Workoholizmus mení tvoj mozog. Nová štúdia odhalila šokujúce následky nadmernej práce

Práca je základnou súčasťou našich životov. Je to spôsob, ako si zabezpečujeme živobytie, napĺňame ambície a hľadáme zmysel. A hoci sa spoločnosť čoraz viac venuje téme rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, tlak na výkon, produktivitu a neustálu dostupnosť je dnes silnejší než kedykoľvek predtým.

V ére digitálneho pracovného prostredia sa pracovný deň rozťahuje až do večerných hodín, pracovný e-mail svieti v mobile aj počas víkendov a „rýchla úloha“ o desiatej večer sa stáva normou. Mnohí si ani nevšimnú, že už nepracujú veľa, ale nepretržite. A hoci sa o workoholizme často hovorí s dávkou irónie, nové výskumy ukazujú, že môže mať oveľa vážnejšie dôsledky, než sme si doposiaľ mysleli.

Práca nás živí, definuje, často aj napĺňa. No kde je hranica medzi zdravou pracovitosťou a nebezpečným workoholizmom? Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Occupational and Environmental Medicine naznačuje, že príliš veľa práce môže mať doslova fyzické dôsledky na náš mozog. Nielen symbolicky – ale doslova mení jeho štruktúru.

Keď práca už nešľachtí

Výskum, ktorého sa zúčastnilo 110 zdravotníckych pracovníkov v Južnej Kórei, sa zameral na rozdiely medzi ľuďmi, ktorí pracovali štandardných 40 hodín týždenne, a tými, ktorí dlhodobo prekračovali hranicu 52 hodín. Výsledky bijú na poplach: u pracujúcich nadlimitne experiment zistil zvýšený objem sivej hmoty v oblastiach mozgu spojených s výkonnými funkciami, spracovaním emócií a samoreguláciou – konkrétne v strednom frontálnom závite.

Na prvý pohľad by sa dalo predpokladať, že ide o pozitívny vývoj. Veď viac sivej hmoty často znamená lepšie kognitívne schopnosti, rýchlejšie rozhodovanie či lepšiu pamäť. Lenže v tomto prípade odborníci upozorňujú, že ide o neurálnu reakciu na chronické preťaženie, teda adaptívny mechanizmus mozgu, ktorý sa snaží vyrovnať s nadmerným stresom.

zdroj: Canva/Worawee Meepians Images

Štúdia zároveň ukazuje, že tieto zmeny nepredstavujú zlepšenie produktivity. Práve naopak – dlhodobo preťažovaní účastníci vykazovali vyššiu mieru únavy, zhoršenú schopnosť regulovať emócie a častejšie prejavy úzkostných symptómov. Neurovedecké poznatky navyše naznačujú, že takáto pretrvávajúca záťaž môže viesť k tzv. neurónovej rigidite – teda zníženej schopnosti mozgu prispôsobovať sa, čo zvyšuje riziko depresie, syndrómu vyhorenia a dokonca neurodegeneratívnych ochorení ako Alzheimerova choroba.

Tieto zistenia nadväzujú na predchádzajúce výskumy, ktoré poukazujú na to, že dlhodobý stres znižuje objem hipokampu – oblasti zodpovednej za učenie, pamäť a emocionálne spracovanie. Workoholizmus teda nevyčerpáva len energiu – doslova mení mozgovú štruktúru.

Vedci tiež upozorňujú, že už hranica 50 – 55 hodín týždenne je podľa viacerých medzinárodných analýz spojená so zvýšeným výskytom srdcovo-cievnych ochorení, porúch spánku, nespavosti a psychosomatických problémov. Ak k tomu pripočítame kognitívne dôsledky, ide o komplexné ohrozenie fyzického aj mentálneho zdravia.

11 minút ti môže predĺžiť život. Stačí, ak do svojej rutiny zaradíš jednoduchú aktivitu

Emócie a stres

Vedci upozorňujú, že takéto zmeny nemusia byť len prechodné. Dlhodobý workoholizmus môže narušiť schopnosť mozgu správne spracovávať emócie, riešiť problémy či regulovať stres. A keďže práca sa dnes často spája aj so sociálnym uznaním, mnohí sa do prepracovania dostávajú nepozorovane – a dobrovoľne.

Zaujímavosťou je, že tieto zmeny nie sú badateľné len na úrovni nálady či energie. Ide o merateľné zmeny v mozgovom tkanive, čo dáva problematike nový rozmer. Nie je to už len otázka balansu, ale doslova otázka zdravia.

Táto štúdia nie je len o číslach. Je to varovanie, že aj to, čo spoločnosť oslavuje – výkonnosť, odhodlanie, nasadenie –, môže byť vysokou daňou, ak nemá hranice. Práca má byť súčasťou života, nie jeho celým obsahom. Mozog nám síce dokáže veľa odpustiť – ale len na určitý čas.

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy