Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO. Oficiálne to potvrdil Jens Stoltenberg

  • Na summite vo Vilniuse Severoatlantická aliancia potvrdila, že Ukrajina sa stane jej členom
  • Dohodla sa na rýchlejšom vstupe do NATO bez plnenia akčného plánu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, AP Photo/Mindaugas Kulbis
  • Na summite vo Vilniuse Severoatlantická aliancia potvrdila, že Ukrajina sa stane jej členom
  • Dohodla sa na rýchlejšom vstupe do NATO bez plnenia akčného plánu

Na summite vo Vilniuse v utorok 11. júla Severoatlantická aliancia potvrdila, že v budúcnosti sa Ukrajina stane jej členom. Súčasní členovia sa taktiež dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo umožní rýchlejší vstup do NATO, ak splní stanovené podmienky.

Tieto informácie oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii, informuje TASR. Šéf Aliancie zároveň oznámil viacročný program pomoci Ukrajine zameraný na obnovu jej bezpečnostného a obranného sektora.

Nová platforma pre spoluprácu NATO a Ukrajiny

Novovzniknutá Rada NATO – Ukrajina bude podľa neho platformou, kde sa budú predstavitelia oboch strán stretávať „ako rovnocenní partneri“. Prvé stretnutie rady je na programe v stredu vo Vilniuse, zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Stoltenberg zhodnotil, že Aliancia vyslala Ukrajine zo summitu „silný, jednotný a pozitívny odkaz“ vrátane praktickej pomoci a smerovania k interoperabilite jej armády s NATO. Najdôležitejšie však teraz podľa neho je, aby Ukrajina zvíťazila vo svojej obrannej vojne proti Rusku. Bez toho totiž nemôže vstúpiť do NATO, zdôraznil.

Členské štáty vo Vilniuse zároveň súhlasili, že na obranu budú míňať každoročne najmenej dve percentá HDP. V roku 2014, po ruskej anexii Krymu, sa dohodli, že v priebehu desiatich rokov sa k dvom percentám priblížia. Doteraz túto métu dosiahlo iba 11 členských štátov.

Na tlačovej konferencii sa Stoltenberg venoval aj Číne, ktorá sa podľa neho čoraz výraznejšie stavia voči medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách. Okrem iného odmieta odsúdiť ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, pričom zároveň posilňuje svoje vojenské kapacity vrátane modernizácie svojho jadrového arzenálu.

To sa podľa Stoltenberga deje netransparentne – aj preto sa členovia Aliancie vo Vilniuse dohodli, že sa treba „brániť pred týmto nátlakovým správaním sa Číny“.

Český prezident o „NATO rodine“

Ukrajina potrebuje vidieť svetlo na konci tunela a musí cítiť motiváciu, že raz bude vítaná v rodine NATO. Pred začiatkom aliančného summitu vo Vilniuse to vyhlásil český prezident Petr Pavel.

Za ideálne by považoval, ak by sa Ukrajina mohla na summite dozvedieť, že okamžite po skončené vojny sa začnú rokovania o jej vstupe do NATO. Aliančný summit sa však podľa neho zrejme skončí nejakou formou kompromisu.

Pavel upozornil, že Spojené štáty prišli krátko pred začiatkom summitu s novým znením deklarácie, ktoré je podľa neho pre mnohých nezrozumiteľné. Očakáva preto, že ho americká delegácia vysvetlí.

„Prezident (Joe) Biden sa zmienil, že je pripravený poskytnúť Ukrajine rovnaké garancie ako Izraelu, čo by ale v dôsledku boli možno vyššie garancie, než je článok päť NATO. Takže som naozaj zvedavý, s čím americká delegácia príde,“ povedal český prezident.

Ako doplnil, garancie, ktoré USA poskytujú Izraelu, v podstate znamenajú kolektívnu obranu, čiže ak by Izrael napadli, Spojené štáty mu poskytnú akúkoľvek pomoc.

V diskusnom fóre pred začiatkom rokovaní zhodnotil, že Ukrajina má čas na oslobodenie okupovaných území približne do konca tohto roka. Potom už bude musieť s Moskvou vyjednávať na základe toho, čo dovtedy získa. Dodal, že ochota Západu podporovať Ukrajinu ďalšími zásielkami zbraní bude klesať.

Ukrajinskí vojaci sú podľa neho motivovanejší a technicky lepšie vybavení než Rusi, avšak na skutočne efektívnu protiofenzívu im chýba munícia aj vzdušné sily. Ukrajina pomaly získava územia, pravdepodobne stále hľadá slabé miesta v ruskej obrane. Stále nenasadila významné sily, ktoré pripravila,“ dodal.

Situácia na Ukrajine podľa neho nie je len regionálnym konfliktom medzi dvomi krajinami, ktoré majú územný spor. „Je to o tom, ako by mal podľa nás svet fungovať – či ho chápeme ako svet, v ktorom fungujú nejaké spoločné hodnoty a rešpekt k pravidlám, alebo ako svet, kde platí právo silnejšieho,“ vysvetlil.

„Súčasný svetový poriadok je spochybňovaný a lož sa stáva jednou z najväčších zbraní,“ uviedol Pavel. Upozornil na rafinovanosť týchto lží, ktorých účelom je podryť hodnoty slúžiace ako hlavné záruky bezpečia a stability západného sveta. Politické ciele nemožno dosahovať silou, zdôraznil.

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá