Vedci prezradili, čo skutočne robí mucha, keď si sadne na tvoje jedlo, a či je to pre človeka nebezpečné

Každý to už v živote zažil, na obľúbené jedlo mu sadla mucha, alebo hneď naraz viac múch. Nepríjemný pocit znásobuje „drzé chovanie“ hmyzu, ktorý si veselo pochoduje po jedle alebo si spokojne „mydlí“ nohy.

Po takomto nálete sa často pýtame, či je jedlo ešte vhodné na konzumáciu alebo či ho treba zlikvidovať. Vedci poznajú aj odpoveď na túto otázku.

Najskôr si ale povedzme, čo v skutočnosti robia muchy, keď sedia na jedle? Portál, ktorý popularizuje vedu, The Conversation uvádza, že väčšina z 110 000 známych druhov múch nemá zuby ani čeľuste, preto nedokážu žuť tuhú potravu.

Prostredníctvom tráviacich štiav uvoľňujú enzýmy, ktoré pomáhajú jedlo čiastočne rozložiť. Následne ho dokážu sať podobne ako dieťa džús so slamkou.

„Aby sa im do žalúdka zmestilo viac jedla, niektoré muchy sa snažia znížiť množstvo tekutiny v tom, čo už zjedli. Vyvracajú jedlo do zvratkových bublín, aby ho trochu vysušili. Akonáhle sa trochu vody odparí, môžu túto koncentrovanejšiu potravu prehltnúť,“ vysvetľuje portál.

Muchy vedia ochutnať jedlo ešte predtým, než naň napľujú. Vďačia zato receptorom na nohách, ktoré používajú na zistenie toho, či je strava výživná. Práve šúchanie nôh, ktoré môže pripomínať mydlenie rúk, je v skutočnosti čistenie chuťových receptorov na štetinách a jemných chĺpkoch nôh.

Muchy prenášajú množstvo patogénov, no aké riziko pre ľudské zdravie?

Aj keď je mucha zaujímavým stvorením, jej jedálny lístok nám pripadá odporný. Mucha si pochutí nielen na jedle, ale aj na hnijúcich odpadkoch, mŕtvolách (zvierat aj ľudí) a exkrementoch. Práve pobyt na týchto miestach, robí z múch nebezpečné stvorenia, nie ich „pľutie“, ako by sa mohlo zdať.

„Muchy domáce slúžia ako mosty medzi čistým a nečistým prostredím a voľne sa pohybujú medzi kontaminovanými materiálmi, ako je odpad, (následne smerujú) do domáceho a peridomálneho prostredia, potravín a vodných zdrojov,“ uviedli vedci, ktorí skúmali patogény prenášané muchami v štúdii uverejnenej v Oxford Academic.

Ďalším výskumníkom sa podarilo identifikovať 130 patogénov z domácich múch. Štúdia z minulého roka odhalila na muchách patogény spájané s potravinami, ktoré môžu mať dopad na ľudské zdravie, vrátane baktérií, ako sú Salmonella, Escherichia coli, Staphylococcus aureus, Bacillus cereus a Bacillus subtilis.

zdroj: Unsplash/wuz

Tieto baktérie môžu potenciálne spôsobiť neblahé zdravotné stavy, ako je zvracanie, nevoľnosť, bolesť žalúdka, hnačka a horúčka.

Jedna z najčastejšie kladených otázok je, či muchy prenášajú tieto patogény v množstvách, ktoré by mohli predstavovať riziko pre ľudské zdravie.

Vedci sa podľa IFLScience zhodujú, že toto riziko je malé. Závisí však od viacerých faktorov. Ak dôjde len ku krátkemu kontaktu muchy s jedlom, riziko je zanedbateľné. Ak však na jedlo sadne celý húf múch alebo je kontakt hmyzu a jedla dlhší, v tom prípade sa riziko zvyšuje a je na mieste premýšľať aj o vyhodení jedla.

V najbezpečnejšej krajine sveta sa všetci poznajú. Aby nerandili s príbuznými, potrebujú špeciálnu appku

Na mieste je zakrývanie jedla, ktoré ochráni pokrm pred muchami, ktoré ľudí otravujú hlavne v teplom počasí.