Z najšpinavšieho mesta sa stalo miesto s čistým ovzduším. Metropola ide príkladom celému svetu

Peking v minulosti patril medzi najznečistenejšie mestá sveta a jedným z najväčších problémov bol smog, ktorý spôsoboval štipľavý vzduch. Ten trápil všetkých obyvateľov mesta. O to väčším prekvapením je fakt, že v súčasnosti je obloha nad mestom modrá. 

Modrá obloha je symbolom novej éry čistého vzduchu, do ktorej mesto vstupuje. Tvrdí do minister ekológie a životného prostredia. Podľa jeho slov sa modrá obloha stáva aj novým normálom. Dodal, že mesto v súčasnosti zaznamenáva najlepšiu kvalitu ovzdušia od roku 2013.

zdroj: Unsplash/Markus Winkler

Aj napriek skutočnosti, že čínske mestá sú svetovou jednotkou medzi najznečistenejšími metropolami sveta, v priebehu posledných rokov v tomto rebríčku klesajú. Podľa portálu CNN zaznamenal Peking v minulom roku iba 10 dní silného znečistenia ovzdušia, čo predstavuje pokles 80 % od roku 2015. Na aktuálnych fotografiách mesta je krásna modrá obloha, čo obyvatelia Pekingu mohli v minulosti považovať za raritu.

Všetko to začalo kampaňou

Zlepšujúca sa kvalita ovzdušia poukazuje na kampaň proti znečisťovaniu, ktorá v krajine beží od roku 2013. Práve v tomto roku sa hodnota smogu v krajine zhoršila natoľko, že úroveň PM2,5 mikroskopickej látky, ktorá stojí za znečistením, dosiahla 900 miligramov na meter štvorcový. Toto číslo je 90-krát vyššie ako denná odporúčaná hodnota. 

zdroj: Unsplash

Kampaň s názvom air-pocalypse začala médiami rezonovať natoľko, že miestny pivovar po nej pomenoval pivo, na ktoré mali počas smogových dní zákazníci dostať zľavu. Znečistenie mesta bolo v minulosti označované za hmlu, no ukázalo sa, že nepríjemný oblak okolo hmly ani neprešiel. V dôsledku toho obyvatelia neboli ochotní tolerovať dni, kedy museli dýchať špinavý vzduch.

Podľa profesora na Smith College Daniela Gardenera nešlo len o špinavý vzduch, ktorý museli obyvatelia vdychovať. „Keď ľudia kašľali, znamenalo to, že vdychujú častice, ktoré vedú k vážnym chorobám a k smrti,“ vysvetľuje. Dodáva, že v roku 2013 začali ľudia tento problém vnímať inak a uvedomovať si jeho vážnosť.

zdroj: Unsplash/Jacek Dylag

Organizovanie protestov

Informovanosť týchto problémov sa zvyšovala vďaka médiám a ľudia si svoj program začali robiť podľa toho, na akej úrovni bola hladina PM2,5. V dôsledku toho, že sa situácia vôbec nemenila sa konali rôzne protesty proti uhoľným elektrárňam. 

Situáciu využil aj súčasný prezident Číny Si Ťin-pching, ktorý v roku 2013 nastúpil do fukncie. Povedal si, že ak sa zaviaže problémy napraviť, zlepší mu to reputáciu a získa nových voličov. Už v tomto roku vláda investovala miliardy dolárov do národného akčného plánu pre znečistenie ovzdušia. Zaviedla nové predpisy, zriadila celoplošné monitorovacie stanice vzduchu a začala zatvárať uhoľné bane a uhoľné závody. Od roku 2014 Čína vyhlásila národnú „vojnu proti znečisteniu“.

zdroj: Unsplash/Mika Baumesiter

Protesty, ktoré sa v tom čase v krajine konali na dennej báze, boli spočiatku tolerované. Zmenil to až dokument Under the Dome, ktorý vyšiel v roku 2015. V dokumente boli otvorene kritizované štátne podniky, ministerstvá a ich pracovníci. Film si v priebehu 7 dní pozrelo 200 miliónov ľudí. Len krátko po tom bol stiahnutý z obehu.

Aktivizmus bol sprísnený a všetky protesty boli zakázané. Zakázané však boli aj ďalšie environmentálne filmy, ktoré poukazovali napríklad na problémy spojené s plastovým odpadom. Pri pohľade na mesto je však jasné, že všetka snaha aktivistov sa vyplatila. Ide o jeden z mála známych prípadov, kedy pobúrenie spoločnosti donútilo čínske orgány konať.