Vychovala šéfku YouTube aj úspešnú lekárku. Expertka radí použiť nepopulárne pravidlo, začni 6 malými krokmi

Rodičia dnes často robia pre svojich najmenších viac, než by museli. Balíme im tašky, pripomíname úlohy, riešime ich konflikty, vyberáme krúžky a odstraňujeme prekážky skôr, než sa o ne vôbec potknú. Robíme to z lásky. Chceme im pomôcť, ochrániť ich a uľahčiť im život. Lenže práve tu vzniká problém. Ak dieťaťu stále upratujeme cestu, oberáme ho o príležitosť naučiť sa zvládať život samostatne.

Americká učiteľka, novinárka a autorka Esther Wojcicki, mama bývalej šéfky YouTube Susan Wojcicki, lekárky Janet Wojcicki a spoluzakladateľky 23andMe Anne Wojcicki, v texte pre CNBC opísala pravidlo, ktoré používala pri výchove svojich dcér: Nerob za ne nič, čo už dokážu urobiť samy. Time pri jej rodičovskom prístupe pripomína aj hodnoty TRICK – trust, respect, independence, collaboration, kindness, teda dôvera, rešpekt, nezávislosť, spolupráca a láskavosť.

Nepomáhať im za každú cenu

Toto pravidlo znie jednoducho, no v praxi vie byť pre rodiča ťažké. Je rýchlejšie obliecť dieťa, pripraviť mu raňajky, skontrolovať úlohu, zbaliť tašku alebo upratať izbu. Lenže naši najmenší sa tak neučia schopnosti, ktoré budú potrebovať celý život.

Podobne fungovali aj domáce práce. V ich rodine deti umývali riad, pomáhali pri nákupe a rozhodovali, čo vrátiť späť, keď prekročili rozpočet. Takéto situácie učia viac než dlhé prednášky o peniazoch, poriadku alebo zodpovednosti.

Wojcicki odporúča začať malými krokmi: 

Dokonalosť nie je cieľ

Veľká pasca rodičovstva je túžba po dokonalom výsledku. Posteľ ustlaná dieťaťom môže vyzerať, akoby v nej ešte niekto spal. Desiata môže byť krivo zabalená. Taška môže byť pripravená chaoticky. Ale ak naši najmenší úlohu zvládli sami, vzniká dôležitejšia vec než estetický výsledok: pocit, že sú samostatní.

Práve pocit, že „ja to dokážem“, tvorí základ zdravej samostatnosti. Výskumy od Canadian Psychology v oblasti sebaurčenia upozorňujú, že podpora autonómie u detí súvisí s motiváciou, vnútorným zapojením a zdravším vývinom. Deti potrebujú cítiť, že majú primeranú mieru kontroly nad vlastným konaním, nie že ich dospelí stále riadia z pozadia.

zdroj: Canva Archív

Helicopter parenting má svoju cenu

Opačný extrém poznáme ako helicopter parenting. Rodič neustále krúži okolo dieťaťa, zasahuje, kontroluje, predvída problémy a rieši ich namiesto neho. Na prvý pohľad to vyzerá ako starostlivosť. V skutočnosti môže podľa PMC nadmerná kontrola oslabiť autonómiu a pocit schopnosti. Systematický prehľad výskumov o helicopter parentingu uvádza, že príliš kontrolujúci rodičia môžu znižovať pocit kompetencie a autonómie dospievajúceho.

To neznamená, že deti máme hodiť do vody bez pomoci. Rozumný model skôr znie: najprv ukážem, potom robíme spolu, potom to skúsiš sám. Rodič zostáva nablízku, ale nepreberá kormidlo vždy, keď sa jeho ratolesť zasekne.

U detí jednorodičovských rodín výskum odhalil vyššie riziko psychických problémov. Často preberajú úlohu dospelého (VÝSKUM)

Deti sú schopnejšie, než si myslíme

Wojcicki nehovorí, že deti majú robiť veci, na ktoré nestačia, alebo že ich máme vystavovať nebezpečiu. Pointa je inde: naučiť ich zvládať primerané výzvy. Dieťa, ktoré nikdy nezažije frustráciu, chybu alebo potrebu opraviť vlastné rozhodnutie, vstúpi do dospelosti nepripravené.

Najdôležitejšia lekcia znie: nemôžeme ovládať všetko, čo sa nám stane, ale môžeme ovplyvniť svoju reakciu. Keď rodičia svojim ratolestiam dôverujú, dávajú im viac než voľnosť. Dávajú im skúsenosť, že majú v sebe silu konať, učiť sa a niesť následky.

A to je možno jedna z najväčších výhier vo výchove. Nie dieťa, ktoré nikdy neurobí chybu. Ale také, ktoré sa chyby nezľakne, opraví ju a skúsi to znova.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti