Vatikán otvára dvere do najtajnejšieho archívu na svete. Odhalil nové dokumenty z 2. svetovej vojny

Výskumníci objavili nové dokumenty, ktoré potvrdzujú správy o tom, že katolícke kláštory v Ríme počas druhej svetovej vojny ukrývali Židov. Podľa týchto dokumentov bolo v katolíckych inštitúciách v Ríme schovaných najmenej 3 200 Židov, ktorých totožnosť potvrdila rímska židovská komunita.

Tieto zistenia oznámili výskumníci z Pápežského biblického inštitútu, izraelského výskumného inštitútu Yad Vashem a rímskej židovskej komunity na akademickej konferencii. Tá sa uskutočnila v Múzeu Shoah v Ríme, ktoré je súčasťou hlavnej synagógy.

Tajomstvo pápeža Pia XII.

Tieto nové dokumenty odhaľujú nečakanú úlohu pápeža Pia XII. počas nacistického obsadenia Ríma, vrátane otázky, či viedol katolícke inštitúcie k ukrytiu Židov.

Historici dlhodobo diskutujú o dedičstve Pia XII., pričom jeho zástancovia tvrdia, že použil tichú diplomaciu na zachovanie životov Židov. Jeho kritici tvrdia, že zostal ticho, keď holokaust ťažil Európu a dokonca aj v čase, keď rímskych Židov v roku 1943 zaradili a deportovali z Vatikánu.

Krutého veliteľa zmenila láska k Slovenke „nechceného pôvodu“. Príbeh o sestrách, ktoré unikli z koncentráku

Nové dokumenty poskytujú mená a adresy ľudí z Ríma, ktorí boli počas vojny ukrytí v katolíckych inštitúciách. Tieto informácie boli doteraz uverejnené len v nejasných termínoch a číslach v knihe Renza de Feliceho z roku 1961. Ten je významným historikom tohto obdobia v Taliansku.

Tieto dokumenty sa objavili v archívoch Biblického inštitútu, ktorý je spojený s Jezuitskou univerzitou Gregoriana v Ríme. Zoznam obsahuje viac ako 4 300 ľudí, ktorí boli ukrytí v objektoch 100 ženských a 55 mužských katolíckych rehoľných rádov.

Zachránené životy

Z týchto je 3 600 identifikovaných menom. Výskum v archívoch rímskej židovskej komunity potvrdzuje, že 3 200 z nich boli jednoznačne Židia, ako stanovuje spoločné vyhlásenie Biblického inštitútu, Yad Vashem a rímskej židovskej komunity.

Mená zostávajú v tajnosti na ochranu súkromia týchto ľudí a ich potomkov. Je otázne, či niektorí zo Židov na zozname boli pokrstení.

Nedávno sprístupnené vatikánske archívy z obdobia pápeža Pia XII. naznačujú, že Vatikán sa najviac usiloval zachrániť Židov, ktorí konvertovali na katolícku vieru alebo boli deťmi zmiešaných katolícko-židovských manželstiev. Ako uvádza kniha „Pápež v čase vojny“ antropológa Davida Kertzer z Brown University.

Skrývanie Židov v Ríme

Claudio Procaccia, ktorý má na starosti kultúrne oddelenie rímskej židovskej komunity, uviedol, že dokumenty neobsahujú informácie o pokrstení uvedených Židov. Zdôraznil, že tieto zoznamy prispievajú k dôležitému „novému elementu v kvantitatívnom a kvalitatívnom pochopení toho, kto sa skrýval, odkiaľ pochádzal a kde bol ukrytý“.

„Toto je veľmi dôležitý krok,“ povedal v rozhovore po konferencii. Dodal, že je potrebný ďalší výskum na overenie mien a ich histórie, vrátane iných zoznamov v iných archívoch.

Poznamenal, že sa pravdepodobne objavia rozpory. Je známe, že niektorí ľudia predstierali, že majú židovské priezviská, aby sa ukryli v katolíckych kláštoroch, aj keď to neznamenalo, že sú skutočne Židia.

Vytvorila okolo seba prapodivný kult, ženy ju milovali. Učila ich chudnúť výmenou lásky k jedlu za lásku k Bohu

Procaccia zdôraznil, že židovská komunita v roku 2013 zverejnila vlastný výskum o osude Židov počas nacistického obsadenia Ríma s názvom „Po 16. októbri“, čo bol dátum, kedy bolo viac ako 1 000 rímskych Židov zaradených a o dva dni neskôr deportovaných do Auschwitzu.

Nové pohľady

Iael Nidam Orvieto, riaditeľka Medzinárodného inštitútu pre výskum holokaustu Yad Vashem a odborníčka na židov Talianska počas holokaustu, uviedla, že nové dokumenty poskytujú nové informácie, no zároveň otvárajú nové otázky, ktoré vyžadujú ďalšie skúmanie.

Jednou z týchto otázok je, prečo bol tento zoznam zostavený talianskym Jezuitom v Pápežskom biblickom inštitúte ihneď po oslobodení Ríma.

Reverend Dominik Markl, jezuitský profesor na Pápežskom biblickom inštitúte a Univerzite Innsbruck, ktorý sa podieľal na výskume, zdôraznil dôležitosť spolupráce medzi katolíckymi a židovskými vedcami pri tejto problematike. Vyjadril vďačnosť za túto spoločnú snahu.

Tá dovoľuje hlbšie pochopiť históriu holokaustu v Ríme. Rovnako vytvoriť aj lepšie vzťahy medzi rímskou židovskou komunitou a Svätým stolom.