Vedci dali budúcnosti kultivovaného mäsa „po prstoch“. Odhaľujú veľký problém s emisiami

Záujem o kultivované (čisté) mäso, ktoré sa považuje za alternatívu mäsového priemyslu, rastie. Nová analýza však poukazuje na to, že by masová produkcia laboratórne pestovaného mäsa mohla byť pri použití súčasných technológií pre životné prostredie výrazne škodlivejšia ako skutočné hovädzie mäso.

Mäso založené na živočíšnych bunkách (ACBM) sa momentálne vyrába len v malom množstve a s ekonomickými stratami. Neoverená štúdia však naznačuje, že by mohlo zintenzívnenie procesu spôsobiť štyri až 25-násobne vyššie emisie ako celosvetový priemysel hovädzieho dobytka.

Štúdia je dostupná na preprintovom serveri bioRxiv.

Malo byť ekologickejšie

Mäso na báze živočíšnych buniek získalo miliardy investícií s argumentom, že bude ekologickejšie ako hovädzie mäso. Hoci laboratórne pestované mäso znižuje spotrebu pôdy, vody a antibiotík pri chove dobytka, výskumníci tvrdia, že záujem o kultivované (čisté) mäso je dôsledkom nepresných analýz emisií uhlíka.

Podľa nich problém spočíva v tom, že mnohé štúdie použili pre modelovanie klimatického vplyvu ACBM technológie, ktoré buď neexistujú, alebo pravdepodobne nebudú fungovať.

Slovenka má prácu snov: Počas našich privátnych letov si môžu pasažieri na palube urobiť vlastnú párty

Jedna známa štúdia napríklad odhadovala emisie uhlíka pri výrobe takého mäsa pomocou hydrolyzátu siníc ako suroviny pre bunky, čo však výskumníci najnovšej analýzy považujú za neuskutočniteľné.

Niektoré správy sa snažili analyzovať vplyv kultivovaného (čistého) mäsa na životné prostredie pomocou komponentov potravinárskych pestovateľských médií, avšak v súčasnosti je možný len proces s použitím farmaceuticky čistých živín. Toto čistenie je podľa výskumníkov hlavným zdrojom emisií spojených s výrobou ACBM.

zdroj: TASR/AP, John Minchillo

Podľa portálu Aktin je technológia kultivácie mäsa novinkou, ktorá umožňuje vytvoriť veľké množstvo živočíšneho tkaniva z niekoľkých málo buniek bez toho, aby dané zviera muselo byť porazené.

Podľa odborníkov tak ponúka výhody najmä z etického a ekologického hľadiska, pretože by mohla rapídne znížiť počet chovaných hospodárskych zvierat, a tým aj zmierniť dopady chovu na životné prostredie.

Každý kilogram čistého mäsa môže produkovať 1,5 tony CO2

Odstraňovanie endotoxínov, ktoré sú pre tvorbu kultivovaného mäsa nevyhnutné, je jedným z faktorov, ktoré zvyšujú emisie. Výskumníci odhadujú, že každý kilogram ACBM produkuje 246 až 1 508 kilogramov emisií oxidu uhličitého (CO2), čo je štyri až 25-násobok oproti maloobchodnému hovädziemu mäsu.

Tento vplyv je z veľkej časti spôsobený potrebou fosílnych palív na čistenie zložiek rastového média, ktoré podľa autorov štúdie predstavujú 3 až 17-krát viac ako množstvo použité pri výrobe vykosteného hovädzieho mäsa, uvádza IFL Science.

Ušetriť môžeš stovky eur. Lietadlá a vlaky si dali „prestrelku“, spoločnosť testovala, čo sa viac oplatí

Výskumníci na základe týchto výpočtov dospeli k záveru, že výroba ACBM s vysoko rafinovaným rastovým médiom bude pravdepodobne v dohľadnej dobe mať rádovo vyšší environmentálny vplyv ako priemerná produkcia hovädzieho mäsa.

Ako riešenie autori navrhujú vývoj bunkových línií, ktoré by mohli tolerovať vyššie hladiny endotoxínov, čím by sa znížila potreba energeticky náročných čistiacich procesov a tým aj environmentálny vplyv laboratórne pestovaného mäsa.