USA vytiahli proti Číne podmorské monštrum: Autonómna ponorka Orca dokáže operovať tisíce kilometrov bez posádky
- USA majú podmorský kolos, ktorý prepláva tisíce kilometrov
- Pozri sa na zbraň, ktorou chcú zastaviť vplyv Číny na mori
- Odhaľ, čo projekt brzdí
- USA majú podmorský kolos, ktorý prepláva tisíce kilometrov
- Pozri sa na zbraň, ktorou chcú zastaviť vplyv Číny na mori
- Odhaľ, čo projekt brzdí
Námorníctvo USA predstavilo prvý exemplár autonómnej podmorskej platformy Orca XLUUV od spoločnosti Boeing. Ide o najväčšie autonómne podmorské plavidlo vo výzbroji amerického námorníctva, ktoré má zásadne rozšíriť možnosti operácií pod hladinou. Stroj dokáže vykonávať dlhodobé misie bez posádky, operovať tisíce kilometrov od základne a niesť rôzne typy výzbroje či senzorov.
Projekt vzniká v čase rastúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou v oblasti Tichého oceánu. Vývoj autonómnych podmorských systémov sa postupne stáva jednou z hlavných oblastí technologických pretekov medzi veľmocami. Orca preto nie je len novým vojenským produktom, ale aj súčasťou širšej zmeny v modernom námornom boji, uvádza National Security Journal. Rozvoj zbraní dáva armádam väčšie možnosti, čo sa prejaví v budúcich konfliktoch.
Orca patrí medzi najväčšie autonómne podmorské systémy nielen v USA
Označenie XLUUV znamená Extra Large Uncrewed Undersea Vehicle, teda mimoriadne veľké bezposádkové podmorské vozidlo. Orca má približne 25 metrov a svojimi rozmermi pripomína menšiu ponorku. Na rozdiel od klasických vojenských plavidiel však funguje bez posádky a väčšinu úloh vykonáva autonómne.
Podľa údajov spoločnosti Boeing dokáže Orca preplávať približne 6 500 námorných míľ, teda viac než 12-tisíc kilometrov. Využíva kombináciu dieselového pohonu a batériového systému, čo jej umožňuje operovať dlhé týždne alebo mesiace bez potreby návratu na základňu.
Dôležitou súčasťou systému je modulárny nákladový priestor. Ten umožní USA v budúcnosti meniť vybavenie podľa typu misie. Orca môže niesť senzory, zariadenia na elektronický boj, námorné míny alebo technológie určené na prieskum morského dna. Výrobca zároveň uvádza, že platforma je schopná vykonávať otvorené oceánske operácie aj dlhodobé misie na morskom dne.
Americké námorníctvo počíta s tým, že autonómne systémy budú spolupracovať s klasickými jadrovými ponorkami triedy Virginia. Orca by mohla fungovať ako podporná platforma pri sledovaní nepriateľských lodí, zbere spravodajských dát alebo ochrane úderných skupín lietadlových lodí.
Projekt sa začal ešte v roku 2019 pod dohľadom agentúry DARPA. Na vývoji sa pôvodne podieľala spoločnosť Northrop Grumman, neskôr však výrobu prevzal Boeing. Systém prechádzal viacerými úpravami a vývoj sprevádzali aj problémy s rozpočtom či oneskorenia pri testovaní autonómnych technológií.
Prečo práve Boeing
Spoločnosť Boeing patrí medzi najväčších výrobcov vojenskej techniky na svete a je jedným z kľúčových dodávateľov amerického ministerstva obrany. Hoci je verejnosti známa najmä ako producent civilných lietadiel, významnú časť jej príjmov tvorí obranný a vesmírny sektor. Firma vyvíja a vyrába vojenské lietadlá, vrtuľníky, satelity, raketové systémy, autonómne technológie aj námorné zbraňové platformy. Boeing zároveň čelí silnej konkurencii ďalších amerických obranných gigantov, ako sú Lockheed Martin, Northrop Grumman či RTX Corporation. Napriek problémom v civilnom letectve zostáva obranná divízia jedným z najstabilnejších pilierov spoločnosti, uvádza Britannica.

Autonómne podmorské systémy sa stávajú novou strategickou zbraňou USA
Vývoj Orcy odráža širšiu transformáciu moderného námorného boja. Vojenské veľmoci sa snažia znižovať závislosť od drahých a personálne náročných platforiem. Bezposádkové systémy ponúkajú nižšie prevádzkové náklady, menšie riziko strát na životoch a možnosť dlhodobých operácií v rizikových oblastiach.
USA zároveň reaguje na rastúce schopnosti Číny. Peking investuje do vlastných autonómnych podmorských dronov a rozširuje vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori aj okolí Taiwanu. Český server Novinky upozornil, že čínsky systém AJX002 má slúžiť najmä na kladenie inteligentných mín v strategických oblastiach pri Taiwane, Japonsku alebo Filipínach. Orca však podľa dostupných údajov disponuje výrazne väčším dosahom.
Práve kontrola podmorského priestoru sa stáva jednou z kľúčových oblastí budúcich konfliktov. Moderné armády dnes investujú do technológií schopných monitorovať podmorskú infraštruktúru, sledovať pohyb nepriateľských lodí alebo narúšať komunikáciu protivníka. Podstatnú úlohu v tejto oblasti má aj konflikt na Ukrajine. Tá dokázala bez porovnateľných plavidiel ako má vo flotile Rusko eliminovať ruskú vojenskú silu. Rusi prístav v Sevastopole napriek jeho dôležitosti nedokázali udržať, uvádza Centrum pre námornú stratégiu v USA.
Význam podmorských systémov vzrástol aj po poškodení plynovodov Nord Stream v Baltskom mori či po útokoch námorných dronov počas vojny na Ukrajine. Konflikt zároveň ukázal, že relatívne lacné autonómne platformy dokážu ohroziť aj výrazne drahšie a väčšie plavidlá.
Americké námorníctvo preto postupne buduje koncept takzvanej hybridnej flotily. Tá kombinuje klasické lode, jadrové ponorky a autonómne systémy schopné operovať samostatne alebo v koordinovaných skupinách. Orca má byť jedným z prvých praktických príkladov tohto modelu, uvádza Boeing.
Vývoj sprevádzajú technologické aj strategické otázky
Hoci Orca predstavuje technologicky pokročilý systém, odborníci upozorňujú aj na viacero problémov. Jedným z najväčších je komunikácia pod vodou. Podmorské systémy majú obmedzené možnosti prenosu dát a spojenia s ostatnými plavidlami. To komplikuje koordináciu autonómnych vozidiel s klasickými ponorkami alebo loďami.
Otázky vyvoláva aj samotná autonómia systému. Moderné vojenské technológie síce dokážu samostatne navigovať či vyhodnocovať situáciu, no úplná nezávislosť bez zásahu človeka zostáva citlivou témou. Armády preto hľadajú rovnováhu medzi automatizáciou a ľudskou kontrolou.
Ďalším problémom môže byť výrobná náročnosť. Orca patrí medzi veľké a technologicky komplikované platformy. Americké námorníctvo zatiaľ neoznámilo, v akých počtoch plánuje systém vyrábať. Podľa analytikov môže byť sériová produkcia finančne aj logisticky náročná.
Diskutuje sa aj o reálnom bojovom využití. Niektorí experti považujú Orcu skôr za prieskumný a podporný systém než za útočnú zbraň. Platforma by však mohla zohrávať významnú úlohu pri kladení mín, monitorovaní strategických oblastí alebo ochrane lietadlových lodí pred nepriateľskými ponorkami.
Orca ukazuje smer budúceho vojenského vývoja
Predstavenie Orcy naznačuje, akým smerom sa bude uberať moderné námorníctvo v nasledujúcich desaťročiach. Autonómne systémy sa postupne presúvajú z experimentálnych projektov do reálnej vojenskej prevádzky. Podobne ako drony zmenili vedenie bojov vo vzduchu a na zemi, autonómne podmorské vozidlá môžu výrazne ovplyvniť operácie pod hladinou, uvádza SkyNews.
Spojené štáty zároveň vysielajú signál, že chcú udržať technologickú prevahu v strategických oblastiach Tichého oceánu. Rozvoj bezposádkových systémov sa totiž stáva súčasťou širšej rivality medzi Washingtonom a Pekingom. Pre obe krajiny je dôležité zachovanie bezpečnosti obchodu, čo spája ich záujmy. Prejavuje sa to aj na aktuálnom pomere síl námorných veľmocí.
Súčasný pomer síl na mori
Hlavné súperenie na moriach dnes prebieha medzi USA a Čínou. Spojené štáty si stále držia prvenstvo v kvalite flotily, tonáži, námornom letectve aj globálnom dosahu. Ich lietadlové lode fungujú ako mobilné vojenské základne schopné zasiahnuť kdekoľvek na svete. Výhodou USA je aj sieť spojencov v Ázii a moderné ponorky či prieskumné systémy.
Čína však rýchlo znižuje náskok Washingtonu. Má najväčší počet lodí na svete a stavia nové plavidlá výrazne rýchlejšie než USA. Peking sa sústreďuje najmä na kontrolu Juhočínskeho mora a priestoru okolo Taiwanu, kde má geografickú výhodu. Modernizuje lietadlové lode, ponorky aj raketové systémy.
Rusko zostáva silné najmä v jadrových ponorkách a raketách, no zaostáva v schopnosti globálne pôsobiť. Význam rastie aj Japonsku, Indii či Južnej Kórei, ktoré posilňujú flotily ako protiváhu rastúcej čínskej moci.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: National Security Journal, Britannica, Boeing, Novinky, SkyNews, Centrum pre námornú stratégiu