Uhrík: Je nám jedno, odkiaľ sa energie nakupujú. Ak budú lacné, nech sú hoci aj z Kuvajtu

Európska únia dnes stojí pred zložitou dilemou. Na jednej strane chce investovať miliardy eur do podpory Ukrajiny a posilniť svoj geopolitický vplyv. Na druhej strane doma rieši vlastné problémy – rastúce ceny energií, slabšiu konkurencieschopnosť aj otázky súvisiace s využívaním eurofondov.

Práve tu vzniká napätie, ktoré čoraz viac rezonuje aj medzi politikmi. Má Únia najskôr riešiť vlastné ekonomické a sociálne výzvy, alebo je správne investovať mimo svojich hraníc? A kde je hranica medzi solidaritou a zodpovednosťou voči vlastným členským štátom?

Na našom stretnutí v Bruseli sme sa o téme energetiky rozhovárali s europoslancom Milanom Uhríkom, ktorý k otázke nákupu energetických surovín zaujal jednoznačný postoj: „Nám je jedno, odkiaľ sa energie nakúpia. Keď budú lacnejšie z Kuvajtu, tak nech sa nakupujú z Kuvajtu.“ Zároveň naznačil, že za správnu cestu považuje pokračovanie v čerpaní ruských surovín, a to aj napriek prebiehajúcemu vojenskému konfliktu.

Uhrík: Radšej sa na Ukrajine angažujme my, ako Čína, peniaze im však neposielajme

Pomoc Ukrajine patrí medzi najdiskutovanejšie témy v rámci Európskej únie. Kým časť politikov ju vníma ako nevyhnutnú súčasť geopolitickej stability a bezpečnosti Európy, iní upozorňujú na napätie, ktoré vzniká medzi vonkajšou solidaritou a vnútornými problémami členských štátov.

Europoslanec Milan Uhrík zdôrazňuje, že samotná pomoc Ukrajine nie je predmetom sporu. „Nie sme proti Ukrajine ako takej ani proti pomoci. Naopak, považujeme za lepšie, ak Ukrajina spolupracuje s Európskou úniou, ako keby sa dostala napríklad pod ekonomický vplyv Číny,“ hovorí.

Podľa neho však problém vzniká pri rozsahu a načasovaní tejto pomoci. „Problém vidíme inde. Z politického hľadiska je podľa nás ťažko obhájiteľné, aby Únia posielala také veľké finančné prostriedky do krajiny, ktorá nie je jej členským štátom, zatiaľ čo niektorým členským štátom sú tieto peniaze obmedzované alebo pozastavené,“ upozorňuje.

Práve tento nepomer je podľa neho kľúčový. V situácii, keď EÚ rieši vlastné ekonomické výzvy a zároveň kontroluje čerpanie fondov vo vnútri Únie, vyvoláva masívna finančná pomoc smerom navonok otázky férovosti a politickej udržateľnosti.

„To je hlavný dôvod, prečo s tým nesúhlasíme,“ dodáva Uhrík. Zároveň však pripúšťa, že úplné stiahnutie sa z Ukrajiny by nebolo strategicky správne. „Zároveň však platí, že Európska únia by sa mala na Ukrajine angažovať aj do budúcnosti, aby tento priestor neprenechala iným globálnym hráčom. Tento princíp sa napokon netýka len Ukrajiny, ale aj ďalších regiónov vo svete.“

zdroj: TASR/Martin Baumann

Europoslancovi je jedno, odkiaľ nakúpime kľúčové suroviny

Energetika dnes patrí medzi najcitlivejšie témy v Európe. Práve vysoké ceny energií podľa viacerých politikov priamo ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskych firiem aj životnú úroveň domácností. Aj preto sa diskusia čoraz častejšie presúva od klimatických cieľov k otázke, ako zabezpečiť cenovo dostupné energie.

Uhrík upozorňuje, že riešenie je potrebné hľadať aj na úrovni rozpočtu a politických rozhodnutí. „Ak má Európa problém s konkurencieschopnosťou, musí sa to riešiť aj cez viacročný finančný rámec a rozpočet. Jednou z možností je aj zníženie cien energií politickými opatreniami, napríklad prehodnotením energetických sankcií. Toto zaznieva tiež v rámci našej frakcie, hoci tam existujú rôzne názory,“ hovorí.

EÚ nám dáva o 2,6 miliardy viac, ako my jej. „Slovensko je nielen Fico a fašisti, do Európy patrí,“ tvrdí Hojsík

Z jeho pohľadu pritom nejde primárne o ideológiu alebo geopolitiku, ale o cenu a dostupnosť. „Nám je jedno, odkiaľ sa energie nakúpia. Keď budú lacnejšie z Kuvajtu, tak nech sa nakupujú z Kuvajtu. To nie je o tom, že to sú ruské energie. To nie je pointa,“ dodáva.

Zároveň však otvorene priznáva, že pre región strednej Európy zostávajú zatiaľ najdostupnejšie práve existujúce zdroje, teda aj tie ruské. „Pointa je v tom, že pre strednú Európu sú zatiaľ cenovo najdostupnejšie zdroje tie existujúce. Potvrdzujú to aj podniky ako Eustream alebo Slovnaft, s ktorými sme sa rozprávali. Zatiaľ jednoducho neexistuje technologická alternatíva,“ tvrdí.

EÚ má na rok 2026 veľké plány: Dostupné bývanie, menej spaľovacích motorov aj pomoc Ukrajine

Rozdiel v pohľade na energetickú transformáciu podľa neho spočíva najmä v poradí krokov. „Rozdiel medzi nami a mainstreamovým Green Deal prístupom je v poradí krokov. Kým naši politickí kolegovia hovoria, že treba najprv odstaviť fosílne palivá a investovať do Green Dealu, my hovoríme, že najskôr treba vytvoriť konkurenčné prostredie a vybudovať alternatívne zdroje – či už obnoviteľné, jadrové alebo iné.“

Podľa Uhríka by až následne malo prísť postupné odpútanie sa od fosílnych palív: „Až potom sa môžeme od fosílnych palív prirodzene odpútať, keď budú tieto technológie pripravené. Ak sa to spraví opačne, dostávame sa do situácie, ktorú vidíme dnes – vysoké ceny energií, nedostatočná infraštruktúra a problémy, ktorým čelíme.“

Čítaj viac z kategórie: Európa