Trump vysmial veterné elektrárne: Európa chystá gigantický plán, ako sa zbaviť závislosti od USA
- Donald Trump kritizuje veternú energiu, Európa plánuje veterné parky
- Snaží sa o energetickú nezávislosť
- Donald Trump kritizuje veternú energiu, Európa plánuje veterné parky
- Snaží sa o energetickú nezávislosť
Donald Trump sa vyjadril hanlivo o veterných zdrojoch energie. Na Svetovom ekonomickom fóre zosmiešnil veterné elektrárne a krajiny, ktoré ich budujú, a vyvolal v Európe viac než len diplomatické rozpaky. O päť dní neskôr totiž deväť európskych štátov podpísalo plán vybudovať gigantické centrum veternej energie v Severnom mori. Symbolika bola jasná: spor už nie je iba o klímu, ale o moc, bezpečnosť a ekonomiku.
Európa sa totiž ocitla v energetickej pasci. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa rýchlo zbavila závislosti od ruského plynu, no namiesto energetickej nezávislosti vznikla nová závislosť – od Spojených štátov. Americký skvapalnený zemný plyn (LNG) dnes tvorí približne 60 percent európskeho dovozu tejto suroviny. Kríza sa tak nevyriešila, iba presunula, píše CNN.
Donald Trump zosmiešňuje veterné elektrárne
Politici a analytici začali otvorene hovoriť o tom, že energia sa mení na geopolitickú zbraň. Rusko ju využívalo počas vojny proti Ukrajine, keď obmedzovalo dodávky plynu a spôsobovalo cenové šoky. Washington síce Európe pomohol nahradiť ruské dodávky, no zároveň získal výrazný ekonomický a politický vplyv. Americká stratégia navyše otvorene hovorí, že export energií je nástrojom moci.
CHART OF THE DAY: As the debate starts about whether — and if so, how — Europe should respond to US taffifs on Greenland, let’s take a look at the energy situation. The EU swapped Russian for American depdency: today, US accounts for ~16% of oil and ~45% of its LNG of imports. pic.twitter.com/DNQWOHJSeD
— Javier Blas (@JavierBlas) January 18, 2026
Práve preto vznikla ambícia premeniť Severné more na najväčší energetický projekt v dejinách Európy. Spoločné veterné parky majú dosiahnuť výkon približne 100 gigawattov, čo by dokázalo zásobovať elektrinou desiatky miliónov domácností. Projekt má zároveň prepojiť krajiny vysokonapäťovými podmorskými káblami a vytvoriť spoločnú energetickú infraštruktúru.
Dôležité je, že obnoviteľná energia už nie je vnímaná iba ako klimatická politika. Stala sa bezpečnostnou stratégiou. Európska únia dnes dováža takmer 60 percent energie a každý výkyv cien alebo politické rozhodnutie dodávateľov má okamžitý dopad na priemysel aj domácnosti. Vysoké ceny plynu po roku 2022 prispeli k inflácii, oslabeniu ekonomiky a sociálnemu napätiu.
Vojna na Ukrajine tento trend ešte zrýchlila. Rusko ukázalo, že suroviny môžu byť účinnejšie než tanky – dokážu destabilizovať ekonomiku protivníka bez priameho vojenského konfliktu. Európa preto začala hľadať model, v ktorom nebude vydierateľná ani Moskvou, ani Washingtonom. A to je pre Donalda Trumpa v súčasnosti dôležitou témou, píše Politico.
Obnoviteľné zdroje sú riešením
Obnoviteľné zdroje majú jednu strategickú výhodu: nemožno ich zablokovať sankciami ani vypnúť potrubím. Vietor a slnko sú domáce zdroje. Preto dnes energetická transformácia znamená aj transformáciu geopolitiky. Kým kedysi bezpečnosť garantovali armády a aliancie, dnes ju čoraz viac určujú elektrické siete a výrobné kapacity.
Napätie medzi Európou a Spojenými štátmi pritom nie je iba ideologické. USA sa v posledných rokoch stali najväčším exportérom LNG na svete a európsky trh je pre nich kľúčový. Americkí predstavitelia otvorene kritizujú európske klimatické regulácie a zároveň podporujú export fosílnych palív. Európa tak čelí dileme, konštatuje Európska komisia. Na jednej strane potrebuje americký plyn, no zároveň chce obmedziť závislosť od akéhokoľvek dodávateľa.
Nie je to len o energiách
Spor okolo obnoviteľných zdrojov tak v skutočnosti odráža širší konflikt o ekonomický model budúcnosti. Spojené štáty stavajú na exporte energií a technologickej dominancii, Európa sa snaží o energetickú sebestačnosť a stabilné ceny. Výsledok môže ovplyvniť nielen klimatickú politiku, ale aj konkurencieschopnosť priemyslu, pripomína Politico.
The North Sea is becoming the world’s largest green energy reservoir
9 countries are announcing massive offshore wind farms: 15 gigawatts capacity between 2031-2040
A colossal project transforming Europe’s energy future#RenewableEnergy #OffshoreWind #GreenEnergy #ClimateAction pic.twitter.com/YMgYHHVQBZ— Xavier Mareca (@xavierdatatech) January 27, 2026
Dôsledky sa dotýkajú aj vojny na Ukrajine. Energetická bezpečnosť totiž určuje, ako dlho je Európa ochotná znášať ekonomické náklady konfliktu a podporovať Kyjev. Čím viac bude kontinent nezávislý, tým menší tlak bude na kompromisy s Ruskom. A na druhej strane aj s Donaldom Trumpom, pripomína El País.
Energetika sa tak stáva pokračovaním geopolitiky inými prostriedkami. Bitky sa síce vedú na fronte, no rozhodnutia o ich výsledku môžu vznikať na summitoch o elektrine, vetre a plyne. A práve preto Európa investuje do turbín – nie kvôli ideológii, ale kvôli suverenite.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: CNN, Politico, El País, Európska komisia