Vyzerá nevinne, no ničí mozog a zvyšuje riziko demencie. Neurológ varuje pred bežným zvykom, ktorý robí každý

Mozog nestarne náhle. Ide o dlhodobý proces, ktorý roky formujú aj zdanlivo nenápadné návyky. Práve na jeden z nich upozorňuje neurológ Dr. Rab Nawaz Khan, certifikovaný odborník s viac ako 10-ročnou klinickou praxou v liečbe cievnych mozgových príhod.

Podľa neho ide o bežný zlozvyk, ktorý mnohí považujú za neškodný, no v skutočnosti môže urýchľovať starnutie mozgu a zvyšovať riziko vážnych ochorení vrátane demencie.

Návyk, ktorému sa neurológ vyhýba

Mnohí ľudia si detailne plánujú tréningy, poctivo dodržiavajú kardio rutinu, dávajú si záležať na tom, čo jedia, no popri tom im často uniká niečo, čo má na mozog zásadný vplyv.

„Jediný návyk, ktorému sa vyhýbam, je okrádanie sa o spánok tým, že dlho do noci ostávam na mobile alebo notebooku, najmä v posteli,“ hovorí Dr. Khan v rozhovore pre Parade. „Ľudia to považujú za neškodný oddych, ale často ide o začiatok chronického spánkového dlhu. Počas spánku mozog upevňuje spomienky, obnovuje okruhy regulujúce stres a spúšťa nočné očistné mechanizmy. Keď spánok skracujete, možno ešte fungujete, no cena za to potichu narastá,“ dodáva neurológ.

Spánok sa často vníma ako niečo, čo si človek „dopraje“ až po splnení všetkého ostatného. V skutočnosti ide o biologický proces, bez ktorého mozog nedokáže fungovať. „Chronický nedostatok spánku sa spája so zhoršenou pozornosťou, pomalším spracovaním informácií, menšou emocionálnou stabilitou a vyšším rizikom cievnych problémov, čo môže posunúť kognitívne starnutie nesprávnym smerom,“ vysvetľuje Dr. Khan.

„Neznamená to, že jedna prebdená noc spôsobí demenciu, ale dlhodobý vzorec nekvalitného spánku je skutočným faktorom zvyšujúcim riziko, najmä ak sa spája s vysokým krvným tlakom, cukrovkou alebo neliečeným spánkovým apnoe,“ varuje odborník.

Jedna konkrétna zmena, ktorú môžeš urobiť už dnes

Večerné používanie obrazoviek vstupuje do riadiaceho systému spánku a zasahuje viacero mechanizmov naraz. Modré svetlo posúva vnútorné hodiny a oslabuje prirodzený nástup ospalosti. Samotné svetlo však predstavuje len časť problému.

Mozog reaguje na každý podnet, ktorý mu večer ponúkneš. Video, správa, notifikácia. Každý z týchto impulzov udržiava aktiváciu, posilňuje očakávanie a jemne zvyšuje vnútorné napätie. Výskum ukazuje, že najproblematickejšie býva používanie elektronických zariadení priamo v posteli, najmä ak ide o interaktívne formy obsahu.

Dr. Khan stavia riešenie na presnom nastavení návykov. „Uprednostňujem konzistentný čas vstávania, pretože ukotvuje biologické hodiny spoľahlivejšie než ideálny čas zaspávania. Večer cielene volím nudnú rutinu: tlmené svetlo, minimum obrazoviek a plynulý prechod do spánku,“ hovorí.

Pravidelnosť dáva mozgu istotu. Stabilný čas vstávania pomáha synchronizovať vnútorné hodiny a prirodzene zlepšuje aj zaspávanie. Dôležitú úlohu však zohráva aj pohyb. „Pohyb považujem väčšinu dní za nevyhnutný, pretože aeróbna kondícia podporuje prekrvenie mozgu a kvalitu spánku. Taktiež beriem chrápanie a ospalosť počas dňa ako vážny signál, pretože neliečené spánkové apnoe je jednou z najlepšie riešiteľných hrozieb pre zdravie mozgu,“ hovorí neurológ.

Ak by si mal urobiť len jednu konkrétnu zmenu, Dr. Khan smeruje pozornosť k najjednoduchšiemu rozhodnutiu. Odstrániť telefón z bezprostredného dosahu. Ak však musí zostať v spálni, patrí čo najďalej od postele. „Stanovte si pevný čas, kedy obrazovky odložíte — 45 až 60 minút pred spaním — a nahraďte ich jedným upokojujúcim podnetom, napríklad teplou sprchou, ľahkým strečingom alebo niekoľkými stranami knihy,“ hovorí Dr. Khan.

„Ak vás k bezcieľnemu scrollovaniu vedú víriace myšlienky, venujte dve minúty tomu, že si ich vypíšete na papier, a potom zápisník zatvorte. Väčšina ľudí nepotrebuje viac vôle; potrebujú menej spúšťačov na dosah ruky.“

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing