V Poľsku vznikli zóny bez LGBT osôb. Európsky parlament na tento úkaz ihneď zareagoval 

Európsky parlament vyjadril hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom útokov proti lesbám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom (LGBTI) v EÚ. Medzi najnovšie príklady patria podľa poslancov homofóbne vyhlásenia počas referendovej kampane v Rumunsku či nenávistné prejavy voči LGBTI osobám v súvislosti s voľbami v Estónsku, Španielsku, Spojenom kráľovstve, Maďarsku a Poľsku.

Zóny bez LGBT ideológie?

Poslanci odsúdili najmä vytváranie akýchsi zón bez tzv. LGBT ideológie v juhovýchodnom Poľsku. Od začiatku roka 2019 prijali desiatky miestnych samospráv na úrovni obcí, okresov alebo vojvodstiev v tejto časti krajiny nezáväzné uznesenia, prostredníctvom ktorých odmietli prijatie akýchkoľvek krokov na podporu tolerancie voči LGBTI osobám či poskytovanie finančnej podpory mimovládnym organizáciám zasadzujúcim sa za rovnaké práva.

zdroj: unsplash.com

Európsky parlament vyzval poľské orgány, aby dôrazne odsúdili diskrimináciu LGBTI osôb. Poslanci tiež požadujú zrušenie všetkých uznesení, ktoré útočia na práva príslušníkov LGBTI komunity.

Plénum tiež vyzvalo Komisiu, aby monitorovala využívanie všetkých prostriedkov EÚ a pripomínala všetkým zainteresovaným stranám vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov ich záväzok k nediskriminácii. Poslanci zdôraznili, že prostriedky EÚ nesmú byť za žiadnych okolností použité na diskriminačné účely.

Čítaj viac: Mladí Slováci vyzbierali tisíce eur na vznik projektu, ktorý v našej krajine podporí LGBT komunitu

Školy by mali chrániť práva všetkých žiakov

Parlament odsúdil útoky voči LGBTI osobám zo strany verejných orgánov niektorých členských štátov, ktoré sú zamerané na vzdelávacie inštitúcie. Školy by podľa poslancov mali byť miestami, ktoré posilňujú a chránia základné práva všetkých detí. Plénum preto vyzvalo Komisiu a členské štáty na prijatie konkrétnych opatrení smerujúcich k ukončeniu diskriminácie LGBTI žiakov na školách, ktorá môže viesť k ich šikanovaniu, zneužívaniu alebo izolácii.

zdroj: unsplash.com

Uznesenie konštatuje, že hoci vo veľkej väčšine členských štátov existujú zákonné opatrenia proti diskriminácii a násiliu, ich uplatňovanie je nedostatočné. LGBTI osoby sú tak naďalej vystavené nenávistným prejavom, diskriminácii a trestným činom páchaným z nenávisti. Túto medzeru by mohla podľa poslancov vyplniť smernica o nediskriminácii, ktorú však v Rade (ministrov) EÚ už jedenásť rokov blokujú členské štáty.

Ani firmy na Slovensku nevenujú LGBT zamestnancom dostatočnú pozornosť

Firmy, organizácie či inštitúcie na Slovensku sa vymedzujú voči diskriminácii a netolerancii, stále však pomerne málo z nich zaujíma proaktívny postoj v tejto téme. Hovoriť otvorene o sexuálnej orientácii či o spolužití s osobou rovnakého pohlavia je na pracovisku, ale aj celkovo v spoločnosti stále tabu.

Ako však vyplýva z viacerých prieskumov, nevenovať tejto téme pozornosť sa firmám nevypláca. Aj preto vydalo združenie zodpovedných firiem Business Leaders Forum odporúčania pre firmy o tom, ako zabezpečiť inklúziu LGBT zamestnancov.

Zamestnanci svoju orientáciu pred kolegami taja

Väčšina firiem na Slovensku nemá zavedené žiadne špeciálne programy či opatrenia na podporu LGBT komunity. „Zamestnanci a zamestnankyne, ktorí musia na pracovisku skrývať svoju sexuálnu orientáciu, majú až o 73 % vyššiu pravdepodobnosť, že odídu z práce do troch rokov než tí zamestnanci, ktorí aj na pracovisku môžu byť „out“, upozorňuje v tlačovej správe  Ivana Vagaská, senior programová manažérka Nadácie Pontis. 

zdroj: unsplash.com

Podľa prieskumu Out Now (2015) iba 9 % z LGBT zamestnancov povedalo o svojej sexuálnej orientácii svojim kolegom na pracovisku a takmer 40 % si myslí, že coming out v práci by mohol ohroziť ich kariéru.

Firmy môžu ísť príkladom

Slovensko patrí do skupiny posledných krajín Európskej únie, kde chýba akákoľvek právna ochrana párov rovnakého pohlavia. To však neznamená, že firmy nemôžu byť v tomto smere proaktívne a ísť príkladom. „Firma a jej pracovné prostredie, aké pre svojich ľudí vytvára, môže pozitívne ovplyvňovať celospoločenské vnímanie danej témy,“ hovorí Vagaská.

Napríklad spoločnosť Accenture ide v tomto ohľade nad rámec slovenskej legislatívy a svojim zamestnancom a zamestnankyniam umožňuje čerpať rodinné  benefity bez ohľadu na ich orientáciu, či identitu. Firme stačí čestné vyhlásenie napríklad o tom, že partnerke sa narodilo dieťa alebo o osvojení dieťaťa. „Na základe neho vyplácame príspevok k narodeniu dieťaťa a umožňujeme vybrať si deň voľna. Podobne postupujeme aj pri svadobnom bonuse, ktorý vyplácame na základe predloženia dokladu o uzavretí registrovaného partnerstva z inej krajiny,“ upresňuje Lucia Skraková, HR manažérka spoločnosti.