V Česku môže byť nebezpečná aj prechádzka cez park. Rúška aj nariadenia sa tu veselo ignorujú a ľudia ďalej protestujú

Svetové média sú zaplnené informáciami o tom ako zle sú na tom naši susedia z Českej republiky. Každodenne čítame skoro podobné titulky článkov, že v Česku padol nový rekord v počte nakazených. Tieto čísla síce išli posledné dni nadol, avšak počet obetí sa nebezpečne štverá opäť hore.

Českí bratia boli donedávna v prepočte na obyvateľov najviac zasiahnutou krajinou na svete. Dnešné dni sa na túto priečku vyšplhalo Belgicko. Ak sa ti však pri tejto predstave vynárajú podobné obrazy ako sme mohli vidieť pri záberoch z Talianska počas jari, mýliš sa. Aspoň zatiaľ. Prechádzka mestom Brno totiž akosi nepripomína krajinu bičovanú svetovou pandémiou.

Česi žiadali pomoc

Lockdown Česká republika oznámila skôr ako my, a to už 22. októbra. Študenti prestali chodiť do školy, reštaurácie, maloobchody aj kultúra sa zatvorila. Obmedzil sa počet ľudí vonku, zaviedli sa povinné rúška. Pár dní dozadu bol dokonca oznámení aj zákaz vychádzania v noci. Vysoké čísla a nedostatok zdravotníckych materiálnych pomôcok zapríčinil, že Česko požiadalo ostatné štáty o pomoc s dodávkou pľúcnych ventilátorov, s čím mu Európska únia pomohla. V Prahe na Letňanoch už dokonca stihli postaviť poľnú nemocnicu. Naozaj apokalyptická predstava. Pre mnoho Čechov však očividne nie.

zdroj: TASR/AP/Petr David Josek

V meste Brno trávim nejaký čas. Aby som sa odreagovala, hlavu si chodím prevetrať behom. K bežeckej výbave si už akosi automaticky prikladám aj rúško. Športovci v exteriéri majú síce výnimku od jeho nosenia, som si však vedomá toho, v akej krajine sa nachádzam a kam si idem zabehať a úprimne, mám pred tým rešpekt.

Rúška tu takmer nevidieť

Namierené mám do brnenského parku Lužánky, ktorý je najbližším kúskom zelene od nášho bytu a zároveň najväčším parkom v Brne. Počas behu stretávam mnoho ľudí, väčšina bez rúšok. Ich nosenie je v Českej republike povinné aj v exteriéri. Bez rúška sa ale človek môže prejsť, ak sa nachádza dva metre od osoby s ktorou nežije v jednej domácnosti. Keďže na ulici nie je koncentrácia ľudí taká vysoká ich nenosenie sa dá ospravedlniť.

Pri príchode do parku zisťujem, že nie som jediná, ktorá mala podobný nápad. Rodiny s deťmi, priatelia na prechádzke, bežci ale aj skupinové tréningy. Rúška na tvári má opäť minimálne percento, aj napriek tomu, že v parku sa sústreďuje naozaj veľa ľudí. Vyhnúť sa každému na dva metre by si vyžadovalo skutočne akrobatické schopnosti. Ako by tu u väčšiny prevládal názor, že stromy a zeleň okolo nich pohlcuje nielen ich CO2, ale aj kvapôčky vírusu, ktoré môžu vydychovať.

Nariadenie maximálne dvaja ľudia u mnohých neplatí

Obraz v parku naozaj nenasvedčuje tomu, že by vo svete riadila nejaká pandémia. Okrem mňa má rúška na tvári iba minimum jednotlivcov, zhodou náhod, všetko mladí ľudia, čo športujú, ktorí patria k najmenej rizikovej skupine. Mimo nosenia rúšok platí v krajine ešte jedno pravidlo, ktoré Česi porušujú naozaj s obľubou. Na verejnosti sa nemôžu stretávať viac ako dvaja ľudia z inej domácnosti. Ťažko povedať, či štyri mamičky s kočíkmi, ktoré sa vybrali na prechádzku naozaj žijú v jednej domácnosti. Vyše desať členov skupinového tréningu akéhosi bojového športu by však asi ťažko mohlo presvedčiť niekoho, že sú všetci spolubývajúci.

V hlave si predstavujem park v lete, a úprimne, okrem zatvorenej kaviarne nevidím rozdiel. Niečo mi hovorí, že ak by nebolo tak upršané a vlhké počasie, niektorým jednotlivcom by nerobilo problém vytiahnuť deky a vybrať sa s priateľmi na piknik.

Výdajné okienka nahradili ,,hospody“

Ako si už stihol z textu vyčítať, nie je lockdown ako lockdown. A to nehovorím iba o správaní ľudí. Českí podnikatelia v gastropriemysle majú oproti tým našim jednu východu, a to, že im bolo povolené vydávať jedlo cez okienka. To sa u Čechov teší veľkej obľube. Až takej, že sa celkový lockdown akosi míňa účinku.

zdroj: TASR/AP/Petr David Josek

Výdajné okienka a na kávu, či rýchle občerstvenie sa rýchlo zmenili na nové miesto stretávania sa s priateľmi. Oproti Brnenskej hlavnej vlakovej stanici, v obchodnom centre Letmo, nájdeš výdajných okienok ako húb po daždi. Väčšina fast foodov, či predajných miest na kávu so sebou na spodnom podlaží tu bez problémov funguje.

Samozrejme čím vyššia koncentrácia podnikov, tým vyššia koncentrácia ľudí. V skupinách, skoro hlava na hlave, veselo jedia a pijú svoje nápoje, zabávajú sa s priateľmi. Zavreté ,,hospody“ akoby vôbec nezabránili ľuďom užiť si svoj večer s priateľmi. Ak by som bola vírus, toto je naozaj miesto, kde by som sa chcela šíriť. Občasné kašľanie, či kýchnutie ľudí bez rúšok túto moju myšlienku iba podčiarkuje.

Česi antigénové testy zavrhli. Ak sa nestane zázrak, bude treba v opatreniach ešte pritvrdiť

Nezodpovednosť na tých najvyšších priečkach

Obe naše krajiny obleteli fotografie z nemocnici v Uherskom Hradišti, ktoré je kúsok za našimi hranicami, kde zdravotníci bojujú o život pacientov s Covidom. Pri pobyte v Brne si však pripadám, že to muselo byť v inej Českej republike. V krajine, kde na epidémiu umiera tisíc ľudí denne a desaťtisíce sú pozitívne testovaní, by predsa ľudia takto nezodpovední neboli.

Iba, žeby nie. Ak sa pozrieme na škandál, ktorý si nedávno vyrobil už bývalý minister zdravotníctva Roman Prymula, ktorý sa na svojom poste ohrial niečo cez mesiac, iba akosi odzrkadľuje správanie národa. Jeho hrubé porušenie predpisov, keď sa počas lockdownu vybral do reštaurácie, ktorá mala byť vlastne zatvorená, a ešte k tomu bez rúška, nedalo Čechom zrovna dobrý príklad.

zdroj: TASR/AP/Petr David Josek

Rovnako ako u nás pred pár týždňami, aj u susedov sme totiž mohli vidieť podobný protest proti vládnym nariadeniam, ktorý skončil zásahom vodného delá. Pár dní dozadu vyšli Česi do ulíc opäť. Demonštrácia s názvom ,,Manifestace za svobodu a pravdu odsuzující teror a manipulácii“ v Prahe sa síce zaobišla bez väčšieho zásahu policajtov, opäť nám ale ukázala, že v krajine, ktorá je najhoršia na svete sa nájde mnoho ľudí, ktorí odmietajú aj tak základnú vec, ako je nosenie rúšok.

Covid-19 akoby pre ľudí prestal existovať

Účinnosť nosenia rúšok a dodržiavanie opatrení, v zmysle zbytočne sa nestretávať, sa nám pritom pekne demonštruje na dnešnom počte nakazených v krajine. Česi si mohli rúška dať dole počas celého leta, kedy neboli povinné ani len v interiéry. COVID-19 v lete u našich susedov akoby prestal existovať. Dokonca tento jeho koniec aj stihli osláviť, na dnes už neslávne známej hostine, na Karlovom moste v Prahe. Na jeseň však vypukol vo svojej najhoršej forme. A niektorí ľudia, ako by tento fakt odmietli prijať.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Samozrejme, aj v Českej republike sa nájdu ľudia, ktorí vedia, že situácia je vážna. Rúška napríklad všetci poctivo nosia vo verejnej doprave, ako aj v obchodoch. Pevne preto verím, že zodpovedných ľudí je väčšina. A to aj preto, aby sme opäť nečítali o doktoroch, ktorí sa museli rozhodnúť, ktorého pacienta pripoja na pľúcnu ventiláciu, pretože má väčšie šance na prežitie. Čísla infikovaných totiž našim susedom predpovedajú veľmi temnú budúcnosť.