Jediný zásah zvráti starnutie v celom tele. Spoluzakladateľ Altos Labs opisuje terapiu na reprogramovanie buniek

Kedysi sme starnutie brali ako nevyhnutný údel, ktorý sa nedá zastaviť, iba prijať. Dnes však vedci hovoria o starnutí ako o biologickom procese, ktorý by sa podobne ako choroba mohol jedného dňa cielene liečiť.

Presne takto o starnutí uvažuje aj Juan Carlos Izpisua Belmonte, jeden z najznámejších vedcov vo výskume dlhovekosti a spoluzakladateľ Altos Labs, biotechnologickej spoločnosti zameranej na omladzovanie buniek.

„Starnutie je strata identity na bunkovej úrovni,“ povedal Izpisua Belmonte v rozhovore pre El País. A zároveň naznačil aj možný smer riešenia. „Jediný zásah vykazuje účinky v celom organizme.“

Prečo bunky strácajú svoju identitu?

Ľudské bunky fungujú najspoľahlivejšie približne do tridsiatky. „Dovtedy, ak nemáte genetické ochorenie alebo neutrpíte úraz, nepotrebujete ísť k lekárovi,“ vysvetľuje vedec.

Potom však podľa neho prichádza prvá vlna starnutia. Bunka, ktorá kedysi presne vedela, akú úlohu má v tele plniť, začína strácať svoju identitu a prechádza do dysfunkčného stavu. Takéto bunky potom prispievajú k fibróze, ktorá sprevádza mnohé ochorenia typické pre vyšší vek.

Odborne sa tomu hovorí epitelovo-mezenchýmový prechod. Počas embryonálneho vývoja tento proces umožňuje bunkám migrovať a vytvárať orgány. V dospelosti sa však situácia mení. Mechanizmus, ktorý kedysi pomáhal budovať telo, sa postupne mení na silu, ktorá prispieva k jeho biologickému opotrebovaniu. „Je to prvý merateľný znak starnutia,“ hovorí Izpisua Belmonte.

Podľa najnovších údajov sa strata bunkovej identity dokáže šíriť telom cez krvný obeh. „Analyzovali sme mnoho ľudských chorôb aj všetky orgány počas starnutia a vidíme bunkový drift vedúci k strate bunkovej identity,“ vysvetľuje odborník. Zároveň však tvrdí, že jeho tím už testuje experimentálnu terapiu, ktorá by mohla tento proces úspešne zvrátiť.

Testovanie na ľudských orgánoch

Veľký zlom prišiel s objavom japonského vedca Shinyu Yamanaku. Ten pred rokmi zistil, že dospelú bunku možno reprogramovať do mladšieho stavu pomocou štyroch špecifických faktorov. Za tento objav dokonca získal Nobelovu cenu za medicínu.

Pôvodná kombinácia faktorov OCT3/4, SOX2, KLF4 a MYC (OSKM) však zároveň ukázala, aká tenká je hranica medzi bunkovým omladením a smrteľným rizikom. Ak reprogramovanie zájde príliš ďaleko, bunky sa začnú nekontrolovane deliť , čím vznikajú podmienky pre vznik rakoviny.

Práve na tejto hrane pracuje Juan Carlos Izpisua Belmonte. Jeho skoršie experimenty z roku 2016 ukázali, že krátkodobá cyklická aktivácia faktorov OSKM dokázala zmierniť znaky starnutia a predĺžiť život myšiam s predčasným starnutím.

Neskoršie práce na prirodzene starnúcich myšiach priniesli ďalšie povzbudivé výsledky. Dlhodobejšie čiastočné reprogramovanie pôsobilo omladzujúco na obličky, kožu aj organizmus ako celok. Výskumníci sledovali zmeny v epigenetických hodinách, zápale, bunkovej senescencii aj stresových dráhach.

„Dotýkame sa samotného jadra procesu, ktorý vedie ku vzniku chorôb,“ hovorí vedec. Výsledky na myšiach síce pôsobia mimoriadne sľubne, no človek nie je zväčšená myš. V ľudskom tele musí podobná terapia zvládnuť omnoho viac premenných: správnu dávku, presné načasovanie, výber cieľového tkaniva, reakciu imunitného systému a predovšetkým by nemala otvoriť cestu nádorovému rastu.

„Vieme, že myš nie je človek, ale nejako to musíme začať aplikovať na ľudí,“ hovorí Izpisua Belmonte. Jeho tím v súčasnosti testuje čiastočné reprogramovanie ex vivo, teda mimo ľudského tela. V spolupráci s Hospital Clínic de Barcelona pracuje s darovanými orgánmi, ktoré už lekári nemôžu použiť na transplantáciu.

Vedci na nich sledujú, či dokážu obnoviť časť stratenej funkcie, znížiť nahromadené poškodenie a zlepšiť biologický stav tkaniva bez toho, aby vystavili pacienta riziku. Ak sa ukáže, že bunky v ľudskom orgáne možno bezpečne omladiť, pôjde o jeden z najdôležitejších krokov modernej regeneratívnej medicíny.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing