V tejto krajine sa o stratenú peňaženku či mobil báť nemusíš, potvrdil to experiment

  • Strata peňaženky pre väčšinu ľudí nepredstavuje nič radostného
  • Smartfóny nám síce umožňujú platiť bezhotovostne, máme na nich cestovné doklady a pomáhajú nám nájsť cestu domov, ale nosiť pri sebe naozajstný občiansky preukaz a platobné karty stále dodáva nenahraditeľný pocit bezpečia
  • Lenže keď niekam založíš peňaženku, nemáš zrazu pri sebe vôbec žiadnu hotovosť, budeš si možno musieť zablokovať kreditné karty a zmeniť prístupový kód do domu
Pexels/Unsplash
  • Strata peňaženky pre väčšinu ľudí nepredstavuje nič radostného
  • Smartfóny nám síce umožňujú platiť bezhotovostne, máme na nich cestovné doklady a pomáhajú nám nájsť cestu domov, ale nosiť pri sebe naozajstný občiansky preukaz a platobné karty stále dodáva nenahraditeľný pocit bezpečia
  • Lenže keď niekam založíš peňaženku, nemáš zrazu pri sebe vôbec žiadnu hotovosť, budeš si možno musieť zablokovať kreditné karty a zmeniť prístupový kód do domu

Na jednom jedinom mieste na svete ťa ale stratená peňaženka trápiť nemusí, a to v Tokiu, píše o tom server BBC s odkazom na štúdiu vedcov z univerzity v Michigane.

Tokijská polícia v roku 2018 vrátila pôvodným majiteľom cez 545-tisíc preukazov totožnosti, teda 73 percent z celkového počtu stratených. Podobne sa ľuďom, ktorým patrili, vrátilo 130-tisíc mobilných telefónov (83 percent) a 240-tisíc peňaženiek (65 percent).

Prečo sú nálezcovi v Japonsku tak poctiví, že veci veľmi často odovzdajú? Nezdá sa, že by ich motivovala vyhliadka na odmenu alebo na možnosť, že sa nepodarí vypátrať majiteľa a predmet si budú môcť ponechať. Zo 156-tisíc odovzdaných mobilných telefónov totiž žiadny neskončil v rukách nálezcu alebo štátu. Oných 17 percent, ktoré nedokázala odovzdať pôvodnému vlastníkovi, polícia zničila.

Štrnásťmiliónové Tokio sa vyznačuje hustou sieťou policajných staníc: na 100 kilometrov štvorcových rozlohy ich tam pripadá 97, pričom v Londýne iba 11. Na políciu, ktorá v Japonsku sídli na staniciach zvaných „Koban“, to teda nikto nemá ďaleko. Japonskí strážnici sú natoľko povestní bezúhonnosťou, že sa dokonca stali námetom legendárnej komiksovej série, ktorá vyzdvihuje ich čestnosť. Séria vychádzala štyridsať rokov. Muži zákona tiež napríklad pomáhajú seniorom prejsť ulicou.

zdroj: Unsplash

„Ak dieťa uvidí na ulici policajta, pozdraví ho,“ hovorí Masahiro Tamura, profesor práva na kjótske univerzite.

Profesor na právnickej univerzite v Michigane a odborník na japonské právo Mark D. West vykonal experiment, ktorého účastníci v Tokiu a New Yorku zámerne „stratili“ telefóny a peňaženky. V Japonsku sa im vrátilo 88 percent telefónov oproti iba šiestich percentám v USA. Peňaženiek vedci v Tokiu dostali späť 80 percent v porovnaní s 10 percentami v New Yorku.

Napriek tomu stratené dáždniky v Japonsku svojho pôvodného majiteľa nájdu len zriedka. Zo 338-tisíc dáždnikov odovzdaných v tokijských stratách a nálezoch sa ich iba jedno percento dostalo do rúk vlastníka. 81 percent, to znamená veľkú väčšinu, si nárokovali nálezcovia, čo je samo o sebe zvláštnosť.

zdroj: Unsplash

Poctivosť ale nebýva vždy jedinou motiváciou, kvôli ktorej Japonci vracajú nájdené veci. Podľa Kazuko Behrensovej, psychologičky Polytechnického inštitútu pri univerzite štátu New York, úlohu zohráva „strach“, ktorý vyplýva z budhistickej viery v reinkarnáciu. Ten podľa nej do značnej miery určuje japonskú spoločnosť.

Potom, čo cunami v roku 2011 zasiahlo severovýchod Japonska a spôsobilo haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime, sa mnoho obyvateľov ocitlo bez strechy nad hlavou. Aj v nešťastí však ľudia prejavili schopnosť dať prednosť záujmom druhých pred svojimi. Behrensová túto ochotu porovnáva s budhistickým mravným prikázaním zvaným Gaman, ktorý býva prekladaný ako trpezlivosť či vytrvalosť.

Médiá si všímali aj to, že v japonských postihnutých oblastiach sa drancovalo menej ako v obdobných prípadoch v ostatných krajinách.

„Potom, čo nukleárne reaktory vo Fukušime v roku 2011 po zemetrasení zlyhali, územie bolo nepriedušne uzavreté kvôli radiácii,“ hovorí profesor Tamura z kjótske univerzity. „Ku krádežiam dochádzalo iba preto, že tam vôbec nikto nebol, žiadni policajti ani nikto, kto by hlásil priestupky,“ dodáva.

Tamura tým opisuje japonský fenomén „Hito no me“. V prítomnosti „Hito no me“ na mieste nikto nekradne, aj keď tam nehliadkujú policajti. Ak sa však nikto nepozerá, krádeže sa dejú aj v Japonsku. Ak vás niekto pozoruje a vašou prirodzenou vlastnosťou je myslieť zo všetkého najskôr na ostatných, pochopiteľne si nájdenú vec neuchováte.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech