„V meniacom sa svete má členstvo Slovenska v EÚ ešte silnejší zmysel,“ uviedol prezident Pellegrini

V súčasnosti sme svedkami takých výrazných zmien vo svete, aké sme nezažili celé desaťročia. Naše členstvo v Európskej únii má dnes oveľa silnejší zmysel, hodnotu aj perspektívu. Skonštatoval to prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenska do EÚ. Zároveň pripomenul, že viaceré ekonomické či ekologické iniciatívy Únie sa ukázali byť príliš odvážne, informuje TASR. 

„Žijeme v časoch, kedy sa v usporiadaní sveta zo dňa na deň menia pravidlá, ktoré sa vytvárali celé desaťročia. Znova ožíva právo silnejšieho a medzinárodné právo ide do úzadia. A malé, ekonomicky i bezpečnostne zraniteľné štáty ako Slovensko, sa v týchto ťažkých časoch musia opierať o svojich partnerov a spojencov. Bez nich by sme sa vydali napospas tým, ktorí žiadne pravidlá neuznávajú,“ zdôraznil prezident s tým, že z tejto stránky má naše členstvo v EÚ obrovský význam.

Pellegrini upozornil, že EÚ má aj svoje nedostatky. „Určite môžeme Únii všeličo vyčítať. Od prebujnelej byrokracie, ktorá zbytočne rieši to, čo riešiť netreba, cez viaceré zásadné ekonomické či ekologické iniciatívy, ktoré sa ukázali byť príliš odvážne a bez spolupráce so zvyškom sveta takmer nenaplniteľné,“ myslí si hlava štátu.

Budúcnosť Slovenska v EÚ

Riešenia EÚ podľa prezidenta tiež veľakrát nenapĺňali základné piliere, na ktorých bolo európske spoločenstvo postavené – mier, hospodársku spoluprácu bez zbytočných bariér a bezpečnosť našich hraníc. Avšak budúcnosť Slovenska vidí Pellegrini práve v EÚ, pretože spoločne môžeme tieto veci meniť k lepšiemu.

„Napriek týmto nedostatkom je však dnes Európska únia predovšetkým náš hodnotový, civilizačný a v budúcnosti čoraz viac aj bezpečnostný priestor. Civilizačná kotva, o ktorej hodnoty sa môžeme oprieť. A spoločný stôl, za ktorým chceme sedieť ako plnohodnotný a zodpovedný partner, aby sme mohli pomáhať meniť európske veci k lepšiemu,“ dodal.

Prezident zároveň vyzval, aby sme si pripomenuli predovšetkým tie hodnoty, ktoré nás s európskymi partnermi spájajú, a nie rozdeľujú.

Čo zdôrazňuje Smer-SD

Najdôležitejšou výzvou pre EÚ je podľa Smeru-SD návrat k princípom suverénnej spolupráce členských štátov. Smer-SD pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ zdôrazňuje, že Únia sa musí reformovať tak, aby prestala presadzovať centralizované rozhodovanie, nereálne zelené politiky a nátlak v oblasti migrácie.

Slovensko potrebuje v EÚ silný hlas, ktorý chráni národné záujmy, sociálnu stabilitu a mier. Pre TASR to uviedla Ľubica Končalová z tlačového odboru Smeru-SD.

Zrušenie práva veta by mohlo byť podľa Smeru začiatkom konca EÚ. Štáty, ako je Slovenská republika, by sa jeho zrušením stali len štatistami.

„Právo veta vnímame ako záchrannú brzdu pre štáty, ktoré nemôžu súhlasiť s návrhom, ktorý ide proti ich národnoštátnym záujmom. EÚ sa po prijatí takejto radikálnej zmeny definitívne stane projektom, ktorý ešte viac prehĺbi priepasť medzi veľkými a silnými štátmi, ako napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a malými štátmi, ako Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko,“ priblížili zo Smeru.

Únia by sa mala podľa Smeru snažiť v oblasti zahraničnej politiky klásť dôraz na mier, diplomaciu a strategickú autonómiu vrátane vyváženého postoja k vojne na Ukrajine, ale aj v konflikte v Pásme Gazy. „Zdá sa, ako keby Únia prestávala byť mierovým nástrojom,“ uzavrela Končalová.

EÚ ako veľmoc 

Potrebujeme akcieschopnejšiu demokratickú Európu, ktorá je pripravená čeliť bezpečnostným aj environmentálnym hrozbám súčasnosti. Pre TASR to pri príležitosti 21. výročia vstupu do EÚ skonštatoval podpredseda Európskeho parlamentu a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska (PS) Martin Hojsík.

Európska únia sa musí podľa PS stať skutočnou veľmocou. Pripravená musí byť na rozšírenie smerom na Ukrajinu a západný Balkán.

„V inštitucionálnych otázkach by sme mali posilniť rolu Európskeho parlamentu, zlepšiť ochranu ľudských práv, slobody médií a právneho štátu. Bez reformy inštitúcií a rozhodovacích procesov bude rozšírenie ťažké,“ uviedol pre TASR Hojsík.

EÚ potrebuje podľa PS aj silnejší rozpočet s vlastnými zdrojmi, aby sme mohli lepšie riešiť nielen spoločnú obranu a energetickú nezávislosť, ale aj nerovnosti medzi členskými štátmi a s nimi spojené sociálne problémy. Tieto zdroje majú pochádzať z oblastí, kde nadnárodné korporácie, najmä v digitálnom sektore, „takpovediac utekajú“ spravodlivému zdaneniu na úrovni členských štátov.

„Nástup administratívy Donalda Trumpa a jeho spochybňovanie bezpečnostných záruk pre členské krajiny NATO bolo na európskej úrovni budíčkom,“ zdôraznil europoslanec.

Spoločná európska obrana je preto podľa PS horúcou témou aj v europarlamente, kde vznikol samostatný výbor pre obranu. Spoločná obrana na úrovni EÚ by bola podľa Hojsíka ďalšou zárukou našej bezpečnosti a príležitosťou pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov.

PS považuje za hrozivé, že pri diskusiách medzi členskými štátmi o téme spoločnej obrany je slovenská vláda „jednoznačným outsiderom“. Tým riskujeme, že zostaneme mimo spoločnej obrany. „To by bolo obrovským ohrozením našej bezpečnosti a suverenity,“ uzavrel Hojsík.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska