Trumpove chápadlá znovu siahajú na Európu. Po Dánsku si nárokuje ďalší štát

Americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil mapu, na ktorej si Spojené štáty symbolicky robia nárok na ďalší európsky štát. Island je na nej spolu s Grónskom, Kanadou, Mexikom a ďalšími krajinami zobrazený pod americkou vlajkou. Reykjavík si pre kontroverzný príspevok predvolal veľvyslanca USA, informuje ČTK.

Nejde pritom o prvý prípad, keď sa Island objavil v súvislosti s americkými územnými ambíciami. Podľa islandskej verejnoprávnej stanice RÚV ho Trump v januári 2026 počas prejavu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose opakovane zamieňal s Grónskom, keď hovoril o snahe získať toto poloautonómne dánske územie.

Kontroverziu už predtým vyvolal aj Billy Long, ktorý ešte ako nominant na post amerického veľvyslanca žartoval, že Island sa stane 52. štátom USA a on jeho guvernérom. Za svoje slová sa neskôr ospravedlnil, uviedla RÚV. Ide však o prvú mapu, kde je Island pod americkou vlajkou.

Island označil Trumpov príspevok za absolútne nevhodný

Islandská ministerka zahraničných vecí Þorgerður Katrín Gunnarsdóttirová si v pondelok v súvislosti s príspevkom predvolala amerického veľvyslanca Billyho Longa, ktorý sa funkcie ujal v auguste. Ministerstvo zahraničných vecí pre islandskú verejnoprávnu televíziu RÚV uviedlo, že mu tlmočilo jasný postoj: „Príspevok bol absolútne nevhodný.“

Agentúra Reuters požiadala o stanovisko americké ministerstvo zahraničných vecí, veľvyslanectvá USA v Kodani a Reykjavíku aj americký konzulát v Nuuku. Bezprostredne však nereagovala žiadna z týchto inštitúcií. Na žiadosť agentúry o vyjadrenie neodpovedalo ani islandské ministerstvo zahraničných vecí.

Mapa prehĺbila napätie medzi USA a európskymi spojencami

Trumpove tvrdenia z posledných rokov, že USA musia získať Grónsko, poloautonómne dánske územie, vyvolali napätie medzi Washingtonom a Kodaňou a v širšom meradle aj v celej Európe. USA a Dánsko pritom patria medzi zakladajúcich členov NATO.

Island koncom augusta v referende hlasoval proti obnoveniu prístupových rokovaní s Európskou úniou. Niektorí zástancovia začatia rokovaní uvádzali obavy zo spoľahlivosti USA ako dôvod na zváženie užších väzieb s EÚ. Podľa analytikov však výsledok napokon ovplyvnili domáce ekonomické obavy.

Európska únia posilňuje Grónsko, jeho obyvatelia odmietajú byť Američanmi

Trump mapu zverejnil krátko po návšteve predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej v Grónsku. Tá oznámila, že Európska únia investuje do ostrova 200 miliónov eur.

Peniaze má Grónsko dostať v tomto a budúcom roku. Investície majú podporiť vzdelávanie a rybolov, zlepšiť satelitné a káblové pripojenie a smerovať aj do vodnej energetiky či sektora kritických nerastných surovín.

Podľa agentúry Reuters má dohoda posilniť vzťahy medzi Európskou úniou, Grónskom a Dánskom v čase rastúceho geopolitického súperenia v Arktíde. Brusel zároveň navrhuje zvýšiť celkovú podporu pre Grónsko z 225 na 530 miliónov eur v rozpočtovom období 2028 až 2034. Von der Leyenová označila ostrov za strategického spojenca a dôveryhodného partnera únie. Zdôraznila tiež, že o budúcnosti Grónska môžu rozhodovať výlučne jeho obyvatelia. Väčší záujem svetových mocností o územie súvisí aj s jeho zásobami kritických surovín a otváraním nových arktických námorných trás.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová povedala dánskej tlačovej agentúre v Nuuku, že Grónsko vyslalo jednoznačný odkaz. „Grónska vláda aj grónsky ľud opakovane vyhlásili, že nechcú byť Američanmi,“ povedala. „Dúfam, že o tom nikto nepochybuje, či už v Spojených štátoch, alebo vo zvyšku sveta,“ dodala.