu planétu rovnako, ako akýkoľvek iný odpad. Preto považujeme za našu úlohu nielen spracovanie textilu, ale aj osvetu spoločnosti v tomto smere,” píše na svojom webe tím firmy.

Zatiaľ spracúvajú približne 4 000 ton odpadu, pričom zhruba 50 % pochádza z „kontajnerového“ zberu z rôznych krajín. „V súčasnosti popravde nepoznáme efektívnejší systém využitia vyradeného textilu a fandíme každej aktivite, ktorá sa snaží predĺžiť životnosť textilu.“

Vyhadzovať textil do „komunálu“ je nonsens

Ak textil vyhodíš do komunálneho odpadu, tak skončí väčšinou na skládke, alebo v spaľovni v Košiciach či Bratislave. Keďže väčšina textilu obsahuje rôzne syntetické látky, tak sa jednak nerozloží na skládke tak rýchlo a hrozí aj vytváranie ďalších škodlivín pri kontakte s iným odpadom.

Namiesto bytov prenajímajú košele aj sukne. Vďaka ich konceptu budeš mať na sebe nový kabát každý deň

Zároveň je textil síce ľahký, ale zaberá na skládke veľkú plochu. Je preto dobré pri najbližšej generálke šatníka myslieť na to, kam svoje staré oblečenie vyhodíš.

Aj vyhadzovanie má svoje pravidlá

Mnoho ľudí stále nemá jasno v tom čo a akým spôsobom vkladať do kontajnerov na textil. Nepotrebné oblečenie sa má do kontajnerov vkladať v pevne uzatvorených, hrubších igelitových taškách, alebo iných pevných obaloch. Topánky by si mal zase po pároch zviazať, alebo inak pevne spárovať.

Darované veci vlož do kontajnera tak, aby padli dovnútra. Nikdy ich nenechávaj vedľa kontajnera, dal by si tak šancu ich znehodnoteniu počasím alebo vandalmi.

Uverejnil používateľ Ekocharita Slovensko Slovensku / Zber oblečenia / Ekológia a Charita Streda 25. novembra 2020

„Chceme vaše oblečenie, topánky a iné darované veci odovzdať kompletné a nepoškodené. Ak chcete darovať väčšie množstvo oblečenia, kontajner prosím nepreplňujte a kontaktujte nás. Radi si ho vyzdvihneme po dohode priamo u vás,“ objasňuje tím Ekocharity.

Milí darcovia, radi by sme raz a navždy vyvrátili jeden fenomém, ktorý sa šíri na rôznych blogoch, eventoch a v rôznych…

Uverejnil používateľ Ekocharita Slovensko Slovensku / Zber oblečenia / Ekológia a Charita Streda 19. februára 2020

Začni od seba

Aj keď mnohé organizácie a second handy sa snažia o čo možno najmarkantnejšiu recykláciu nášho textilu, stále platí, že najlepšie je tvorbe odpadu ( aj toho textilného) predchádzať. Čo by teda odborníci poradili ľuďom, ktorí chcú zmeniť svoj prístup k móde a svojou troškou prispieť k celkovej zmene? Podľa módnej návrhárky Kamily Vodochodskej, je hlavným predpokladom uvedomiť si aspoň základné súvislosti a kontext problému.

Zdôrazňuje, že kroky, ktoré môžeme zo dňa na deň urobiť, existujú, sú ľahko aplikovateľné a majú veľký pozitívny dopad. Môžeme napríklad vyradiť z našich šatníkov čisto syntetické materiály, ktorých rozpad, ale aj nosenie a pranie ničí životné prostredie najviac.

„Urobiť si revíziu nielen vo svojej skrini, ale tiež v hlave a postupne si prenastaviť myseľ bude nevyhnutnou nutnosťou. Na začiatok si stačí klásť otázku pri veciach, ktoré v šatníku už máme: Kúpil by som si túto vec znovu za rovnaké peniaze so skúsenosťou, ktorú s daným kúskom odevu mám?“

Ľudia podľa jej skúseností často s veľkým prekvapením zistia, ako ľahko sa dajú určiť reálne potreby, čo sa obsahu šatníka týka. Upozorňuje, že pri kúpe oblečenia sa väčšina z nás nechá opantať domnelými potrebami, ktoré vznikajú pod nátlakom všadeprítomnej reklamy a emócií.

Zdroje: HUMANA, Ekocharita, SK-Tex

Najnovšie