USA, Rusko a Čína viac míňajú na armády ako na boj s klimatickou zmenou

  • Financovanie armád sa za posledných desať rokov zvýšilo o viac ako 20 %
  • Vplyv vojny na Ukrajine na zbrojenie a klimatickú zmenu je zásadný
klimatická kríza, sucho
Ilustračný obrázok, Unsplash/Tobias Rademacher, Bernard Hermant
  • Financovanie armád sa za posledných desať rokov zvýšilo o viac ako 20 %
  • Vplyv vojny na Ukrajine na zbrojenie a klimatickú zmenu je zásadný

Už niekoľko rokov je pojem klimatická kríza, respektíve globálne otepľovanie, nielen frázou, ktorú používajú environmentálni aktivisti, ale frekvencia článkov, reportáží, štúdií či kníh ohľadom tohto fenoménu, ktorý sa negatívnym spôsobom prejavuje čím ďalej tým viac, sa v poslednom čase mimoriadne zintenzívnila.

Aj preto sa od 8. novembra do 20. novembra v egyptskom meste Šarm aš-Šajch konala v poradí už 27. konferencia členov Rámcovej dohody OSN o zmene klímy (COP27), ako píše oficiálna stránka Organizácie spojených národov (OSN).  

Ku koncu tejto významnej konferencie vydal Transnational Institute, think tank sídliaci v Amsterdame, novú správu Climate Collateral: How military spending accelerates climate breakdown, ktorá hovorí o tom, koľko alokujú jednotlivé štáty na svoje ozbrojené sily a na boj proti klimatickej zmene. Závery tejto štúdie sú z hľadiska ďalšieho vývoja klímy na našej planéte pomerne zásadné.

Najväčšie vojenské výdavky majú krajiny s najväčšími emisiami skleníkových plynov

Portál Euronews informuje, že nová štúdia analyzovala obdobie rokov 2013 až 2021 a jej hlavným záverom je, že 23 najbohatších štátov sveta míňalo 30-krát viac peňazí na svoje ozbrojené sily ako na boj proti klimatickej zmene. Podľa Transnational Institute sa vojenské výdavky od roku 2013 zvýšili o zásadných 21,3 %.

Okrem toho táto štúdia zdôrazňuje, že financovanie ozbrojených síl poškodzuje životné prostredie a zároveň vyčerpáva zdroje na boj proti klimatickej kríze.

„Každý dolár vynaložený na armádu nielenže zvyšuje emisie skleníkových plynov, ale tiež odvádza finančné zdroje, zručnosti a pozornosť od riešenia jednej z najväčších existenčných hrozieb, aké kedy ľudstvo zažilo,“ píše sa v správe.

Predkladaná správa podľa portálu National Observer totiž dokumentuje „silnú koreláciu“ medzi vojenskými výdavkami krajiny a emisiami uhlíka: najväčšie vojenské výdavky na svete sú tiež hlavnými historickými a aktuálnymi zdrojmi emisií. Jednoznačne najväčšími vinníkmi v tomto ohľade sú najmocnejšie štáty sveta, teda USA, Čína a Rusko, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto, pokiaľ ide o vojenské výdavky a zároveň aj emisie skleníkových plynov.

Euronews uvádza konkrétne čísla. Najbohatšie štáty sveta vynaložili za uvedené obdobie na vojenské výdavky asi 9,12 trilióna eur, zatiaľ čo krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté klimatickou krízou „iba“ asi 235 miliárd eur. „Vojenské výdavky a predaj zbraní majú hlboký a trvalý vplyv na schopnosť riešiť klimatickú krízu,“ uvádzajú autori štúdie.

Vojna na Ukrajine všetko iba zhoršuje

Čo sa týka už takmer deväť mesiacov trvajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine, správa zdôrazňuje, že výdavky na zbrojenie sa od februára významným spôsobom zvýšili, čo zákonite viedlo k vypusteniu väčšieho množstva skleníkových plynov.

Napríklad Nemecko oznámilo navýšenie vojnových výdavkov o 100 miliárd eur a Nórsko ešte v júni oznámilo pozastavenie financovania boja proti klimatickej zmene dokým bude pokračovať vojna u našich východných susedov.

„Tvárou v tvár klimatickej kríze a známkam dosiahnutia nebezpečných planetárnych bodov zlomu je prvoradým imperatívom uprednostniť opatrenia v oblasti klímy a medzinárodnú spoluprácu na ochranu tých, ktorí ňou budú najviac zasiahnutí. V roku 2022 však preteky v zbrojení zhoršujú klimatickú krízu a bránia jej vyriešeniu,“ píše sa v správe.

Zdroje: United Nations, Transnational Institute, Euronews, National Observer

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá