Vzťah bez vášne, keď je komfort len klietkou. Odborník vysvetľuje fenomén Settling

Máš partnera, ktorý je v pohode. Nerobí problémy, správa sa slušne, je finančne zodpovedný. Spoločne fungujete bez väčších konfliktov. Prečo teda nemôžeš potlačiť vnútorný pocit, že nie je ten pravý?

Nie ste na rovnakej vlnovej dĺžke. Nevieš sa s ním smiať do sĺz, nebaví ťa jeho spoločnosť ani v bežných situáciách. Tvoja hravá stránka zostáva skrytá. Ale je to predsa dobrý partner – každá matka by si ho pre dcéru želala.

Tu však nastáva problém. Váš vzťah pripomína skôr spolubývanie než lásku. Ste efektívni spolubývajúci, nie spriaznené duše. V časoch neistoty a preplnených zoznamovacích aplikácií sa objavuje fenomén settling – uspokojenie sa s tým, čo máme namiesto hľadania pravej lásky.

Informujú o tom web Diva Aktuality a odborníčka Annie Tanasugaru.

Prečo si vyberáme komfort namiesto lásky

Online zoznamky nás zaplavujú čudákmi, ktorí posielajú nevyžiadané obrázky. Zoznámiť sa s niekým v podniku funguje málokedy. Nájsť slušného muža, s ktorým prebehne iskra, sa rovná výhre v lotérii.

Keď sa konečne objaví muž bez červených vlajok, túžime si ho udržať – aj za cenu obetovania lásky. Nevadí nám, že doňho nie sme zamilované, že chýba príťažlivosť a vášeň. Zvolíme si možnosť usadiť sa so slušným mužom, ktorý nám nespôsobuje starosti, ale ani radosť.

Settling vychádza z anglického „to settle“ – usadiť sa. Jeden z partnerov sa uspokojí s tým, čo má, prestane hľadať svoju životnú lásku. Povie si, že mu to takto stačí, že je to lepšie než nič. Tento vzťah vzniká z potreby nebyť sám.

Vďaka romantickým filmom si vysnívame pána Božského, človeka, s ktorým život získa zmysel. Keď však neprichádza, usúdime, že spriaznená duša neexistuje. Zmierime sa s uspokojivým vzťahom. Začneme chodiť so slušným mužom, no v skutočnosti nie je súčasťou nášho života.

Varovné znaky, že sa uspokojíš s polovičným vzťahom

Odborníčka Annie Tanasugaru upozorňuje, že settling často prebieha nevedome. Necítime motiváciu, prečo sme sa usadili práve s týmto človekom. Prvým varovným signálom je ľahostajnosť – nestojí ti za to snažiť sa viac, než je nutné. Nechce sa ti starať o partnera alebo robiť drobnosti, ktoré dokazujú lásku.

Častým znakom je sexuálna nekompatibilita. Intímnosti ťa nebavia, partner ťa nepriťahuje. Sex je skôr povinnosť než akt fyzického a emocionálneho zblíženia. Tanasugaru však varuje aj pred opačným extrémom – sex môže nahradiť emocionálnu blízkosť a maskovať zraniteľnosť.

Vzťahová expertka Arnie Leadingham zdôrazňuje duševné prázdno v takom vzťahu. Partnerstvo emocionálne neuspokojuje, chýba blízkosť a silné puto potrebné pre šťastný život. Pri predstave budúcnosti nie si nadšená – pociťuješ rezignáciu.

Namiesto uspokojivého „toto je všetko, po čom som túžila“ ťa zožiera nepríjemná otázka: „To je všetko, čo vzťah môže ponúknuť?“ Settling znamená, že neľúbiš partnera ako osobnosť, ale len to, čo ti dáva – jeho úspechy, peniaze, stabilitu.

Život v komfortnej klietke

Vo vzťahu len existuješ namiesto toho, aby si skutočne žila. Pri pohľade na šťastné páry cítiš závisť. Napriek tomu sa nehádate – nestojí ti za to snažiť sa, čo je podľa rozvodovej právničky Laury Wasser obrovský problém.

Vyhýbaš sa konfliktu a náročným rozhovorom s partnerom. To znamená, že vzťah nenapĺňa tvoje emocionálne potreby a brzdí ťa v prežívaní šťastia. Odborník Connell Barrett zdôrazňuje, že nemáme ignorovať vnútorný inštinkt a názory najbližších – obidva nám naznačia, že partnerstvo nie je pre nás to pravé.

Strach z osamelosti sa stáva ospravedlnením, prečo s partnerom zostať. Manželská terapeutka Samantha Grimes vysvetľuje, že tento strach sa spája s emocionálnou nezrelosťou a nedostatkom autonómie. Ľudia bez silnej identity potrebujú vzťah na získanie pocitu vlastného ja.

Preberajú partnerove postoje, názory a záujmy, aby sa stali „kompletnou“ osobnosťou. Bez vzťahu by sa ich identita rozpadla. Tento problém odkrýva emocionálnu nezrelosť potrebnú na harmonický vzťah. Bez nej nie sme schopní náhľadu na vlastné správanie, empatie a autentického puta s druhým človekom.

Riziká a východiská z polovičného vzťahu

Jedným z najzávažnejších rizík je náchylnosť k nevere. Partneri si nebudujú dôveru, lásku ani blízkosť, preto riziko nevery stúpa. Ďalším je ochudobnenie o pravú lásku, ako varuje Leadingham.

Po dlhých rokoch investovania energie a času si môžeme pripustiť pálčivý pocit nešťastia. Mnohí však zostávajú. Štúdia z roku 2018 ukázala, že 900 účastníkov volilo možnosť zostať v nešťastnom vzťahu, ak doňho investovali peniaze alebo úsilie.

Žiť v nespokojnosti prináša riziko depresie a úzkosti. Nenapĺňame svoje potreby a zásady, čím zrádzame naše pravé ja. Vzťahová poradkyňa Marina Margulis odporúča položiť si kľúčové otázky:

Cítiš hrdosť, keď predstavuješ partnera rodine? Potrebuješ mu napísať alebo zavolať? Tešíš sa na stretnutie s ním? Užívaš si spoločne strávený čas? Si nedočkavá na milovanie?

Výskum dokázal, že sexuálna spokojnosť priamo súvisí so spokojnosťou vo vzťahu. Fyzická a emocionálna blízkosť dodáva motiváciu pracovať na partnerstve a podporovať sa v raste.

Ak sa rozhodneš vzťah zachrániť, uvedom si svoje potreby a priania. Môže byť bolestivé priznať si, že si strávila roky v neuspokojivom vzťahu. Leadingham odporúča písanie denníka na lepšie utriedenie myšlienok.

Komunikuj priamo, čo potrebuješ. Podnikni reálne kroky – dohodnite sa na pravidelných rande. Vyvaruj sa obvinení a radšej použi „ja“ formuláciu. Manželský terapeut John Dabach radí neobetovať svoje potreby na úkor pokoja. Skôr či neskôr bude frustrácia taká silná, že budeš ľutovať zahodené roky.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti