Uniesli štát a chcú ukradnúť aj mier, píše generál Macko

Autor komentáru je expert na obranu a bezpečnosť a predseda ODS – Občianski demokrati Slovenska.

Predstavitelia opozície si našli novú tému. Pandémia ustupuje a tak zneužívajú vojnu a ekonomickú krízu. Ukradli si tému mieru, prezentujú sa ako mierotvorcovia, ale v skutočnosti podporujú vojnovú agresiu a rozvrat medzinárodného poriadku. Svojou demagógiou a klamstvami získavajú nezaslúženú popularitu. Veď kto by nechcel mier.

Strach a neistota sú silné emócie, ktoré využívajú populisti a extrémisti

Naša spoločnosť je rozdelená ako nikdy. Tí, čo museli odísť od moci preto, že uniesli tento štát a odovzdali ho mafii, vycítili šancu na návrat k moci. Využívajú na to celkom prirodzenú túžbu väčšiny ľudí po pokoji a mieri, aj strach z neistoty. Jedna kríza stíha druhú. Pandémiu si u nás nikto nevymyslel, jednoducho prišla a kosila životy, ničila biznis aj spoločenské aktivity. Nikto na svete nemal recept, všetci museli improvizovať. Mimochodom, v Číne sú dodnes prísne lockdowny.

Po pandémii prišla brutálna ruská agresia na Ukrajine. Ešte pred ruskou vojnou sa rozbiehala inflácia a Rusi už vlani v lete, dávno pred inváziou na Ukrajinu, začali škrtiť kohútiky s plynom a vyvolávať tak energetickú krízu. Po vypuknutí vojny sa to rozbehlo naplno. Ceny všetkého idú prudko navrch, ľudia majú strach nielen o ceny energií, ale aj o to, či ich budú vôbec mať. V takejto situácii je veľmi jednoduché hodiť do „pľacu“ myšlienku, že za všetko môže vojna a že treba okamžitý mier a budeme sa mať ako v raji.

Lenže to nie je také jednoduché. Jasné, že by sme si všetci želali mier. Takých bláznov, ktorí by chceli vojnu za každú cenu, asi ťažko hľadať. Lenže pri hľadaní mieru nesmieme zabudnúť, kto a prečo vojnu začal a čo v nej robí, čo chce vojnou dosiahnuť. Lebo na tom bude závisieť aj budúci mier.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine väčšina ľudí chápe, že vojna je nespravodlivá a Rusko nekonalo správne. Ale naša diskusia sa vyhrocuje do dvoch extrémov.

Jedni tvrdia, že by sme sa nemali zapájať, že by sme ani nemali dávať žiadne sankcie a pomáhať Ukrajincom. Máme pokračovať v „dobrých vzťahoch“ s Ruskom, aby sme si ho nepohnevali, lebo by potom mohlo prísť na tankoch aj sem k nám. Títo ľudia chcú, aby sme sa s Rusmi nejako dohodli a vyjednali si za našu zradu nejaké výhody. Chcú mier za každú cenu, hlavne nech ju zaplatia Ukrajinci.

Na opačnom póle skupina ľudí zastáva názor, že Ukrajine treba maximálne pomôcť či dokonca sa priamo zapojiť do vojny, lebo Ukrajinci bojujú aj za nás. Ak porazia agresora na svojom území, tak ho nepustia sem k nám a budeme mať pokoj. Rusko je dlhodobo agresívne a treba ho zastaviť čo najskôr, aby nám neprerástlo hlavy ako hitlerovské Nemecko.

Zásadná otázka pritom je, či chceme akceptovať také pomery, že sa niekto vojensky silnejší len tak rozhodne zlikvidovať druhú krajinu a jej obyvateľstvo, lebo sa domnieva, že je dosť silný a má právo si diktovať akékoľvek požiadavky. Rusko dlhodobo dávalo najavo, že chce ešte väčší kus sveta a teraz sa cíti dosť silné na to, aby si vzalo to, čo chce. Hoci nikto Rusko neohrozoval, stále sa odvolávalo na to, že je ohrozované.

zdroj: SITA/AP Photo/Vadim Ghirda, File

Ukrajina nemala a nemá žiadnu ambíciu a silu obsadiť Rusko, alebo zobrať si časť jeho územia. Je to presne naopak. Rusko už roky tvrdí, že žiadna Ukrajina neexistuje a že neexistuje žiadny ukrajinský národ a preto to musia napraviť a vziať si Ukrajinu naspäť aj pomocou sily. Rusko išlo ešte ďalej a dalo aj nám ultimátum, že bez ruského posvätenia nesmie celá stredná Európa nič robiť.

Rusi začali nezmyselnú vojnu a mysleli si, že ju vyhrajú za pár dní. Nevyšlo im to, Ukrajinci sa bránia. Obrovské územia sú totálne rozbité, padli desaťtisíce ľudí a tam, kde prišla okupačná správa, prišlo aj vyvražďovanie civilistov, ich filtrácia a odsuny, v školách sa začala násilná rusifikácia. Ukrajinské deti sa nesmú učiť o existencii Ukrajiny a ani ukrajinský jazyk. Pritom ruský jazyk okrem jedného trápneho pokusu v roku 2014 na Ukrajine nikto nezakazoval. Ak by sa Ukrajinci vzdali, čakala by ich ako štát a národ úplná likvidácia.

Mier nedosiahneme kapituláciou pred agresorom

Teraz Rusi na bojisku prehrávajú a zrazu počuť od Ruska reči o mieri. Aby vraj dosiahli mier, tak v skutočnosti pristúpili k totálnej vojne proti všetkému obyvateľstvu. Systematicky likvidujú celú infraštruktúru, aby uvrhli milióny ľudí do tmy, hladu a mrazu alebo ich vyhnali z Ukrajiny. Rusi sú brutálny agresor, ktorý sa nevie zmieriť s prehrou na bojisku a tak útočí na civilistov.

Šokujúci je však postoj našich domácich pomáhačov ruskej agresie. Tí nielenže popierajú ruské ničenie celých ukrajinských miest, ale aj spochybňujú masívne vojnové zločiny okupantov a hromadné porušovanie ženevských konvencií. V nedávnej televíznej diskusii ma doslova šokoval predstaviteľ strany Smer. Klamal, že oni sú jediní za mier a že ja nemám mier vo svojom slovníku. Ale hlavne, na margo masívnych ruských raketových útokov na celú Ukrajinu povedal, že Rusi útočia humánne s cieľom zabiť čo najmenej civilistov a zničiť len infraštruktúru.

Vojnoví fotografi zachytili tie najemotívnejšie zábery z Ukrajiny

GALÉRIA+ 9

Žiadne humánne ruské bombardovanie sa nekoná. Je to presne naopak. Rusi zvoli taký spôsob bombardovania, ktorý spôsobí čo najväčšie škody a utrpenie miliónov ľudí. Pri každom raketovom útoku sa rozozvučia sirény a Ukrajinci majú niekoľko minút až desiatky minút, aby sa niekam ukryli. Takže, ak by raketa zasiahla nejaký obytný dom, tak by ho síce celý zničila, ale ľudské straty by boli minimálne.

Zato keď zaútočia na tepláreň, elektráreň alebo rozvodňu, tak vyradia z prevádzky celé štvrte alebo regióny s miliónmi ľudí. Pri samotnom útoku nik nezahynie, ale v jeho dôsledku zahynú ihneď desiatky ľudí (napríklad ľudia na prístrojoch v nemocniciach) a následne budú milióny ohrozené smrťou hladom a zmrznutím. Stačí sa pozrieť, čo sa stalo v Mariupole, ktoré Rusi od začiatku vojny odpojili od vody, plynu a elektriny. Zostali tam tisíce mŕtvych v chabo utajovaných masových hroboch.

Cynický agresor našiel najúčinnejší spôsob využitia svojich zbraní, ktoré mu ubúdajú a niektorí poslanci nášho parlamentu tomu tlieskajú a vydávajú to za humánny prístup. To nie sú žiadni nosiči mieru a my ostatní by sme nemali mlčať ani sa nechať balamutiť. Mlčať by nemala asi ani naša prokuratúra. Títo extrémistickí a proruskí politici idú ešte ďalej. Falošne hovoria, že ruskú agresiu odsudzujú ako nelegitímnu, ale jedným dychom dodávajú, že Ukrajinci sa majú okamžite vzdať, sadnúť k mierovému stolu a akceptovať násilnú okupáciu a anexiu v dôsledku tejto aj podľa nich nelegitímnej agresie.

Pánom poslancom Smeru aj Republiky chýba znalosť základov logiky. Osud Ukrajincov aj Slovenska je im ukradnutý. Chcú sa len dostať k moci a pomstiť sa za potupu a svoju politickú prehru. Preto ľuďom sľúbia pokojne aj polovičné ceny za potraviny a energie, len nech sa Ukrajinci vzdajú. Dobre vedia, že oni ako opoziční politici to nebudú musieť splniť a že Ukrajinci takýto „mier“ nemôžu prijať. Je nezmysel podporovať Rusov a tlačiť na Ukrajincov, aby sa vzdali.

zdroj: SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

Rusi okupujú Ukrajinu, bojuje sa na Ukrajine a ruské rakety ničia celú Ukrajinu. Škody na životoch a majetku sú obrovské, na okupovaných územiach prebiehajú etnické čistky a likvidácia nepohodlných civilistov. Ukrajinci momentálne na bojisku vyhrávajú a oslobodzujú svoju krajinu. Ak by sa Ukrajinci vzdali, nič by si nepomohli. Rusi by si chvíľu oddýchli, preskupili sa a potom udreli na zvyšok Ukrajiny.

Chcieť po nich kapituláciu je podobné, ako keby niekto vtrhol k vám do domu, pred vašimi očami vám zavraždil manželku alebo dieťa a v momente, keď sa mu bránite a držíte ho pod krkom, tak by na vás susedia kričali, že sa máte vzdať. Vlastne máte byť radi, že nezabil aj vás. Nehovoriac o tom, že ak agresor alebo vrah zostane nepotrestaný, je veľká šanca, že to urobí znovu.

Rovnaký nezmysel je pristúpiť na akési dočasné prímerie. Ukrajinci majú iniciatívu, Rusom sa ani po mobilizácii nedarí prisúvať nové vojská na bojisko a zvrátiť vývoj. Prímerie by im poskytlo operačnú pauzu, počas ktorej by doplnili svoje rady, zreorganizovali sa a ešte silnejšie udreli na Ukrajincov a znovu získali iniciatívu. Kto rozumný by na takú hru pristúpil? Veď to je, ako keby násilník škrtil ženu a v momente, keď už dostal kŕč do ruky by navrhol, aby si dali na chvíľu pauzu.

Nič také! Ak chcú naši rusofili a samotní Rusi mier, tak nech to jasne povedia. Nech si Putin a jeho piata kolóna priznajú, že agresia bola chyba, že ju hodlajú ukončiť, že sa chcú stiahnuť z okupovaných území a podieľať sa na náhrade vzniknutých škôd. Potom si môžu pod medzinárodným dozorom sadnúť za mierový stôl a začať rokovať o dlhodobom urovnaní vzťahov a bezpečnostných zárukách pre obidvoch súperov.

Mier musí byť spravodlivý a akceptovateľný pre obidve strany. To nastane vtedy, keď si obidve strany uvedomia, že viac už vedením vojny nemôžu dosiahnuť, alebo že cena za ďalšie zisky by bola vyššia ako ich hodnota. Mier a pokoj neznamená, že obidve strany sa plne zhodnú. Môžu mať aj naďalej rozdielne záujmy a pohľady na mnohé veci, ale spoločne dospejú k poznaniu, že je lepšie sa obmedziť a hľadať kompromis.

Potrebujeme spravodlivý mier a nie ruský mier

Po dobytí Kartága rímskou ríšou nastalo v stredozemnom mori dlhšie obdobie pokoja nanútené spôsobom vládnutia Rímskeho impéria. Nazývalo sa Pax Romana (Rímsky mier). Tacitus, rímsky senátor a aristrokrat v tejto súvislosti napísal „Auferre, trucidare, rapere, falsis nominibus imperium, atque ubi solitudinem faciunt, pacem appellant“. To voľne preložené znamená, že „Kradnutie, zabíjanie, rabovanie sa omylom volá impérium, tam, kde následkom toho vznikne púšť, to volajú mier“.

Rusko a jeho podporovatelia sa dožadujú mieru, ktorý by bol postavený na úplnom akceptovaní ruských podmienok a ruského vydierania. Znamenal by úplné zrušenie súčasného medzinárodného poriadku a jeho nahradenie ruským modelom. Ruský mier na obdobu Rímskeho mieru by bol postavený na tom, že krajiny a národy si nie sú rovné a len svetové impériá budú rozhodovať o osude krajín a ľudstva.

Rusko ide ešte ďalej, lebo neskrývane ventiluje svoju frustráciu a ambíciu byť jediným svetovým vládcom, ktorému majú tí ostatní iba asistovať. Aj preto útočí na úlohu a vplyv USA, ale aj ďalších krajín vo svete. Rusi by chceli hrať úlohu Rímskeho impéria. Lenže Rusko nie je antický Rím a aj ten nakoniec padol. Rusko je ekonomicky aj počtom obyvateľov vo svete menším hráčom. Svoju ambíciu odvodzuje len od rozlohy svojho územia, ktoré získali násilím po stáročiach imperialistickej ruskej expanzie. Tá sa skončila a ľudia okolo Putina sa s tým nevedia zmieriť.

zdroj: SITA/AP Photo, File

Rusko túto vojnu rozpútalo s cieľom podmaniť si Ukrajinu, zlikvidovať ju ako štát, začleniť ju do ruského impéria a zlikvidovať ukrajinský národ, poruštiť ho a asimilovať. Ak by sa toto stalo novým pravidlom spolunažívania v Európe a vo svete, znamenalo by to priamu existenčnú hrozbu pre krajiny ako Slovensko. Kedykoľvek by si nás jadroví vydierači mohli rozobrať a rozparcelovať. A nikto by sa nesmel postaviť na našu ochranu.

Zabudnite na pokrok a slobody. Nasledovalo by logické upevňovanie moci impéria a prvé, o čo by ste prišli, by boli internetové slobody. Mali by ste síce prístup na internet, ale mohli by ste si vyberať len z ponuky impéria, ako za socializmu. Vtedy sa dalo slobodne hovoriť aspoň v rodinách a medzi priateľmi. Aj to by skončilo, lebo impérium by všetko monitorovalo.

Rusko začalo hlúpu vojnu a prehráva v nej. Rusko ju aj môže ukončiť. Stačí, aby Putin vydal rozkaz na stiahnutie sa a požiadal o prímerie pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov, trebárs čínskych, aby nemohlo dôjsť k zbytočným útokom počas odsunu okupačných vojsk.

Ak už nechceme pomáhať Ukrajine, nesmieme ju zradiť a nútiť ju, aby sa vydala napospas ruskému agresorovi. Naopak, ak to súdruhovia zo Smeru a ďalší obdivovatelia Ruska myslia s mierom úprimne, tak by mali čo najhlasnejšie apelovať na Putina, aby ukončil agresiu. Je to plne v jeho moci.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.