V KC Dunaj svitá na lepšie časy. Milovníci tohto priestoru sa dočkajú rekonštrukcie
- Ľudia chodia za príbehom a atmosférou. Tú človek nenamaľuje, ani nepostaví. Musí vzniknúť komunitou
- Aká je budúcnosť jedného z najobľúbenejších podnikov v Bratislave?
- Prečítaj si to v rozhovore s majiteľom KC Dunaj, Ivanom Pätoprstým
- Ľudia chodia za príbehom a atmosférou. Tú človek nenamaľuje, ani nepostaví. Musí vzniknúť komunitou
- Aká je budúcnosť jedného z najobľúbenejších podnikov v Bratislave?
- Prečítaj si to v rozhovore s majiteľom KC Dunaj, Ivanom Pätoprstým
Čo plánuješ s KC Dunaj, prečo mu svitá na lepšie časy?
Od minulého roka sa šírili zvesti o tom, že budova obchodného domu Dunaj prejde zásadnou rekonštrukciou. V skutočnosti však išlo o to, že majiteľ budovy získal kladné stanovisko k investičnému zámeru, ku ktorému existovala aj vizualizácia – v budove mali byť byty, luxusné kancelárie a obchody. Množstvo ľudí sa začalo pýtať, čo sa bude diať a dokedy tu budeme. Samozrejme, že ani my sme si neboli istí a aj to bol jeden z dôvodov, prečo KC Dunaj už dva-tri roky neprešiel rekonštrukciou. Stále sme čakali na definitívne rozhodnutie, či tu zostaneme alebo nie.
Prednedávnom však prišlo vyjadrenie majiteľa budovy, ktorý sa rozhodol, že budovu nebude zásadne rekonštruovať, ani predávať. Navyše nás tu rád nechá ďalšie tri roky a pomôže nám s rekonštrukciou vecí, ktoré nás trápia. Nebude to smerovať do spomínaného luxusu, bude sa skôr sústrediť na to, aby v tejto budove, tak ako tu stojí, začali fungovať jednoduché veci, ako napríklad funkčný výťah, elektrina, kanalizácia, voda a podobne. Jediné naše riziko je, keď si majiteľ budovy povie, že sa mu nechce a nechá to tu spustnúť.
Rozmýšľal si pri týchto strašidelných scenároch aj nad nejakým plánom B?
V tej dobe, minulý rok, sa ma na to pýtalo viacero ľudí, dokonca aj sám pán majiteľ budovy. Povedal som mu, že ak to skončí tu, tak to skončí nadobro. Asi by sa mi to nechcelo celé vytvárať nanovo. Volá sa to KC Dunaj, pretože je to v obchodnom dome Dunaj. Myslím si, že jediný priestor, kde by Dunaj mohol pokračovať, je loď na Dunaji, čo by ale vyžadovalo nejakú pomoc od mesta a mestskej časti. To mi dáva zmysel a viem si to predstaviť ako veľmi pekný projekt.
Aká bola prvotná investícia do KC Dunaj?
Stavebná časť stála 30 tisíc eur. To bol limit, za ktorý sme to museli dokázať urobiť. Za túto sumu sa nám podarilo spraviť barovú časť a sálu. Prišli sme však na to, že nemáme na techniku, ktorá nás vtedy stála ďalších 50 tisíc eur. To znamená, že prvotná investícia sa pohybovala niekde okolo 100 tisíc eur. Mimo posledných dvoch rokov do týchto priestorov neustále investujeme a vkladáme peniaze. V skutočnosti je teda celková investícia do priestorov za uplynulé roky zhruba 200 tisíc eur.
Takže do priestorov investujete pravidelne…
Tento priestor je naozaj obrovský a okrem toho, čo vidia ľudia, je tu ešte veľké zázemie. Technika, ktorú sme kúpili na začiatku, už neexistuje, takže aj do nej sme za tie roky dali niekoľko desiatok tisíc eur. Zároveň sme niekoľkokrát vymenili aj vybavenie barov.
Je podľa teba gastro biznis na Slovensku náročný biznis?
V prvom rade si myslím, že gastro biznis na Slovensku nie je biznis. Nie preto, že by sa na tom nedali zarobiť peniaze, ale preto, že to nemá biznisové pravidlá. Verím tomu a som presvedčený o tom, že 90% gastro scény na Slovensku nie je biznis, ale dobrodružstvo. Do tohto biznisu vstupujú právnici, politici, architekti, stavbári, ktokoľvek bez skúseností a predstavy o tom, čo sa za pojmom gastro scéna schováva – lebo gastro nie je len pekný interiér, logo, naplnený jedálny a nápojový lístok, ale je to hlavne o luďoch, či už na strane zákazníkov alebo staffu.
Je len zhodou náhod, že to moje dobrodružstvo dopadlo úspešne, lebo nemuselo. Ani teraz si nemyslím, že mám na to nejaký kľúč. Snažím sa všetkému dať nejaké biznisové pravidlá, na ktoré som bol zvyknutý vo finančnej korporácii, v ktorej som pracoval, no nie vždy sa mi to darí.
Pociťujete v KC Dunaj sezónnosť podniku?
Sezónnosť reálne nepociťujeme. Tržby máme viac menej stále rovnaké. Cez leto máme slabšie víkendy, ktoré ale doháňajú bežné dni na terase. Počas zimy máme naopak slabšie bežné dni v týždni, no o to silnejšie máme víkendy. Samozrejme, že počas leta nás ovplyvňujú festivaly, ale aj to, že sú v celom meste otvorené terasy. Naplnenú kapacitu máme skoro každý piatok a sobotu, no pre nás je dôležité, či sa u nás ľudia cítia dobre a kedy sa sem vrátia.
Čím si myslíš, že si KC Dunaj zaslúžil status jedného z podnikov v Bratislave, ktorý nám môžu závidieť aj ľudia zo zahraničia?
Ja sa častokrát zamýšľam nad tým, či by som sem chodil, keby to tu nebolo moje. Odpoveď je áno. Nemyslím, že na tomto statuse máme akúkoľvek zásluhu. Iba sme vytvorili priestor, kde sa to celé deje. Ľudia nechvália steny, podlahu, lampy, ale atmosféru, ktorú si vytvárajú oni sami.
KC Dunaj je iný, ponúka viac ako večerné akcie. Je to miesto, ktoré ponúka rôzne prednášky, workshopy, tematické večery, diskusie, vzdelávanie. Ako toto miesto špecifikuješ ty?
Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú v akúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Bez hanby priznávam, že časom nám tá denná prevádzka prestala dávať zmysel. Už takmer rok otvárame naše priestory až o štvrtej hodine poobede. Nie je to našou nešikovnosťou, ale určením si priorít. Chceme sa primárne sústrediť na večernú alebo nočnú prevádzku, v súčasnosti sa prezentujeme ako neskoro nočný bar. Našou snahou je poskytovať priestory – organizátorom, aby tu robili svoje akcie a návštevníkom, aby si tu užili svoj voľný čas.
Spomenul si priestor pre organizátorov. Ako prebieha poskytovanie týchto priestorov práve organizátorom? Sú tam nejaké podmienky?
Vnímam nás ako správcov priestoru, ktorý poskytujeme externým organizátorom spolu s podporou a službami. Od organizátorov požadujeme, aby zaplatili produkčné náklady, ktoré sú spojené s danou akciou – musia si zaplatiť napríklad SBS-károv, produkčného, vyberačku vstupného, šatniarku, zvukára a podobne. Ak chce niekto robiť diskusiu, tak si samozrejme platí za niečo iné, ako keď niekto robí veľkú akciu.
Okrem KC Dunaj máš pod sebou aj Shenk, známy pivovar, a zároveň obľúbený Výčap u Ernőho, oba v priestoroch Starej Tržnice. Aký je ich príbeh? Prečo si sa rozhodol variť vlastné pivo?
Pivovar Shenk je projekt mojich rodičov, môjho brata a mňa. Je to teda naozaj rodinný biznis. Mojim snom vstupu do gastra bolo mať raz vlastný pivovar. Zhoda náhod spravila to, že moji rodičia raz prišli s myšlienkou pivovaru. Tento sen teda museli zhmotniť oni, pretože mne to paradoxne nenapadlo, pravdepodobne kvôli tomu kvantu práce, ktorú Dunaj vyžaduje. Pivovar nie je „na rohu“, ako si veľa ľudí myslí. Pivovar je v podzemí Starej Tržnice, kde sa varí – je to pomerne veľký priestor, ktorý má tri roky. Pôvodne to mal byť pivovar, ktorý mal dodávať pivo sem k nám do Dunaja a do klubu Dole, ktorý som dlhé roky prevádzkoval. Zároveň to mal byť produkčný pivovar, ktorý mal dodávať pivo okolitým podnikom, aby sme znížili náklady na dopravu a ponúkali pivo v remeselnej kvalite.
Myšlienka výčapu vznikla tak, že som si myslel, že námestie pred Starou Tržnicou by sa dalo vylepšiť a oživiť práve tým, že spravíme výčap a dáme ľuďom možnosť, aby pili pivo vonku. V čase, keď tam bola iná prevádzka, sme na vlastné náklady okolo stromov namontovali prvú lavičku. Spravili sme to preto, aby sme Tržnici akoby ukázali, že to môže vyzerať aj takto.
Hodnotíš zatiaľ tento výčap za úspešný projekt? Koľko litrov piva v pivovare ročne vyrobíte?
Je to úspešný projekt. Robia tam dvaja až štyria ľudia. Pri pätnástich stoloch na sto metroch štvorcových dokážeš v piatok a sobotu predať tisíce litrov piva, pretože ľudia pijú postojačky a na námestí. Čo lepšie sa ti môže stať? Myslím si, že pivo, ktoré varí môj brat s chalanmi z pivovaru, je top produkt, a verím tomu, že pivo v takej kvalite, ako ho predávame, by sme mohli predávať aj v kotolni a ľudia by tam naň chodili tiež. Čo sa týka výroby, tak minulý rok sme vyrobili 130 tisíc litrov piva.
Vedia ľudia oceniť kvalitné pivo?
Myslím si, že Slováci nie sú výnimkou a majú radi veci, ktoré im chutia. Otázka je ochota platiť za kvalitu. Ďalšia otázka je, či musí byť to, čo je kvalitné, aj nutne drahé. Často mám pocit, že cenotvorba je veľmi kalkulovaná. Remeselné pivo nemusí byť nutne extra drahé. Výhodou Výčapu je, že pivo ponúkame za pomerne nízky peniaz a komerčné pivá sú oveľa drahšie.
Koľko sa dá z piva zarobiť?
Ani v jednom, ani v druhom prípade sa na to primárne nepozerám cez zisk. Väčšinu vraciam naspäť do priestoru alebo do firmy, pretože to je zisk firmy, nie môj.
Distribuujete vaše pivo aj do iných podnikov?
Nie. Veľmi radi by sme chceli, pretože je veľa ľudí, ktorí by naše pivo chceli. Nie sme však schopní reálne zásobovať ani Výčap. Už dva roky po sebe sa nám stalo, že sme boli týždeň zatvorení, pretože sme nemali čo čapovať. Už druhé leto po sebe nedodávame vlastné pivo ani do Dunaja. Boli sme na rôznych ďalších miestach v centre Bratislavy, no postupne sme im všetkým museli povedať nie, aby sme dokázali zásobovať Výčap. Pracujeme však na tom, aby sme v budúcnosti dokázali distribuovať aj do iných prevádzok.
Aké sú tvoje najväčšie plány na rok 2019?
Rozhodne zväčšiť kapacitu pivovaru tak, aby stíhal, pretože to, že nedokážeme zásobovať aj Výčap aj Dunaj, je biznisový problém. Plánujeme aj zrekonštruovať priestory Dunaja. Je cítiť, že sme tu pre ľudí viac ako rok a pol nič nespravili. Chcem ľuďom za tie peniaze, ktoré tu nechávajú, vrátiť tú ich časť, niečo zlepšiť – napríklad zriadiť tretí bar, aby 500 návštevníkov na pivo nečakalo v trojrade, ale iba v dvojrade, nové záchody či doplnenie zvuku.
Čítajte viac z kategórie: Rozhovory