„Opozícia by pre PS bola dobrou školou.“ Politológ Řádek prišiel s teóriou, prečo nefungujú exit polly

Volebnú nervozitu vystriedala tá predkoaličná a čaká sa na uzatvorenie veľkého vládneho partnerstva. Práve dnes totiž hlava štátu poverila zložením novej vlády Roberta Fica, šéfa Smer-SD. 

V hre je tak viacero povolebných koaličných scenárov. V jednom hrá úlohu Fico a v druhom Progresívne Slovensko. Startitup vyspovedal krátko po volebnej noci politológa Miroslava Řádka, ktorý rozanalyzoval čerstvé povolebné výsledky.

V hre dve koalície

„Základ budúcej koalície vidím v pôdoryse strán Smer, Hlas a SNS. V prípade, že by bolo povoľné KDH, môže to byť vláda s tesnou ústavnou väčšinou s 91 poslaneckými hlasmi,“ vyrukoval s jedným zo scenárov odborník.

Zároveň si myslí, že sa môže za určitých okolností rysovať aj ďalšia široká povolebná koalícia. „Je tu ešte teoretická možnosť na zostavenie koalície Hlasu, Progresívneho Slovenska, a povedzme, s SaS a s nejakou podporou OĽANO. Ale to je taká strakatá koalícia, že si nemyslím, že v dnešnej atmosfére a hlavne toho ťahu na moc zo strany Roberta Fica, že by iná vláda ako prvá, čo som menoval, mala šancu,“ podčiarkol Řádek.

Smer opozícia?

Opýtali sme sa experta, či progresívci nemajú namierené práve rovno do opozičných lavíc. Podľa odborníka má Progresívne Slovensko namierené práve do opozície ako najsilnejšia opozičná strana. 

„Viem, že teraz to pre nich nemusí pôsobiť ako práve najlepšia informácia, ale ako hovorí iný slovenský politik: ‚Trpezlivosť ruže prináša.‘ Nemyslím si, že pre Progresívne Slovensko by bolo najšťastnejšie, ako pre stranu, ktorá nemá skúsenosti s parlamentnou politikou na Slovensku, rovno dostali do exekutívy. Možno ešte chvíľu trpezlivosť, chvíľu pokračovať ešte v tom móde, ako to robili. Myslím si, že ak má byť niekedy Progresívne Slovensko aj vládnou stranou, tak pôsobenie v parlamente, ako najsilnejšia opozičná strana, im to môže byť veľmi dobrou školou,“ opísal Řádek.

Fiasko Borisa Kollára

Aktuálne volebné výsledky priniesli hneď niekoľko zaujímavostí. Niekoľko zvučných mien totiž skončilo pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti. Ide hlavne o hnutie Sme rodina Borisa Kollára a Republika, na ktorej čele stojí Milan Uhrík.

„Aj vzhľadom na prieskumy mal mať Boris Kollár dva až trikrát vyššie preferencie. To, že sa dostáva pod hranicu zvoliteľnosti, mu naznačovali až posledné prieskumy, no získal len polovicu z toho aj pri tých najnižších číslach, ktoré boli pri Sme rodina,“ okomentoval volebný pád Řádek.

„Áno, skutočne je to obrovské fiasko, pretože to znamená, že Sme rodina zostane bez štátneho príspevku a že sa im nevráti ani takzvaná volebná kaucia. Síce je to len niekoľko tisíc eur, s ktorými nemusí mať Boris Kollár problém, ale na vládnu stranu, na stranu, ktorá mala predsedu parlamentu, je to obrovské, obrovské zlyhanie,“ udrel politológ.

Zároveň sme s Miroslavom Řádkom prebrali aj rôzne kauzy, ktoré zavalili kampaňové obdobie Borisa Kollára a ktoré nazval antikampaňou.

Kollárova expartnerka Barbora Richterová priznala, že ju Kollár v minulosti zbil, Ema Ferusová zase lídra Sme rodina obvinila, že ju prinútil k interrupciám, a zameral sa naňho aj kontroverzný biznismen Zoroslav Kollár. Ten zverejňoval na sociálnych sieťach jedno diskreditačné video za druhým, v ktorých Borisa Kollára nevykresľoval v najlepších farbách.