Úspech za veľkou mlákou: Slovenský zámok nazvali americké noviny rozprávkou zo skutočného života

„Rozprávka zo skutočného života: Bojnický zámok na Slovensku je splneným snom pre milovníkov fantasy,“ znie titulok článku uverejneného na americkom portáli theepochtimes.com. Slovenský unikát svojou krásou očaril aj zahraničné médiá.

Anglickú novinárku Louise Bevan, ktorá pôsobí na portáli theepochtimes.com, očaril náš Bojnický zámok. „Bojnický zámok na Slovensku vám so svojimi zelenými vežičkami a teplou kamennou fasádou, ktorá dýcha fantáziou, vyrazí dych,“ ospevuje našu pýchu Bevan.

Bojnický zámok, Spišký hrad či Faerské ostrovy už môžeš navštíviť online úplne zadarmo

Bevan vo svojej reportáži Bojnický zámok vychválila, no zamerala sa aj na históriu zámku. Čitateľov oboznámila aj s tým, že Bojnický zámok je populárnym vo filmárskych kruhoch. „Jeho úchvatná rozprávková estetika z neho urobila obľúbené miesto na natáčanie fantasy filmov,“ uvádza sa presne.

Naša pýcha

Ako informuje agentúra SITA, Zámok Bojnice ročne privíta približne 200-tisíc návštevníkov. Patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Podľa informácií zverejnených na webstránke múzea, prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.

Dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným a kamenným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad v 14. a 15. storočí vlastnili ďalšie šľachtické rody.

Folklórny unikát s výhľadom na zámok. V Bojnickom dvore sa môžeš ubytovať v domčeku ako z rozprávky

V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlný renesančný zámok. Po vymretí Thurzovcov v roku 1636 získala hrad opäť koruna a rok na to ho dal cisár Ferdinand III. rodu Pálffyovcov, za ktorých dostal barokovú podobu.

Stavebnú aktivitu obnovil posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálffy, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych hradov z údolia rieky Loiry, avignonského pápežského paláca a renesančnej talianskej architektúry. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov, od roku 1889 do roku 1910. Po smrti grófa vypukli spory o dedičstvo.

Podnikateľ z Bojníc: Najviac som sa bál, ako Slováci prijmú, že nemáme vyprážaný syr, rezeň, halušky a pizzu

V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku múzeum, ktoré je dnes súčasťou SNM. Myšlienkou zriadiť v zámku múzeum sa však zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálffy. Vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby boli jeho sídla, medzi nimi i Zámok Bojnice, sprístupnené pre verejnosť. Umelecké diela mali ostať na pôvodných miestach a prehliadka mala byť umožnená všetkým záujemcom.