Trump zverejnil mapu, na ktorej si nárokuje ďalší štát Európy
- Trump zaradil Island pod vlajku USA
- Reykjavík označil jeho príspevok za nevhodný a predvolal si amerického veľvyslanca
Americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil mapu, na ktorej si Spojené štáty symbolicky robia nárok na ďalší európsky štát. Island je na nej spolu s Grónskom, Kanadou, Mexikom a ďalšími krajinami zobrazený pod americkou vlajkou. Reykjavík si pre kontroverzný príspevok predvolal veľvyslanca USA, informuje ČTK.
Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Startitup, odkaz sa otvorí v novom okneNejde pritom o prvý prípad, keď sa Island objavil v súvislosti s americkými územnými ambíciami. Podľa islandskej verejnoprávnej stanice RÚV ho Trump v januári 2026 počas prejavu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose opakovane zamieňal s Grónskom, keď hovoril o snahe získať toto poloautonómne dánske územie.
Kontroverziu už predtým vyvolal aj Billy Long, ktorý ešte ako nominant na post amerického veľvyslanca žartoval, že Island sa stane 52. štátom USA a on jeho guvernérom. Za svoje slová sa neskôr ospravedlnil, uviedla RÚV. Ide však o prvú mapu, kde je Island pod americkou vlajkou.
Island označil Trumpov príspevok za absolútne nevhodný
Šéfka islandskej diplomacie Þorgerður Katrín Gunnarsdóttirová si v reakcii v pondelok predvolala amerického veľvyslanca na Islande Billyho Longa, ktorý sa svojej funkcie oficiálne ujal v auguste. Islandská diplomacia pre RÚV uviedla, že veľvyslancovi dala jasne najavo, že „príspevok bol absolútne nevhodný“.
Americké ministerstvo zahraničných vecí, americké veľvyslanectvá v Kodani a Reykjavíku ani americký konzulát v Nuuku na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovali. Na žiadosť o komentár neodpovedalo ani islandské ministerstvo zahraničných vecí.
Mapa prehĺbila napätie medzi USA a európskymi spojencami
Trumpove tvrdenia z posledných rokov, že USA musia získať Grónsko, poloautonómne dánske územie, vyvolali napätie medzi Washingtonom a Kodaňou a v širšom meradle aj v celej Európe. USA a Dánsko pritom patria medzi zakladajúcich členov NATO.
Island koncom augusta v referende hlasoval proti obnoveniu prístupových rokovaní s Európskou úniou. Niektorí zástancovia začatia rokovaní uvádzali obavy zo spoľahlivosti USA ako dôvod na zváženie užších väzieb s EÚ. Podľa analytikov však výsledok napokon ovplyvnili domáce ekonomické obavy.
EÚ posilňuje Grónsko, jeho obyvatelia odmietajú byť Američanmi
Trump príspevok s mapou zdieľal krátko po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas návštevy Grónska oznámila, že Európska únia poskytne ostrovu investičný balík vo výške 200 miliónov eur. Finančné prostriedky budú určené na tento rok a rok 2027 a smerovať majú do viacerých oblastí – od vzdelávania a rybolovu cez lepšie satelitné a káblové pripojenie až po vodnú energetiku či kritické nerastné suroviny.
Podľa agentúry Reuters má dohoda posilniť vzťahy medzi Európskou úniou, Grónskom a Dánskom v čase rastúceho geopolitického súperenia v Arktíde. Brusel zároveň navrhuje zvýšiť celkovú podporu pre Grónsko z 225 na 530 miliónov eur v rozpočtovom období 2028 až 2034. Von der Leyenová označila ostrov za strategického spojenca a dôveryhodného partnera únie. Zdôraznila tiež, že o budúcnosti Grónska môžu rozhodovať výlučne jeho obyvatelia. Väčší záujem svetových mocností o územie súvisí aj s jeho zásobami kritických surovín a otváraním nových arktických námorných trás.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala dánskej tlačovej agentúre v Nuuku, že Grónsko vyslalo jednoznačný odkaz. „Grónska vláda aj grónsky ľud opakovane vyhlásili, že nechcú byť Američanmi,“ povedala. „Dúfam, že o tom nikto nepochybuje, či už v Spojených štátoch, alebo vo zvyšku sveta,“ dodala.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: RÚV, ČTK, Reuters