V Kremli vypukla panika, tvrdí expert: Trump oznámil, že mier je na 95 % hotový. Čo teraz čaká Putina?

Rýchly posun v rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou vyvolal v Moskve nervozitu, aká sa v posledných mesiacoch neobjavovala.

Podľa viacerých bezpečnostných analytikov aj európskych lídrov sa v Kremli začína prejavovať panika z možného ukončenia vojny, ktoré by mohlo vážne ohroziť samotnú moc ruského prezidenta Vladimira Putina.

Signálom zmeny má byť aj čoraz chaotickejšia komunikácia Moskvy a snaha narušiť vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom, upozornila TN Nova.

Panika v Kremli po Trumpových vyhláseniach

Podľa britského bezpečnostného experta Hamisha de Bretton-Gordona vyvolalo v Moskve poplach vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že mierová dohoda pre Ukrajinu je „z 95 percent hotová“. Expert o tom píše v komentári pre denník The Telegraph a tvrdí, že Kremeľ sa obáva straty kontroly nad vývojom konfliktu.

Podľa jeho hodnotenia Putin zastavenie bojov v tejto fáze rozhodne nechce. Vojna sa preňho stala základným nástrojom udržania moci a odvracania pozornosti ruskej verejnosti od vnútorných problémov.

Práve preto má Moskva reagovať nervózne na akýkoľvek náznak reálneho mierového procesu, ktorý by sa odohrával bez jej plnej kontroly.

Vojna ako nástroj udržania moci

Tento pohľad potvrdzuje aj estónsky premiér Kristen Michal, ktorý v rozhovore pre Euronews otvorene hovoril o tom, že koniec vojny by pre Putina znamenal existenčný problém.

„Putin potrebuje konflikt ako ryba vodu, pretože ak konflikt nebude, ľudia v Rusku sa môžu začať pýtať: Kde je môj syn? Kde je môj manžel? Kde sú moje peniaze?“ uviedol Michal.

Podľa neho bude Rusko predstavovať hrozbu pre Európu dovtedy, kým Putin zostane v Kremli. Aj preto Estónsko dlhodobo zvyšuje výdavky na obranu a pripravuje sa na možné ďalšie formy ruského tlaku – od vojenského až po hybridný a kybernetický.

Michal pripomína, že demokracie musia byť schopné brániť sa autoritárskym režimom, aj keď to prináša nepopulárne rozhodnutia v oblasti daní či verejných výdavkov.

Dezinformácie a snaha rozbiť mierový proces

Krátko po Trumpových vyjadreniach sa v ruskom informačnom priestore objavili správy o údajnom útoku dronov na jeden z Putinových palácov. Podľa analytikov išlo o typický príklad dezinformačnej operácie. Americká ústredná spravodajská služba mala prezidenta USA informovať, že incident bol s vysokou pravdepodobnosťou fingovaný.

Podobný vzorec mali aj správy o útoku na kaviareň plnú civilistov, pri ktorom malo zomrieť 28 ľudí. Podľa informácií zverejnených portálom The Moscow Times však išlo podľa Kyjeva o zhromaždisko ruských vojakov. Cieľom takýchto príbehov má byť vyvolať chaos, zmeniť mediálnu agendu a oslabiť dôveru medzi spojencami Ukrajiny.

De Bretton-Gordon upozorňuje, že Putin sa snaží „vraziť klin medzi Trumpa a Volodymyra Zelenskeho“. Zatiaľ čo ešte pred časom mal Biely dom pre ruské manévre istú mieru pochopenia, dnes sa situácia mení.

Na Silvestra Trump zdieľal článok denníka New York Post, ktorý otvorene kritizoval útočnú rétoriku Kremľa a jeho zdržovaciu taktiku v mierových rokovaniach.

Európa, bezpečnosť a tlak na Moskvu

Podľa estónskeho premiéra aj ďalších európskych lídrov sa hrozba zo strany Ruska netýka len Ukrajiny. Estónsko má historickú skúsenosť s ruskými kybernetickými útokmi už od roku 2007 a podľa Michala Moskva v tejto oblasti tlak neznižuje. „Jediný spôsob, ako sa vyrovnať s ruskými hybridnými a kybernetickými útokmi, je posilňovať naše kapacity,“ uviedol.

Súčasne Estónsko obmedzilo politický vplyv Ruska aj vnútorne – napríklad zákazom hlasovania ruských občanov v miestnych voľbách či reformou školstva, ktorá postupne eliminuje ruský jazyk zo štátneho vzdelávacieho systému. Cieľom je vyslať jasný signál, že politická lojalita k cudzej mocnosti nemá v domácej politike miesto.

Analytici upozorňujú, že ak by sa mierový proces dostal do finálnej fázy bez ústupkov Moskve, Putin by čelil nielen strate geopolitického vplyvu, ale aj rastúcim otázkam vlastného obyvateľstva.

Práve tento scenár má podľa expertov v Kremli vyvolávať najväčšie obavy. Pre ruské vedenie by totiž znamenal, že vojna prestane fungovať ako zástena pre ekonomické problémy, ľudské straty aj stagnáciu krajiny.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie