Vedci odhalili, či bežná liečba spôsobuje demenciu. Poznáme jednoznačnú odpoveď

Hormonálna liečba, alebo aj inak – HRT, patrí medzi najčastejšie predpisované terapie ženám v období menopauzy. Pomáha zvládať návaly tepla, poruchy spánku, výkyvy nálad aj fyzické vyčerpanie. Napriek tomu okolo nej roky panuje neistota.

Jedna otázka sa v odbornej sfére opakovala relatívne často: môžu hormóny ovplyvňovať pamäť, myslenie a riziko demencie?

Dôvodom sú rozporuplné výsledky starších štúdií. Niektoré naznačovali ochranný efekt, iné naopak varovali pred možným rizikom. Pre ženy aj lekárov tak vznikla dilema. Pomáha hormonálna liečba mozgu, škodí mu, alebo je v tomto smere neutrálna? Dnes už však poznáme odpoveď.

Liečba ženám neubližuje

Hormonálna substitučná liečba (HRT), ktorú využívajú milióny žien na zmiernenie príznakov menopauzy, nemá podľa najnovšieho výskumu preukázateľný vplyv na riziko vzniku demencie. Vyplýva to z rozsiahlej vedeckej analýzy, o ktorej informoval portál The Independent.

Medzinárodný tím vedcov z Veľkej Británie, Írska, Švajčiarska, Austrálie a Číny preskúmal desať relevantných štúdií, do ktorých bolo zapojených viac ako jeden milión žien. Výskum sa zameral na to, či užívanie HRT ovplyvňuje riziko miernej kognitívnej poruchy alebo demencie u žien pred menopauzou aj po nej.

Analýza, publikovaná v odbornom časopise The Lancet Healthy Longevity, dospela k záveru, že medzi užívaním hormonálnej liečby a rozvojom demencie neexistuje „žiadna významná súvislosť“. Nezáležalo pritom ani na type liečby, jej dĺžke či načasovaní.

Nič nenaznačuje vplyv na mozog

„Neexistuje dôkaz, že by hormonálna liečba riziko demencie zvyšovala alebo znižovala,“ uvádzajú autori štúdie. Podľa nich by sa HRT mala predpisovať výlučne na základe iných zdravotných prínosov a rizík, nie ako nástroj prevencie demencie.

Nie všetci odborníci sa však so závermi plne stotožňujú. Menopauzálna špecialistka Louise Newson tvrdí, že na základe dostupných dát nemožno s istotou povedať, že hormonálna liečba nemá na mozog žiadny dlhodobý vplyv. Poukazuje na to, že prirodzené hormóny zohrávajú dôležitú úlohu aj vo fungovaní mozgu.

Podľa údajov, na ktoré upozornil denník Pravda, trpí na Slovensku demenciou približne 70-tisíc ľudí. Odborníci však upozorňujú, že reálne čísla môžu byť výrazne vyššie, keďže mnohé prípady, najmä v počiatočných štádiách, zostávajú dlho neodhalené.

Prevenciou je aktivita

Demencia nie je len problémom vysokého veku. Ako sme písali v nedávnom článku, čoraz viac výskumov ukazuje, že o zdraví mozgu sa rozhoduje už v strednom veku. Mnohých zasiahne v období, keď väčšina ľudí rieši prácu, rodinu a každodenné povinnosti.

Práve vtedy však môže jednoduchý návyk výrazne znížiť riziko Alzheimerovej choroby. Je ním pravidelný pohyb. Vyplýva to z rozsiahlej štúdie vedcov z Karolinska Institutet, ktorí sledovali viac ako 61-tisíc ľudí vo veku 39 až 70 rokov zapojených do databázy UK Biobank.

Šance klesajú až o 35 percent

Výskumníci hodnotili ich fyzickú kondíciu, kognitívne schopnosti aj genetické riziko Alzheimerovej choroby a po 12 rokoch porovnávali výsledky s výskytom demencie.

Záver bol jednoznačný. Ľudia s lepšou kardiorespiračnou kondíciou mali výrazne nižšie riziko porúch pamäti a myslenia. U osôb s genetickou predispozíciou dokázala dobrá fyzická kondícia znížiť pravdepodobnosť Alzheimerovej choroby až o 35 percent.

Navyše, ak sa u nich demencia predsa len objavila, prišla v priemere o rok a pol neskôr. Odborníci zdôrazňujú, že nejde o extrémne športové výkony. Stačí pravidelný aeróbny pohyb, ako je rýchla chôdza, bicykel či plávanie. 

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy