Zakla­da­teľ čes­ké­ho Sle­vo­ma­tu o tom, ako zaro­bil prvý mili­ón

Lukáš Gašparík jr. / 28. októbra 2014 / Business

Tomáš Čupr je jed­ným z prvých, kto­rý roz­be­hol feno­mén zľa­vo­vých por­tá­lov. Pred 4 rok­mi zalo­žil najprv služ­bu Damejidlo.cz a dnes sa sústre­dí naj­mä na onli­ne super­mar­ket Rohlík.cz. Svoj prvý mili­ón zaro­bil v 27-mich rokoch.

Krok 1: 5 rokov živo­ta v Anglic­ku

V Anglic­ku som strá­vil 5 rokov. Naj­skôr ako pomoc­ník v tla­čiar­ni, no neskôr som to dotia­hol až na spo­lu­vlast­ní­ka mar­ke­tin­go­vej agen­tú­ry. Skú­se­nosť, ako to fun­gu­je inde, bola pre mňa kľú­čo­vá. Keď pre­mýš­ľa­te inak, vyze­rá­te síce ako aro­gant­ný blbec, ale ja som sa na svet nech­cel poze­rať iba čes­kou opti­kou. V tom mi Anglic­ko otvo­ri­lo oči a roz­ší­riť si obzo­ry radím kaž­dé­mu. Pokiaľ neodí­de­te do zahra­ni­čia, neuve­do­mí­te si, čo tu chý­ba. Ja som sa v Anglic­ku naučil, že na zákaz­ní­kov nemô­že­te nikdy kaš­lať.

Krok 2: Sluš­ný plat nebol cie­ľom

So svo­ji­mi skú­se­nos­ťa­mi z Anglic­ka by som dnes mohol pra­co­vať v neja­kej kor­po­rá­cií a brať plat od 80 000 do 100 000 čes­kých korún mesač­ne, s čím by som bol mož­no spo­koj­ný. Ale mal som väč­šie ambí­cie a pove­dal som si, že chcem zme­niť svoj život. Dokon­ca aj dnes tu stá­le vidím prí­le­ži­tos­ti, aké som mal pred pár rok­mi ja. Keby som v dneš­nej dobe chcel zaro­biť veľ­ký balík peňa­zí, išiel by som prav­de­po­dob­ne do ener­ge­ti­ky, ale o tom toho moc neviem. Toto je ďal­šia vec. Je tre­ba byť hneď od začiat­ku k sebe kri­tic­ký a pove­dať si, čo viem a čo neviem. Pre­to som sa zame­ral na inter­net. Začal som sa aktív­ne veno­vať tej­to oblas­ti a uve­do­mil som si, že model zľa­vo­vé­ho por­tá­lu, akým bol vte­dy Grou­pon, by mohol fun­go­vať aj v ČR.

Krok 3: Kni­ha o Ste­vo­vi Job­so­vi

Jed­nu dobu som veľa čítal, išlo hlav­ne o bio­gra­fie úspeš­ných ľudí. Robím to stá­le a dodá­va mi to veľ­kú dáv­ku moti­vá­cie. Zlo­mo­vou však pre mňa bola kni­ha iCon o Ste­vo­vi Job­so­vi. Keď som ju začal čítať, postup­ne som si uve­do­mil, pre­čo by som nemo­hol byť úspeš­ný aj ja. Roz­hod­ne sa s ním nech­cem porov­ná­vať, ale keď sa pozrie­te na môj biz­nis, tak inšpi­rá­cia Ste­vom je tam jed­no­znač­ná.

Krok 4: Kole­go­via, kvô­li kto­rým necúv­ne­te

Naj­ťaž­šie je vždy spra­viť prvý krok, pre­to sa veľa ľudí stop­ne hneď len pri nápa­de. Pokiaľ ho máte iba v hlav­ne, je jed­no­du­ché sa z toho vyke­cať. Pre mňa to bolo však veľ­mi dôle­ži­té, pre­to som si k sebe hneď našiel spo­lu­pra­cov­ní­kov. Pove­dať 5-tim ďal­ším ľudom, že chce­te z toho vycú­vať, je ove­ľa taž­šie, ako to pove­dať len sám sebe. Prá­ve oni ma podrža­li, keď bolo naj­hor­šie. Už som v tom nebol sám a musel som mys­lieť aj na osta­ných. Vte­dy som stre­tol Roma­nu Sudo­vú, kto­rá súce pre­mýš­ľa­la nad iným nápa­dom, ale nako­niec z toho vzni­kol Sle­vo­mat. Veľ­kú rolu v tom­to pro­jek­te hral aj Petr Bar­toš. Dnes viem, že sám by som to nez­vlá­dol a bez tímu oko­lo mňa by to nevznik­lo.

Krok 5: Pre­daj čas­ti Sle­vo­ma­tu

Veľ­kým impul­zom pre mňa bolo to, keď nás hneď 3 dni po spus­te­ní oslo­vi­li ľudia z Miton Inves­tments, že by sa na pro­jek­te chce­li podie­ľať. Po doho­de zís­ka­li 49% spo­loč­nos­ti, čo je síce veľ­ká časť, ale mys­lím si, že to bolo kľú­čo­vé roz­hod­nu­tie. Keby vte­dy nepri­šiel Mil­ton Inves­tments, asi by som Sle­vo­mat pre­dal. Už za 6 mesia­cov sme mali ponu­ky v desiat­kach mili­ó­nov čes­kých korún. Keby som ho vte­dy pre­dal, asi by som dnes nebol moc nad­še­ný, keď­že Sle­vo­mat má momen­tál­ne hod­no­tu viac ako miliar­du. Z toho ply­nie aj jed­na rada, neboj­te sa do svoj­ho biz­ni­su zobrať par­tne­ra.

…a chy­ba, kto­rú by som dnes už neuro­bil

So Sle­vo­ma­tom som bol až prí­liš pre­po­je­ný. Bol to môj prvý veľ­ký úspech a ja som sa od toho neve­del odo­sob­niť, čo ma psy­chic­ky niči­lo. Je to nie­čo podob­né ako keď máte na účte 100 mili­ó­nov a namies­to poci­tu spo­koj­nos­ti a šťas­tia prí­de pocit stra­chu, že o ne prí­de­te. Bál som sa, že Sle­vo­mat cez noc zmiz­ne. Dnes už viem, že to nebo­lo správ­ne a ku všet­ké­mu sa sna­žím pri­stu­po­vať viac prag­ma­tic­ky a nedá­vam do toho toľ­ko emó­cií.

zdroj: forbes.cz

Pridať komentár (0)