V mozgu máme neuróny, ktoré reagujú na pizzu. Stačí, keď ju vidíme

Jedlo je súčasťou nášho každodenného života a pre mnohých z nás je mimoriadne dôležité. Až natoľko, že sociálne siete sú často plné fotiek rôznych pochutín, ktoré konzumujeme či už na raňajky, obed alebo večeru. Známy výrok „Povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem, aký si človek“ len potvrdzuje význam, ktorý pripisujeme tomu, čo máme pred sebou na tanieri.

„Jedlo je ústredným prvkom ľudských sociálnych interakcií a kultúrnych praktík. Nie je to len obživa. Jedlo je jadrom mnohých prvkov našej kultúrnej identity, náboženských praktík a sociálnych interakcií a mnohých ďalších činností, ktoré ľudia vykonávajú,“ cituje profesorku kognitívnej neurovedy Nancy Kanwisherovú Science Daily.

Najnovšia štúdia s názvom A highly selective response to food in human visual cortex revealed by hypothesis-free voxel decomposition, ktorá vyšla v časopise Current Biology, prišla k záveru, že v mozgu dokonca existujú špeciálne neuróny citlivé na jedlo.

Pôvodne chceli skúmať niečo úplne iné

Britský The Guardian uvádza, že autori predkladanej štúdie, členovia výskumného tímu z prestížneho Massachusettského technologického inštitútu (MIT) detegovali prítomnosť neurónov senzitívnych na jedlo iba náhodou popri tom, ako pracovali na inej štúdii. Tento jav ich však mimoriadne zaujal, a preto sa mu začali venovať detailnejšie.

„Naším najnovším výsledkom je objav novej nervovej reakcie, ktorá dosiaľ nebola hlásená pre vizuálnu dráhu a ktorá je vysoko selektívna, pokiaľ ide o obrázky jedla,“ píše v štúdii vedecký tím pod vedením Nancy Kanwisherovej, profesorky kognitívnej neurovedy na MIT Mcgovern Institute for Brain Research a Centre for Brains, Minds and Machines.

Takto si Slováci ničia život a ešte za to platia tisíce eur. S jedlom máme vážny problém

Vedci skúmali skeny mozgu ôsmich účastníkov, pričom výskumníci na týchto ôsmich jednotlivcoch vyhodnotili až 10 000 obrázkov. Výsledky ukazujú, že obrázky jedla spúšťajú populáciu neurónov vo ventrálnej vizuálnej kôre, ktorá spracováva vizuálne informácie.

„Boli sme z toho dosť zmätení, pretože jedlo nie je vizuálne homogénna kategória. Veci ako jablká, kukurica a cestoviny vyzerajú tak rozdielne, no napriek tomu sme našli jedinú populáciu, ktorá reaguje podobne na všetky tieto rozmanité potraviny,“ komentovala výsledky svojej práce Meenakshi Khosla, jedna z hlavných autoriek štúdie.

Varené jedlo vyvolá silnejšiu reakciu ako surové

Newsachieve informuje o tom, že podľa vedcov, varené jedlá, ako napríklad kúsok syrovej pizze, vyvolali o niečo silnejšiu reakciu ako surové ovocie a zelenina.

Aby otestovali, či je to spôsobené teplejšími farbami vareného jedla, porovnávali reakcie účastníkov na nevýrazné farebné obrázky potravín a intenzívne farebné obrázky iných predmetov. Zistili, že potraviny vyvolávajú podstatne silnejšiu odozvu predmetných neurónov.

Jedlo má priamy vplyv na zdravie, hovorí Slovenka, ktorá má v Portugalsku úspešnú vegan značku

Výskumný tím z MIT následne vložil 1,2 milióna obrázkov získaných z rôznych ďalších skenov mozgu do počítačového modelu. Na ňom skúšali, aké snímky vyvolávali najsilnejšiu odozvu týchto špecializovaných neurónov.

Ukázalo sa, že tisícku fotografií s najsilnejšou aktiváciou spájal rovnaký obsah: varené jedlá a sladkosti. Zaujímavé tiež bolo, že ľudom neprekážalo ani to, ak sa pozerali na čiernobiele fotografie takýchto potravín.

These neurons have food on the brain: MIT scientists have discovered a population of neurons that light up whenever we see images of food. https://t.co/qQcP4nM2AF pic.twitter.com/5s0rI9Uhla

— Massachusetts Institute of Technology (MIT) (@MIT) September 6, 2022

The Guardian podotýka, že vedci si potom ešte potvrdili preferenciu jedla spárovaním veľmi podobných obrázkov jedlých a nejedlých predmetov, ako napríklad banán a žltý polmesiac. Účastníci videli 20 až 40 párov a všetky skeny ich mozgu ukázali silnejšiu odozvu na obrázky jedla.

„Keďže jedlo malo pre ľudí zásadný význam počas ich evolúcie, ako aj v modernom každodennom živote a pretože výber potravín často začína víziou, špecializácia na potravu v zrakovej ventrálnej kôre je v súlade s evolučným aj skúsenostným pôvodom kortikálnych špecializácií (špecializácií týkajúcich sa kôry),“ uviedli autori štúdie.