Uniklo video, na ktorom Čína údajne plánuje inváziu na Taiwan. Na ostrov chcú poslať 140 000 vojakov

Na verejnosť preniklo video, ktoré údajne zachytáva poradu čínskych vojenských predstaviteľov a predstaviteľov čínskej komunistickej strany, ako plánujú inváziu na Taiwan.

Na video upozornili čínski aktivisti žijúci v Spojených štátoch v exile. Taktiež britské médiá The Sun, Express a americký Fox Metro News. Ako všetky menované médiá pripomínajú nahrávku a preklad neboli schopné nezávisle overiť. To isté platí i pre náš web Startitup, ktorý tiež nedokázal overiť pravdivosť videa.

Vojna na Ukrajine sa blíži k zlomovému bodu, tvrdia USA. Opísali tri scenáre vývoja situácie

Video zachytávajúce údajnú schôdzku malo byť tajne natočené už 14. mája. O niekoľko dní sa k nemu dostal portál Lude Media, ktorý ho zverejnil 25. mája aj s anglickým prekladom.

Zakladateľ portálu je Wang Dinggang, ktorý žije v exile v USA. Portál tvrdí, že video im poslali znepokojnené rodiny predstaviteľov čínskej armády, ktoré sa obávajú, že Čína naozaj Taiwan napadne, čo môže eskalovať do krvavej vojny a dokonca až do svetového konfliktu. 

Taiwan „bez váhania rozdrvia“ so stovkami kusmi techniky a tisíckami vojakov 

V údajnom zázname stretnutia civilní predstavitelia a vyšší dôstojníci diskutujú o plánoch mobilizácie. Medzi prítomnými je údajne aj generál Zhou He, veliteľ vojenskej oblasti Guangdong.

Jeden z prítomných hovorí, že Taiwan „bez váhania rozdrvia“.

„Nebudeme váhať začať vojnu, rozdrviť nezávislosť Taiwanu a úklady silných nepriateľov a rozhodne brániť národnú suverenitu a územnú celistvosť,“ hovorí jeden z rečníkov.

The full 57-minute leaked audio file of the War Mobilization plan is at https://t.co/yc9KLVzsxq
The full transcript of the plan is at https://t.co/rvJVtDLZMx#Taiwan #War #PLA

— Jennifer Zeng 曾錚 (@jenniferatntd) May 28, 2022

Padli aj konkrétne plány. Údajná čínska invázia na ostrovný štát by sa mala začať v okolí Guangdongu, ktorý sa nachádza na západe Taiwanu.

Hovorilo sa aj o mobilizácii, pričom do invázie by malo byť zapojených 140 000 osôb (vojakov a vojenského personálu), 953 lodí a 1 653 súprav „bezpilotného vybavenia“.

Putin môže vyhrať, mieni Clintonová. Ale len, ak znovu vyhrá Trump

Na Taiwan by sa vydalo aj šesťdesiatštyri 10 tisíc-tonových lodí typu roll-on/roll-off (loď určená na prepravu vozidiel), 38 lietadiel, 588 vlakových vozňov a 19 civilných zariadení vrátane letísk a dokov. Okrem toho majú prítomní na schôdzke spomínať aj zásoby krvi, obilia, nemocnice, ropné sklady a čerpacie stanice.

„Budeme pevní ako pevnosť. Musíme zabezpečiť zásoby a strategické víťazstvo,“ zaznieva na údajnom stretnutí.

Čína najnovšie tvrdí, že vody v Taiwanskom prelive nie sú medzinárodnými vodami 

Rétorika na stretnutí odpovedá nedávnym vyhlásením čínskeho ministra obrany Wej Feng-cheho. Šéf obrany uviedol, že Čína bude za Taiwan „bojovať až do samého konca“.

Varoval, že tí, ktorí sa usilujú o nezávislosť Taiwanu v snahe rozdeliť Čínu, určite nedosiahnu svoj cieľ a vydajú sa tak „cestou smrti“.

„Nikto by nemal podceňovať rozhodnosť a schopnosť čínskych ozbrojených síl chrániť územnú celistvosť Číny,“ varoval Wej Feng-che.

Peking považuje Taiwan za svoju provinciu a razí tak princíp jednej Číny. Demokratickú vládu označuje za separatistickú. Taiwan ale fakticky nebol provinciou Číny.

Oba štáty vznikli po občianskej vojne v roku 1949, v dôsledku ktorej sa komunisti dostali k moci v pevninskej Číne a nacionalisti vedený generálom Čankajškom ušli na Taiwan.

zdroj: Unsplash/Liam Read

Už viackrát sa predstavitelia Číny vyjadrili, že sa nebránia ani možnosti prevziať ostrov násilím.

Pred nedávnom americký prezident Joe Biden uviedol, že Spojené štáty sú odhodlané brániť ostrovný štát v prípade, že by ho Čína napadla. Biely dom ale v vzápätí toto tvrdenie „poopravil“ a uviedol, že na stratégii jednotnej Číny sa nič nezmenilo.

Najnovšie napätie vyvolalo aj tvrdenie Číny, že Taiwanský prieliv nie je „medzinárodnými vodami“, čo sa Bidenova administratíva pokúša odmietnuť, uvádza agentúra Bloomberg.

Čína už dlhšiu dobu tvrdí, že Taiwanský prieliv je súčasťou jej výlučnej ekonomickej zóny, a zastáva názor, že aktivity zahraničných vojenských plavidiel v týchto vodách majú byť obmedzené.

Týka sa to aj vôd v Taiwanskom prelive, kde sa plavidlá Spojených štátov pohybujú. Právny štatút vôd predtým nebol pravidelným bodom rokovaní s americkými predstaviteľmi.