Unikol nemecký zoznam vojenských želaní. Tajný dokument odhalil plány za 377 miliárd eur
- Uniknutý dokument ukazuje, že Berlín chystá rekordné zbrojné výdavky
- Bundeswehr chce nové tanky, drony, satelity aj rakety pre modernú éru obrany
- Uniknutý dokument ukazuje, že Berlín chystá rekordné zbrojné výdavky
- Bundeswehr chce nové tanky, drony, satelity aj rakety pre modernú éru obrany
Podľa 39-stranového dokumentu, ku ktorému sa dostal denník Politico, plánuje Nemecko v najbližších rokoch spustiť až 320 nových projektov v oblastiach pozemnej, vzdušnej, námornej, vesmírnej a kybernetickej obrany. 187 z nich už má určeného dodávateľa, zvyšné sú zatiaľ „v príprave“.
Najväčším víťazom zbrojného boomu je spoločnosť Rheinmetall, ktorá sa objavuje v 53 projektoch v celkovej hodnote viac ako 88 miliárd eur. Ide o kľúčového partnera štátu, zapojeného do výroby bojových vozidiel Puma a Boxer. Do roku 2035 má byť podľa plánov dodaných 687 týchto obrnených vozidiel.
Ďalším ťažiskom investícií je posilnenie protivzdušnej obrany. Bundeswehr chce nakúpiť 561 systémov Skyranger 30 určených na obranu proti dronom, milióny granátov a streliva, ako aj rakety IRIS-T z dielne spoločnosti Diehl Defence. Podľa Politico má tento program hodnotu približne 4,2 miliardy eur a stane sa základom nemeckej obrany voči vzdušným hrozbám.
„Ide o komplexnú mapu modernizácie, ktorá má ukotviť nemeckú obranu v domácom priemysle,“ uvádza správa. Nemecká vláda zároveň plánuje obísť ústavnú dlhovú brzdu a umožniť viacročné výdavky mimo špeciálneho 100-miliardového fondu, ktorý založil bývalý kancelár Olaf Scholz.
Zbrane pre novú éru
V nemeckom „zozname želaní“ nechýbajú ani drony a vesmírne technológie. Armáda chce rozšíriť flotilu izraelských dronov Heron TP, nakúpiť 12 taktických dronov LUNA NG za 1,6 miliardy eur a štyri námorné drony uMAWS za 675 miliónov.
Zvláštnu pozornosť vzbudzuje vesmírna kapitola projektu – na satelitné systémy má ísť viac ako 14 miliárd eur. Plánované sú nové komunikačné družice, modernizácia pozemných staníc a konštelácia satelitov na nízkej obežnej dráhe v hodnote 9,5 miliardy eur. Minister obrany Boris Pistorius chce podľa Politico touto cestou posilniť „vesmírnu bezpečnosť“ Nemecka.
V zozname sa nachádzajú aj niektoré politicky citlivé projekty. Medzi nimi potenciálny nákup 15 amerických stíhačiek F-35 za 2,5 miliardy eur, ktoré by mali udržať nemeckú úlohu v rámci jadrového zdieľania NATO. Plánuje sa aj nákup 400 rakiet Tomahawk a troch odpaľovacích zariadení Typhon od spoločnosti Lockheed Martin, ktoré poskytnú Berlínu schopnosť zasiahnuť ciele vzdialené až 2 000 kilometrov.

Domáce miliardy a zahraničné závislosti
Hoci približne 95 % plánovaných výdavkov zostane v rukách nemeckého priemyslu, kľúčové strategické systémy – ako jadrové nosiče či prieskumné lietadlá – zostanú naviazané na Spojené štáty. Bundeswehr tak pokračuje v trende prepojenia s americkým obranným sektorom.
Zároveň sa ukazuje istý paradox. Nemecko, ktoré nedávno uvalilo embargo na export zbraní do Izraela, nakupuje izraelskú techniku. Podľa portálu Brussels Signal uzavrel Berlín prostredníctvom spoločnosti EuroSpike kontrakt na nákup protitankových rakiet Spike za približne 2 miliardy eur. Rakety vyrába izraelská firma Rafael v spolupráci s nemeckými partnermi Rheinmetall a Diehl Defence.
Brussels Signal píše, že „obchodná štruktúra spoločného podniku umožnila Berlínu podpísať zmluvu napriek diplomatickým napätiam.“ Paradoxne tak Nemecko odmieta predávať zbrane Izraelu, ale nakupuje jeho technológie, ktoré budú vyrábané v nemeckých továrňach.
Cieľ: európska vojenská veľmoc
Ambiciózny plán v hodnote 377 miliárd eur má z Nemecka spraviť vedúcu vojenskú moc v Európe. Kancelár Friedrich Merz už v máji vyhlásil, že chce Bundeswehru poskytnúť „všetky potrebné finančné zdroje“ a vybudovať „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.“
Dokument, ktorý unikol médiám, ukazuje, že Berlín svoju ambíciu myslí vážne. Nové tanky, satelity, drony a rakety majú vytvoriť armádu schopnú reagovať na hrozby 21. storočia – od hybridných útokov až po vesmírne konflikty.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Politico, Brussels Signal