Vesmír možno nikdy nezačal, prekvapuje vedec. Veľký tresk mohol byť len nedávny úkaz

  • Fyzik Bruno Bento šokuje. Tvrdí, že náš vesmír nemusel nikdy začať
  • Teóriu kvantovej gravitácie aplikoval na vznik vesmíru.
  • Zistil, že Veľký tresk mohol byť len nedávna udalosť a vesmír by jednoducho existoval bez určeného začiatku
Vesmír
Unsplash/Brennan Wolf
  • Fyzik Bruno Bento šokuje. Tvrdí, že náš vesmír nemusel nikdy začať
  • Teóriu kvantovej gravitácie aplikoval na vznik vesmíru.
  • Zistil, že Veľký tresk mohol byť len nedávna udalosť a vesmír by jednoducho existoval bez určeného začiatku

V súvislosti s naším vesmírom sa často vraví o jeho konci. Existuje niekoľko teórií, ako môže skončiť. O začiatku vesmíru sa hovorí oveľa menej a považuje sa viac menej za objasnený. 

Fyzik Bruno Bento teraz šokuje a tvrdí, že náš vesmír nemusel nikdy ani začať. Podľa neho mohol vždy existovať a ako by to to fungovalo prerazil vo svojej novej teórii pomocou kvantovej gravitácie.

„Realita má toľko vecí, ktoré by si väčšina ľudí spájala so sci-fi alebo dokonca s fantáziou,“ povedal pre LiveScience Bento, fyzik, ktorý študuje povahu času na univerzite v Liverpoole vo Veľkej Británii.

Veľký tresk sa mohol odohrať len nedávno, tvrdia vedci 

Kvantová gravitácia rozdeľuje priestor a čas na časti časopriestoru. Podľa tejto teórie existuje na určitej úrovni základná jednotka časopriestoru.

Túto teóriu aplikovali Bento a jeho spolupracovníci na začiatok vesmíru a prišli k prekvapivej teórii. Zistili, že je možné, že vesmír nemal začiatok. Vždy existoval v nekonečnej minulosti a len nedávno sa vyvinul do toho, čo nazývame Veľký tresk.

zdroj: Pixabay/Pexels

V súčasnosti máme dve účinné teórie vesmíru: kvantovú fyziku a všeobecnú relativitu. Tá druhá všeobecná relativita má ale svoje obmedzenia. Pri dvoch úkazoch neposkytuje spoľahlivé výsledky: v centrách čiernych dier a na začiatku vesmíru.

„Tieto oblasti sa nazývajú singularity, čo sú body v časopriestore, kde sa naše súčasné fyzikálne zákony rozpadajú, a sú to matematické varovné signály, že teória všeobecnej relativity o seba zakopáva,“ vysvetľuje LiveScience.

Vedci, ktorí sa zameriavajú na vyriešenie záhad využívajú mikroskopický popis silnej gravitácie, nazývaný aj kvantová teória gravitácie.

Časopriestor môže byť oddelený 

Vo všetkých fyzikálnych teóriách je priestor a čas spojitý. V časopriestore podľa týchto teórii môžu byť dva body v priestore k sebe čo najbližšie a k dvom udalostiam môže dôjsť čo najbližšie k sebe.

S iným scenárom pracuje teória kauzálnych množín, ktorá tvrdí, že časopriestor môže byť séria oddelených kusov alebo časopriestorových „atómov“. Táto teória prísne obmedzuje to, ako blízko môžu byť udalosti v priestore a čase, pretože nemôžu byť bližšie ako veľkosť „atómu“.

Portál zobrazuje príklad na obrazovke počítača, keď sa na ňu pozeráme normálne zdá sa nám byť hladká a plynulá. Ale ak by sme sa pozerali na rovnakú obrazovku pomocou lupy, mohli by sme vidieť pixely. Tie rozdeľujú priestor, a zároveň nie je možné priblížiť dva obrázky bližšie ako na jeden pixel.

Teória by ovplyvnila aj časopriestor 

Táto teória sa pozdávala aj Bentovi. „Bol som nadšený, že som našiel túto teóriu, ktorá sa nielen snaží ísť k základom, ale je to i prístup ku kvantovej gravitácii a v skutočnosti prehodnocuje samotný pojem časopriestor, zároveň tiež dáva ústrednú úlohu času a tomu, čo fyzicky predstavuje uplynutie času, aká fyzická je vaša minulosť v skutočnosti a či budúcnosť už existuje alebo nie,“ povedal Bento pre LiveScience.

Teória kauzálnych množín by ovplyvnila aj časopriestor.

vesmír čierna dieravesmír čierna diera
zdroj: Unsplash/Alexander Andrews

„Veľkou časťou filozofie príčinných súborov je, že plynutie času je niečo fyzické, že by to nemalo byť pripisované nejakému vznikajúcemu druhu ilúzie alebo niečomu, čo sa deje v našom mozgu, kvôli čomu si myslíme, že čas plynie; toto plynutie je samo o sebe prejavom fyzikálnej teórie,“ povedal Bento.

„Takže v teórii kauzálnych množín kauzálna množina narastie po jednom „atóme “a bude väčšia a väčšia.“

Vesmír by jednoducho existoval a nemusel mať žiadny začiatok 

Táto teória by odstránila singularitu Veľkého tresku. Čo to ale znamená pre začiatok vesmíru? Vedci tvrdia, že vesmír by nemusel mať žiadny začiatok a že by jednoducho vždy existoval.

To, čo teraz vnímame ako začiatok vesmíru, teda Veľký tresk, mohol byť len konkrétny moment vo vývoji, nie skutočný začiatok.

„V pôvodnej formulácii a dynamike kauzálnych súborov, klasicky povedané, kauzálna množina rastie z ničoho do vesmíru, ktorý dnes vidíme. V našej práci by namiesto toho nebol žiadny Veľký tresk, pretože kauzálna množina by bola nekonečná minulosť, a preto je vždy niečo predtým,“ dodali vedci.

Ich štúdia bola publikovaná 24. septembra v databáze predtlače arXiv. Štúdiu ešte čaká recenzovanie.

Zdroje: LiveScience , arXiv

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá