Vedci spúšťajú masívnu štúdiu. COVID-19 poškodzuje nervovú sústavu a mozog

  • Vďaka výsledkom štúdií je známe, že COVID-19 môže vniknúť do mozgu a spôsobuje množstvo trvalých problémov
  • Vedci z 23 krajín v súčinnosti s WHO spúšťajú masívnu štúdiu o dopade ochorenia na náš mozog
  • Vďaka výsledkom štúdií je známe, že COVID-19 môže vniknúť do mozgu a spôsobuje množstvo trvalých problémov
  • Vedci z 23 krajín v súčinnosti s WHO spúšťajú masívnu štúdiu o dopade ochorenia na náš mozog

Žijeme s ním iba rok, preto nevieme, aké sú jeho dlhodobé dopady na naše zdravie. K nezvratnému poškodeniu postihnutých orgánov, vypadávaniu vlasov a úzkostným stavom sa podľa pripravovanej štúdie môže pripojiť aj ovplyvnenie mozgu.

Vedci z rôznych častí sveta sa po prvotných prejavoch pacientov, ktoré naznačovali, že vírus môže ovplyvniť nervový systém, rozhodli preskúmať túto problematiku detailnejšie. Respondentmi budú tisícky pacientov, ktorí v poslednom roku a pol prekonali COVID-19.

Cez nosovú sliznicu do mozgu

Štúdiami odhalené správanie sa koronavírusu v ľudskom tele naznačuje možnú príčinu mnohých neurologických príznakov spojených s COVID-19. Sem patria strata čuchu a chuti, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť a únava, informuje Science Alert.

Vedci koncom roka 2020 vykonali 33 autopsií mozgov obetí ochorenia COVID-19 a našli vírusové častice v endotelových bunkách nosohltanu, ktorý sa pokladá za jednu z najbežnejších oblastí množenia vírusu, informovali sme ťa v jednom z predošlých článkov.

Počet infikovaných sa ku koncu februára môže vyšplhať až na 1 milión. Dáta bez pátosu prišli s novými štatistikami

Potvrdila sa aj prítomnosť vírusovej RNA v hornej časti nosa, teda v sliznici. Tiež v niekoľkých oblastiach mozgu, do ktorého dokázal prostredníctvom sliznice vírus prejsť. Výsledkom môže byť aj dnes už známa dočasná strata chuti a čuchu.

Zvyšok nájdeného genetického materiálu bol minimálny, ale mohlo to byť aj preto, že pitva prebehla v priemere až mesiac po smrti.

Rok a pol po prekonaní infekcie

Vedeckí lídri vrátane Alzheimerovej asociácie sa tentokrát rozhodli preskúmať spolu s technickým vedením Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dlhodobý dopad SARS-CoV-2 na mozog, informuje Alz.org.

Predpoklad, že SARS-CoV-2 môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť mozog, je vysoko pravdepodobný. Úloha vírusov a iných patogénov pri Alzheimerovej chorobe či ďalších demenciách je stále aktívnou oblasťou výskumu, existujú však dôkazy a súvislosti, ktoré potvrdzujú dopad iných vírusov na fungovanie centrálnej nervovej sústavy, informuje Forbes.

Napríklad vedci predpokladajú, že vírus herpes simplex 1 (HSV1) by mohol súvisieť s Alzheimerovou chorobou, aj keď u väčšiny z 3,7 miliárd ľudí, ktorí sa ním vo svete infikujú, spôsobuje menšie alebo žiadne príznaky.

mozog
zdroj: Pixabay/VSRao

„Ak sa pozriete na minulé pandémie, ako je chrípka v roku 1918, pandémia SARS alebo MERS, objavili sa správy o poškodení pamäti, narušenia spánku a o niektorých ďalších problémoch so správaním,“ uviedla Heather Snyder, viceprezidentka pre lekárske vyšetrenia a vedecké vzťahy v Alzheimerovej asociácii, ktorá je súčasťou globálneho výskumného tímu.

„Nezodpovedanou otázkou ostáva, aký je dlhodobý účinok ovplyvnenia mozgu akútnym priebehom infekcie,“ uviedla Snyder a dodala, že táto otázka je markantná v pochopení vírusu a jeho dopadov na spoločnosť. „Vieme, či existuje vplyv prekonania infekcie na riziko neskoršieho života človeka v prípade Alzheimerovej choroby alebo inej demencie? Ako to vyzerá? Na to nepoznáme odpovede,“ dopĺňa odborníčka.

Výskumu sa podrobia ľudia z približne 40 krajín, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 v rôznom časovom rozostupe od šiestich mesiacov až do roka a pol. U týchto respondentov budú preskúmané ich kognitívne vlastnosti, ale aj sociálne a emočné reakcie.

Zdroje: Alz.org, Forbes

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK