Urobilo Nemecko s jadrom chybu? Veľvyslanec Thomas Kurz odhalil, čo veľmoc skutočne dostalo na kolená

Nemecko podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) pred tromi rokmi definitívne odstavilo posledné jadrové elektrárne. Dnes, keď jeho ekonomika rastie po dvoch rokoch len veľmi pomaly a priemysel zápasí s vysokými cenami energií, sa čoraz častejšie objavuje otázka, či to nebola chyba. Na to, ako sa na rozhodnutie Berlína pozerá samotné Nemecko, sa moderátor Samuel Drozda v relácii Za hranicou pýtal nemeckého veľvyslanca na Slovensku Thomasa Kurza.

Téma jadrovej energetiky zaujíma aj množstvo Slovákov a vstúpila aj do politických diskusií. A to aj v súvislosti s tým, že sme si vybrali odlišnú cestu. Dokazuje to aktuálne spúšťanie štvrtého bloku v Mochovciach. Tým sa Slovensko zaradí medzi krajiny s najvyšším podielom jadrovej energie vo svojej spotrebe. Predpokladá sa, že bude vyrábať 77,5 % energie z jadra, čím predbehne jadrového giganta Francúzsko s podielom 67 %, uvádza Slovenská nukleárna spoločnosť. 

Debata o jadre však v Nemecku nie je nová. Aby sme pochopili, prečo krajina elektrárne odstavila, treba sa vrátiť o viac než dve desaťročia späť.

Ako Nemecko s atómovou energiou skončilo?

Nemecký odchod od jadra sa nezačal až počas vlády Angely Merkelovej. Prvú dohodu o postupnom zatváraní elektrární prijala vláda sociálnych demokratov a Zelených na začiatku storočia. Merkelovej kabinet pôvodne v roku 2010 životnosť jadrových blokov predĺžil. Po havárii elektrárne Fukušima v marci 2011 však kancelárka svoj postoj zmenila.

Nemecko okamžite odstavilo najstaršie reaktory a stanovilo harmonogram ukončenia jadrovej energetiky. Etická komisia vytvorená po havárii dospela k záveru, že krajina dokáže jadro nahradiť menej rizikovými zdrojmi približne do desiatich rokov. Podmienkou však bolo zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu, rozvoj sietí a dostatočne rýchla výstavba alternatívnych kapacít.

Posledné tri elektrárne skončili 15. apríla 2023 počas vlády kancelára Olafa Scholza. Ich prevádzka bola pre energetickú krízu spôsobenú obmedzením ruských dodávok plynu predĺžená o niekoľko mesiacov. Nemecko teda jadro definitívne opustilo práve v čase, keď sa ukázali riziká závislosti od dovážaných fosílnych palív.

Kurz: „Odklon od jadra však nie je príčinou našej situácie“

Kurz sa téme sa venoval aj s ohľadom na aktuálny stav nemeckej ekonomiky, a to práve preto, že nemecká ekonomika podľa mnohých odborníkov balansuje na hrane stagnácie a dopláca na tvrdý postoj voči jadrovým elektrárňam. 

Worldometer ukazuje, že ekonomika Európy síce rastie, ale sú to pomerne malé prírastky. Rast by sa mal z 1,4 % v roku 2025 spomaliť na 0,8 % v tomto roku. Otázny ostáva stav ekonomiky samotného Nemecka, čo sa môže prejaviť v celom európskom priestore. Ide totiž o najväčšiu ekonomiku na kontinente. Z pohľadu obchodu tvorí export do Nemecka približne 20 % obchodnej bilancie Slovenska. Práve na nemeckej ekonomike sme teda do veľkej miery závislí. 

Napriek tomu, že Nemecko podľa ekonomických ukazovateľov strieda poklesy ekonomiky a mierne rasty, Kurz to vidí pesimistickejšie: „Nie sme len v stagnácii, sme už štvrtý rok v recesii. Dôvodom je zanedbaná domáca infraštruktúra, ale aj externé šoky: ruská agresia voči Ukrajine, americké clá a Hormuzský prieliv, ale tiež technologický vzostup Číny. To všetko nás dostalo na kolená. Je ťažké sa s tým vysporiadať, ale hľadáme spôsoby, ako na tieto výzvy odpovedať. Jednou z odpovedí je investovať veľké množstvo peňazí nielen do obrany, ale aj do infraštruktúry,“ vysvetľuje nemecký veľvyslanec.  

Príčiny však vidí Kurz inde. „Odklon od jadra však nie je príčinou našej situácie. Sme na dobrej ceste k obnoviteľným zdrojom, ktoré pokrývajú 65 % spotreby elektriny. Čoskoro to bude 80 %. A jediná otázka, ktorú máme, je, ako prekonať obdobie bez vetra a slnka. Vo všeobecnosti sú dve riešenia, a to zásobníky energie a budovanie plynových elektrární, s čím sme už aj začali. Toto sú teda skutočné riešenia a na nich pracujeme,“ uviedol veľvyslanec. 

Merz kritizuje odchod od jadra, elektrárne však jednoducho nezapne

Hoci sa po odstavení posledných reaktorov debata o jadrovej energetike opäť rozprúdila, návrat k jadru dnes nie je jednoduchý. Nový kancelár Friedrich Merz síce ešte pred voľbami presadzoval preverenie možnosti opätovného spustenia niektorých odstavených elektrární, jeho vláda však napokon pokračuje najmä v rozvoji obnoviteľných zdrojov a budovaní nových stabilných kapacít.

Konzervatívna CDU chcela preveriť, či by bolo možné niektoré nedávno odstavené reaktory technicky a ekonomicky obnoviť. Koaličná SPD však návrat k jadru odmietla. Obnovenie jadrových blokov navyše nie je otázkou jednoduchého politického rozhodnutia. Elektrárne už prechádzajú demontážou, prevádzkovatelia prepustili alebo presunuli personál a bolo by potrebné obnoviť palivové, technické aj bezpečnostné procesy, uvádza Politico. 

Merzova vláda preto popri rozvoji obnoviteľných zdrojov plánuje aj výstavbu nových plynových elektrární. Samotný kancelár v roku 2026 pripustil, že niektoré uhoľné elektrárne možno bude potrebné ponechať v prevádzke dlhšie, kým ich nenahradia iné stabilné zdroje.

Obnoviteľné zdroje rástli, problémom zostali stabilné kapacity

Nemecká transformácia priniesla viditeľný rast veternej a solárnej energetiky. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) označuje krajinu za jedného z prvých lídrov v rozvoji veternej energie na mori a fotovoltiky. To však nerieši všetky problémy elektrizačnej sústavy. Vietor a slnko nevyrábajú nepretržite. Krajina preto potrebuje siete, akumuláciu, riadenie spotreby a elektrárne schopné rýchlo reagovať na výkyvy, píše Deutsche Welle. 

Po odstavení jadra zostali dôležitou poistkou uhoľné a plynové elektrárne. Medzinárodná energetická agentúra už v minulosti upozorňovala, že súbežné zatváranie jadra a uhlia môže zvýšiť závislosť Nemecka od zemného plynu.

V roku 2025 tvorilo hnedé uhlie 14,6 percenta hrubej výroby elektriny. V roku 2022, keď ešte fungovali posledné reaktory, bol jeho podiel 20,1 percenta. Údaje teda nepotvrdzujú jednoduché tvrdenie, že odstavenie jadra spôsobilo trvalý návrat k rastúcej výrobe z uhlia. Obnoviteľné zdroje dokázali významnú časť výpadku nahradiť.

Jadrový dáždnik

V rozhovore so Samuelom Drozdom veľvyslanec okrem témy jadrovej energetiky odpovedá aj na otázky týkajúce sa nemeckej armády. Dokáže Európu Bundeswehr v súčasnej situácii obrániť? Podľa Kurza „zatiaľ nie“. To však nepovažuje za konečný stav a aktuálne investície do obrany majú túto situáciu pomôcť zvrátiť. 

Nemecko investuje do obrany neuveriteľnú sumu. Kurz uviedol číslo 500 miliárd s tým, že ide o kumulatívnu sumu za nasledujúce obdobie. To by malo pomôcť nemeckej armáde splniť nároky na obranu Európy pred rôznymi hrozbami. K týmto krokom Nemecko primäl najmä konflikt na Ukrajine, ktorý nazval „prebudením“. „Roky nás naši partneri žiadali, aby sme urobili viac, keďže sme najväčšia a najsilnejšia krajina v Európe. Všetci nám hovorili, že neplníme svoje povinnosti a musíme robiť viac. A toto je konečne niečo, čo všetci naši politickí lídri pochopili,“ skonštatoval veľvyslanec. 

Dôležitá je aj téma tzv. jadrového dáždnika, ktorý má chrániť Európu formou odstrašenia. V budúcnosti nevylúčil takúto cestu, ale dodal, že v súčasnosti sa touto otázkou nikto relevantný nezaoberá. Bránia tomu aj medzinárodné záväzky krajiny. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti