Z poslíčka pizze sa po rokoch snahy stal bestsellerový spisovateľ. Dušan predal už vyše 30 000 kníh

15Ak hľadáš motiváciu do veľkých životných zmien, pomôcť ti dokážu motivátori a inšpiratívni autori, ktorí si už podobnými nepríjemnosťami prešli a teraz sa delia o svoje bohaté skúsenosti s druhými. Ak mávaš pocit, že máš na viac, chýbaju ti radosť, energia i chuť do života a snažíš sa zmeniť aj finančnú situáciu, práve motivačná literátura môže prísť vhod.

Jedným z jej najúspešnejších je aj Dušan, ktorý sa nezastavil ani na pokraji vyčerpania a je dôkazom toho, že ak zmenu naozaj chceš, dokázať možno aj nemožné.

Dušan Kadlec (30) bol ešte pred pár rokmi poslíčkom rozvážajúcim pizzu. Neskôr pracoval v korporáte a napokon sa stal aj krupiérom. Nudný pracovný život ho však vyčerpával natoľko, až sa ho rozhodol radikálne zmeniť. V priebehu ďalších mesiacov sa začal učiť online marketing, vytvoril blog a keď jeho prvý veľký článok prerazil, začal aj s písaním prvej knihy.

Dnes je od založenia blogu viac ako 6 rokov a Dušanova prvá kniha, 100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život, je bestsellerom, z ktorého sa predalo viac než 30 000 kusov. Podobné čísla sa predpokladajú aj pri jeho druhej knihe Zo dna ku hviezdam, čo naznačuje, že Dušan je naozaj úspešným mladým autorom motivačných kníh.

zdroj: Dušan Kadlec

Začínal si ako poslíček s pizzou, potom si sa nadrel ako krupiér v kasínach. Teraz si žiješ svoj sen. Vďaka čomu si si uvedomil, že tvoj život potrebuje zmenu?

So svojou situáciou som bol dlhodobo nespokojný a môj život nefungoval ani zďaleka tak, ako by som chcel. Mal som zlé, katastrofálne zamestnania, ktoré stáli za nič po platovej i časovej stránke. A keďže sa mi v tomto smere nedarilo roky, zmenu som nielenže chcel, no doslova potreboval.

V tom čase som sa však ani len neodvážil pomyslieť na to, že by som so svojou situáciou niečo dokázal spraviť sám. Našťastie som neskôr narazil na rôzne motivačné citáty, články a knižky, ktoré mojím životným postojom otriasli. Vtedy som si povedal, že azda nejaká cesta  von z toho začarovaného kruhu predsa len existuje.

Ako vyzerá ten vytúžený život, o ktorom si vtedy len sníval?

Pravdou je, že som nikdy nemal jasnú predstavu, čo konkrétne chcem v živote robiť. Nikdy som si nehovoril, že sa stanem špičkovým programátorom, slávnym hlásateľom v rádiu alebo úspešným spisovateľom. Začal som jednoducho skúšať, čo ma baví a čo nie.

Túžil som len po jednom – po slobode. A okolo tejto hodnoty som si vybudoval celý svoj život.

Pôsobíš ako človek so silnou vôľou. Ako sa ti podarilo na celú zmenu života nevykašľať, no snažiť sa a ísť ďalej?

Rovnako, ako každý človek, aj ja bojujem s prokrastináciou. Nie som žiadny superhrdina so superschopnosťou odolať každému pokušeniu či vyrušeniu. Našiel som si však niečo, čo ma ženie vpred. A aj keď to pravdepodobne mnohých šokuje, mojou najväčšou motiváciou sú negatívne pocity.

Aj bolestivé emócie a negatívne pocity nám totiž dokážu pomôcť. To, že sa cítime zle, nám vysiela signály, ktoré hovoria o tom, že niečo potrebujeme zmeniť a je iba na nás, či týmto pocitom dovolíme, aby nás do týchto zmien povzbudili alebo ich necháme, aby nás zdeptali – inšpirovali alebo zlomili. Či sa nimi necháme zastaviť alebo ich využijeme tak, aby nám pomohli pohnúť sa vpred.

Ako si zistil, že práve písanie blogu a kníh je tá správna cesta? Prvé peniaze si zrejme nevidel mesiace.

Ja som blog vôbec nezačínal ako podnikateľský projekt, na ktorom som chcel zarábať, vzniklo to inak. Na pracovnom trhu som nedostával príležitosti, aké by som chcel, pretože som nebol dostatočne kvalifikovaný.

Preto som založil blog, aby som sa niečo naučil a nazbieral skúsenosti. V tom čase ma zaujímal online marketing a chcel som si všeličo otestovať a vyskúšať. Veril som, že mi to otvorí dvere do rôznych zaujímavých firiem.

Čo sa týka písania, hľadal som si k nemu cestu asi dva roky. Až po takomto dlhom čase sa mi podarilo preraziť s prvým úspešným článkom. To bol však zlomový bod a odvtedy začala návštevnosť na blogu praskať vo švíkoch. Po ďalších dvoch rokoch som sa už musel rozhodnúť, či ostanem zamestnaný alebo sa naplno zameriam na blog. Už sa to časovo nedalo stíhať.

zdroj: Dušan Kadlec

Tak som si povedal, že prostredníctvom blogu napíšem knihu a skúsim sa osamostatniť. Filozofia však vtedy nebola, že budem vydávať knižné hity. Išlo mi len o to, aby ma kniha udržala nad vodou, kým sa budem venovať tomu, čo ma vnútorne napĺňalo a bavilo.

Ako ti blog funguje teraz?

Žiaľ, momentálne na blogu veľa contentu nepribúda, keďže ma totálne zamestnávajú knihy. Prvú, 100 spôsobov, ktorými si zbytočne komplikujeme život, som vydal v októbri 2017 a uspela tak, že som si musel zakladať novú firmu a venovať sa úplne iným záležitostiam.

Riešil som všetko od účtovníctva cez administratívu až po marketing a samotné podnikanie.

S knihou som šiel aj na český trh, kde to bolo rovnako náročné. Toto všetko ma úplne pohltilo. A začiatkom roka 2019, keď to postupne začalo utíchať, som sa vrhol na písanie druhej knihy,  Zo dna ku hviezdam.

Ten istý ošiaľ sa teda opakuje znova a to je dôvod, prečo som na blog už dlhšie neprispel. No s príchodom nového roka plánujem blog obnoviť a zasa pravidelne a poctivo prispievať.

zdroj: Dušan Kadlec

Tvoje knihy sú motivačné, čo vyvoláva nepríjemnú kontroverziu. Podľa mnohých ľudí ide o podvody alebo hlúposti. Čo by si im odkázal?

V prvom rade chcem povedať, že je na svete veľmi veľa kvalitnej motivačnej literatúry. Je tu však zlomok kníh, ktoré sú písané nie s cieľom pomáhať či inšpirovať, no výhradne pre obohatenie autora. A žiaľ, tento zlomok vrhá na celý žáner zlé svetlo.

Keď som vozil pizzu, mal som 300 €. Teraz mám firmu s obratmi nad 100 000 €.

Ja som však blogoval viac ako 5 rokov úplne zadarmo. Obetoval som tomu neuveriteľné množstvo času, snahy a úsilia, zatiaľ čo sa mi v tomto období nevrátilo ani eurko. Robil som to totiž preto, lebo ma to napĺňalo, bavilo a brutálne to pomáhalo ľuďom. Ja mám teda svedomie čisté.

A áno, veľa ľudí v tom vidí iba podnikateľskú príležitosť a myslí si, že stačí, aby ľuďom predostreli pár okopírovaných a primitívnych hlúpostí. Takéto knihy sú však vopred odsúdené na neúspech, pretože ľudia nie sú ovce a nekvalitné knižky hravo prekuknú.

V tvojej knihe som našiel motivačný citát azda na každej strane. Prečo ich používaš tak veľa?

Motivačné citáty využívam na podčiarknutie svojich názorov a myšlienok. Predsa len, je ťažké zapamätať si niekoľko strán textu, a práve preto to ľuďom vždy pekne zosumarizujem za pomoci nejakého silného inšpiratívneho citátu. Je to krátka a efektívna veta, ktorá sa človeku pamätá ľahšie, než blok plný textu.

A čo sa týka postovania citátov na sociálne siete, používam ich na oživenie Facebooku a Instagramu.

zdroj: Dušan Kadlec

Existujú nejakí slovenskí motivátori, ktorých odporúčaš a nejakí, ktorým by sme sa zasa mali vyhnúť?

Veľmi ťažká otázka. Dnes totiž na Instagrame dokáže byť motivátorom každý, stačí, keď si pod fotku napíše nejaké životné múdro.

Myslím však, že je to veľmi individuálne a záleží hlavne od toho, ako majú ľudia nastavené hodnoty. Niektorých lákajú lóve, luxus, drahé a ligotavé veci a prepych a vôbec im neprekáža, ak majú títo ľudia v hlave vzduchoprázdno. Iní zasa preferujú osobnosti, ktoré majú úroveň, IQ, zrelé názory a neoceniteľné skúsenosti.

Ja, samozrejme, preferujem tých, ktorí majú v hlave rozum, nie nas*até. Ak by som mal byť konkrétny, rád chodím na skvelé prednášky, ktoré robia napríklad Peter Krištofovič či Peter Urbanec.

Ako má človek vedieť, že si nekupuje nejakú hlúposť? Čo robí motivačnú knihu dobrou?

Myslím, že už v prvých riadkoch sa dá zistiť, či je kniha písaná len kvôli peniazom a vidine rýchleho zisku alebo nie. Cez obsah sa dá veľmi rýchlo odhaliť postoj autora k motivácii a jeho zámery.

Potom je, samozrejme, dobré riadiť sa referenciami, prípadne oceneniami, ak nejaké kniha má.

Ja si na knihách dávam extrémne záležať. Prvú som písal pol roka popri práci, druhú takisto pol roka, no 10 –  12 hodín denne. Ten rozdiel v kvalite, v porovnaní s inými titulmi, je teda citeľný.

Prečo taký veľký rozdiel?

Pri prvej knihe som bol už rozpísaný, predtým som sa naplno venoval blogu. Plus téma bola ľahšia na uchopenie. Mal som 100 bodov, ktoré boli od seba nezávislé a nevyžadovali si žiadne rafinované a sofistikované prepojenie.

Druhá kniha je však o ťažkých časoch. Má len jednu tému, ktorá je ťaživá a navyše koncepčne náročná. Napísať ju teda tak, aby ľudí povzbudila a inšpirovala, bolo skutočnou výzvou.

Navyše som si robil prieskumy medzi ľuďmi, pýtal sa na ich pocity a príbehy. Takýto terénny prieskum mi zhltol strašne veľa času.

zdroj: Dušan Kadlec

Pod videom s tebou som našiel komentár, kde autor tvrdí, že ktokoľvek môže spísať svoje názory a skúsenosti a nazývať to motivačnou knihou.

Je to pravda, môže to spraviť každý človek. Rovnako, ako môže natočiť film každý, kto má na telefóne foťák alebo nahrať pesničku alebo rapový song každý, kto má prístup k mikrofónu. Samozrejme, budú tam priepastné rozdiely v kvalite a uspejú iba tí, ktorí majú skúsenosti, vycibrené schopnosti, šikovnosť a skvelé nápady.

Hovoríš o svete. Mimo slovenských a českých hraníc preraziť nechceš?

Možno aj áno. No trh v každej krajine je iný a nie každému môže sadnúť štýl, akým som to písal. Na Slovensku to funguje aj preto, lebo jazyk v knihe je prispôsobený Slovákom. Inde sa s tým nemusia stotožňovať.

Si inšpiratívny človek – ktorý moment tvojho života by si dal ako príklad, z ktorého si máme brať inšpiráciu?

Slováci sa veľa sťažujú. Nehľadajú riešenie, radšej frflú, ako sa niečo nedá.

Ľuďom som na vlastnom príklade dokázal, že život sa dá otočiť hore nohami a že si môžeme splniť akýkoľvek sen, na ktorom sme ochotní pracovať.

Existuje skvelá myšlienka, ktorá hovorí, že ťažké časy dokážu aj z obyčajných ľudí spraviť ľudí neobyčajných. Myslím, že práve tým dokážem inšpirovať. Tiež som žil bežným, nevýrazným a hlavne vnútorne nespokojným životom, až kým som sa ako 23-ročný nerozhodol všetko zmeniť.

zdroj: Dušan Kadlec

Čo konkrétne je pre teba šťastie?

Pre mňa šťastie znamená slobodu v akejkoľvek forme. Či už to je kreatívne uplatnenie, dostatok voľného času alebo priestor na koníčky a sebarealizáciu. No takisto finančnú slobodu, aby som nebol obmedzovaný tým, že si nemôžem zaobstarať základné veci, pretože vtedy kvalita života rapídne klesá.

Spomínaš peniaze. Čo teraz tvorí tvoje príjmy?

Čisto knihy. Už v prvý rok založenia firmy som sa priblížil hranici obratu 100 000 €, čo považujem za obrovský úspech. A keďže mi teraz vyšla druhá kniha, v tomto druhom roku sa mi podarilo prekročiť hranicu 135 000 €.

Poďme sa baviť o Slovákoch. Sme špecifický národ? Mnohí hovoria, že nám chýba drive a sme lenivejší. Prečo je to tak?

Každý má inú mentalitu. V nás sa pravdepodobne odrazil komunizmus. Aj keď to bolo vyše 30 rokov dozadu a mladšia generácia je otvorenejšia, tá staršia zväčša stále vidí pozostatky komunistických prekážok a mantinelov.

Preto teda neriskujú a neplnia si sny a sú radšej, keď im niekto vytýči cestu za nich. Nejdú s kožou na trh. Samozrejme, česť výnimkám.

Nepovedal by som však, že sú Slováci leniví. Skôr sme ufrfľaní a veľa sa sťažujeme. Namiesto toho, aby sme sa pýtali, ako by sme niečo mohli urobiť, radšej sa sťažujeme, ako sa to nedá.

Čo je podľa teba najväčší problém nášho národa? Čo by sme mali zmeniť, aby sme žili lepšie?

Opäť záleží od každého individuálne. Určite by som však každému odporučil načerpať čerstvú perspektívu. My, ako ľudia, máme tendenciu pozerať sa hlavne na to, čo je v našich životoch zlé.

Kvôli tomu ale potom nevidíme tie dobré veci. A každodenné radosti nám tak zahmlieva hnev a frustrácia. A potom máme prirodzene pocit, že je všetko na hov*o. No, vždy sa dá na situáciu pozrieť z iného pohľadu.

zdroj: Dušan Kadlec