Jedinečný príbeh: Vlado sa dostal od malých softvérových riešení k práci na svetovom projekte

Marianna Mikešová / 16. mája 2018 / Startupy

zdroj: Startitup
  • Vla­dovi sa po­da­rilo hneď po štát­ni­ciach zís­kať prácu v Sie­mense
  • Dnes už pra­cuje na vý­znam­nej po­zí­cii soft­vé­ro­vého ar­chi­tekta
  • Po stred­nej škole sa chcel stať bio­me­di­cín­skym in­ži­nie­rom, no pod­ľa­hol kó­dom

Od bio­me­di­cíny k prog­ra­mo­va­niu

Vla­di­mír Cin­gel má len 25 ro­kov, no per­spek­tívnu bu­dúc­nosť zais­tenú. Pra­cuje to­tiž v Sie­mense na po­zí­cii soft­vé­ro­vého ar­chi­tekta a je sú­čas­ťou me­dzi­ná­rod­ného tímu. Denne ko­mu­ni­kuje so za­hra­nič­nými kli­entmi a na­vrhuje soft­vé­rové rie­še­nia na mo­ni­to­ro­va­nie a ria­de­nie au­to­ma­ti­zo­va­ných pro­ce­sov. Ako sa mu to po­da­rilo? Ne­bál sa „upí­sať“ kor­po­rá­cii, voči kto­rej majú mnohí stále pred­sudky. Dnes ne­ľu­tuje a vraví, že na roz­diel od pre­doš­lej skú­se­nosti v ma­lom star­tupe má v Sie­mense prí­le­ži­tosť na osobný rast a roz­voj.

Vy­štu­do­val prie­my­selnú au­to­ma­ti­zá­ciu na Ži­lin­skej uni­ver­zite a dnes úspešne pra­cuje v od­bore. Pa­ra­doxne chcel pô­vodne pra­co­vať ako me­dik. „Strednú školu som ukon­čil s tým, že pôj­dem sme­rom me­di­cíny, bio­ló­gie a ché­mie. Od­ma­lička som však ink­li­no­val k tech­nike, ktorá ma pri­viedla k štú­diu bio­me­di­cín­skho in­ži­nier­stva. Pri tom som os­tal až kým som v pr­vom roč­níku na vy­so­kej škole ne­ob­ja­vil prog­ra­mo­va­nie ako ná­stroj se­ba­re­a­li­zá­cie,“ pre­zra­dil Vlado.

Kor­po­rá­cia vs. star­tup 

Mladý Slo­vák je dô­ka­zom, že ani to, čo štu­du­ješ na vy­so­kej škole, ne­musí ur­čo­vať tvoju bu­dúc­nosť. Svoj smer mô­žeš ke­dy­koľ­vek zme­niť, či už po­čas školy alebo po štú­diu. Dô­le­žité je nájsť si „to svoje“ a ne­báť sa za tým ísť. Vlado už po­čas štú­dia na vy­so­kej škole pra­co­val v ko­lek­tíve pia­tich ľudí na vý­voji plat­formy vir­tu­ál­nej re­a­lity pre za­hra­ničné au­to­mo­tive firmy. Ako­koľ­vek luk­ra­tívne to znie, ne­bolo to úplne to, čo si pred­sta­vo­val.

„To, čo som si mys­lel, že náj­dem v ma­lej firme – agi­litu, mož­nosť roz­voja a se­ba­re­a­li­zá­cie, som na­šiel práve v Sie­mense. V star­tupe som sa síce na za­čiatku veľa učil, ale ne­skôr som na­ra­zil na strop. Cí­til som, že už nie je mož­nosť ďa­lej rásť. Z mno­hých po­núk a fi­riem ktoré som nav­ští­vil ma zau­jal práve Sie­mens. Bola to síce veľká firma, ale s ľud­skou tvá­rou,“ spo­mína Vlado, ktorý aj pre tento dô­vod  pri­jal po­nuku. „Ča­som som zis­til, že kor­po­rát bol dobrá voľba,“ do­dal.

Ne­us­tály rast a na­pre­do­va­nie

Vo firme za­čal ako soft­vé­rový de­ve­lo­per a rýchlo sa za­čle­nil me­dzi ko­le­gov na se­ni­or­ských po­zí­ciách. Vďaka kva­lit­nému sys­tému za­ško­le­nia rýchlo na­pre­do­val. V Sie­mense to­tiž ab­sol­venta ne­ho­dia len tak do vody. Po­stupne ho ško­lia a špe­cia­li­zujú, no ani po­tom nie je „ho­to­vým za­mest­nan­com“. Pre­bieha tu kon­ti­nu­álne vzde­lá­va­nie, na­prí­klad for­mou tech­no­lo­gic­kých ško­lení, ja­zy­ko­vých kur­zov či soft skills tré­nin­gov. Zá­ro­veň je člo­vek v den­nom kon­takte s od­bor­níkmi, z kto­rých mnohí v Sie­mense pra­cujú aj vyše 15 ro­kov.

Dnes už Vlado po­vý­šil na po­zí­ciu soft­vé­ro­veho ar­chi­tekta. Stojí za ná­vrhom soft­vé­ro­vých rie­šení, pra­vi­delne ces­tuje do Ra­kúska a denne ko­mu­ni­kuje v an­glič­tine či ne­mčine. „Sám som prí­kla­dom, že firma dáva mla­dým mož­nosť rásť. Nie je to o tom, že sa člo­vek za­ška­tuľ­kuje v kor­po­rá­cii na jed­nej po­zí­cii, ktorá mu bola pri­de­lená,“ tvrdí a po­dobnú prácu od­po­rúča mla­dým ľu­ďom. V jeho tíme pra­cujú aj štu­denti, ktorí tak zís­ka­vajú skú­se­nosti z praxe a po štú­diu môžu v práci ply­nule po­kra­čo­vať už ako za­mest­nanci spo­loč­nosti.

Ich soft­vér po­u­ží­vajú v Cerne

Vla­dov tím pra­cuje na pro­jekte plat­formy IOWA, ktorá je vy­uží­vaná ako jadro via­ce­rých SCADA/HMI sys­té­mov kon­cernu Sie­mens. Ide o soft­vé­rovú plat­formu, ktorá umož­ňuje vi­zu­ali­zá­ciu, zís­ka­va­nie a ukla­da­nie dát, pre­dov­šet­kým z vý­rob­ných pro­ce­sov, ale tiež na mo­ni­to­ring do­pravy či ve­dec­kých expe­ri­men­tov. Soft­vér umož­ňuje zber týchto dát v mieste, kde pre­bieha cen­trálne sle­do­va­nie. Zjed­no­du­šene to Vlado v praxi pri­rov­náva k veľ­kým ob­ra­zov­kám, na kto­rých v ame­ric­kých akč­ných fil­moch NASA sle­duje od­pá­le­nie ra­kety.

Me­dzi naj­zau­jí­ma­vej­šie miesta, kde mô­žeš soft­vér nájsť, patrí na­prí­klad švaj­čiar­sky CERN či Gott­hard­ský tu­nel, ďa­lej ropné plo­šiny či au­to­mo­bilky. „Zau­jí­ma­vos­ťou je, že v Cerne bol náš soft­vér vi­dieť v jed­nom zá­bere vo filme Da Vin­ciho kód,“ pre­zra­dil Vlado. Sys­tém exis­tuje viac ako 20 ro­kov, ne­us­tále sa vy­víja a dnes patrí me­dzi špičku na trhu.

In­for­ma­tik aj vi­zi­onár 

Vla­do­vou úlo­hou v tíme je ana­ly­zo­vať po­žia­davky zá­kaz­níka a na zá­klade nich na­vr­hnúť di­zajn soft­véru, ktorý slúži ako zá­klad pre im­ple­men­tá­ciu. Musí pri­tom mys­lieť do­predu a byť tak tro­chu vi­zi­oná­rom. „Je to pre mňa vý­zva na­vrho­vať rie­še­nia na prob­lémy, ktoré majú byť po­u­ži­teľné aj o 5 či 10 ro­kov. Člo­vek sa musí stále učiť, aby mal pre­hľad o ak­tu­ál­ných tech­no­ló­giach, pre­tože svet IT ide rýchlo do­predu a ne­us­tále pri­chá­dza niečo nové,“ tvrdí Vlado.

Úp­rimne pri­znáva, že práca na soft­vé­ro­vých rie­še­niach ho na­pĺňa a svoje roz­hod­nu­tie vy­dať sa týmto sme­rom ani tro­chu ne­ľu­tuje. Baví ho, že každý deň pri­ne­sie niečo nové, že za úspe­chom je spo­lu­práca ce­lého tímu a že aj pre nie­koho nudná „it-čkár­ska“ práca mu stále pri­náša prek­va­pe­nia a mož­nosť se­ba­re­a­li­zá­cie. „Vždy ma prí­jemne prek­vapí zis­te­nie, že to na čo sa po­ze­rám je po­sta­vené na jadre, ktoré som ke­dysi sám po­má­hal na­vrho­vať,“ do­dal.

Pridať komentár (0)