Zaplatíš viac za menej a ani si to nevšimneš. Výrobky sa scvrkli, no cena ostala

Takmer celý život sme boli zvyknutí na to, že čokoláda má 100 gramov, maslo 250 a múka rovné kilo. Čoraz častejšie sa však stáva, že tabuľka čokolády zrazu váži len 90 gramov, maslo 200 a 800 či 900-gramová múka tiež nie je žiadnou výnimkou. 

Známa je tiež aféra „tobleronegate“ ešte z roku 2016, kedy si spotrebitelia všimli rapídny úbytok na váhe známej čokoládovej tyčinky.

V posledných týždňoch sa čoraz častejšie hovorí o tzv. shrinkflácii, ktorá znamená zmenšovanie spotrebiteľského balenia pri zachovaní svojej ceny. Najmä v prostredí zvýšenej inflácie je to podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka jeden zo spôsobov, ako výrobcovia bojujú so zvýšenou infláciou, resp. rastom výrobných nákladov.

Ak ide len o malý pokles, spotrebitelia si to nemusia všimnúť, čo následne podľa analytika vytvorí dojem, že v prostredí zdražovania je práve tento produkt relatívne lacnejší oproti konkurentom, ktorí k takémuto kroku nepristúpili. Napríklad čokoláda ľahšia o 10 gramov či 10 rybích prstov v balení, v ktorom bývalo 12 kúskov.

Nižšia cena potom môže priniesť dokonca aj vyšší dopyt, ktorý môže byť pokrývaný aj „chýbajúcou časťou“ produktov, napríklad, ak sa zníži objem tekutiny len o niekoľko mililitrov, na veľkých objemoch to už sú signifikantné objemy, ktoré môžu byť predávané ako samostatné produkty.

Výrobca má v prostredí zvýšenej inflácie možnosť pristúpiť aj ku kombinácii. Teda jemne zmenšiť produkt a jemne zvýšiť cenu, čím produkt stále ťaží relatívnu cenovú výhodu, no spotrebiteľskému oku môže ujsť, že jeho gramáž či objem sa znížili.

Ide podľa Horňáka najmä o produkty v potravinárstve či drogérii, kde majú výrobcovia možnosť flexibilnejšie meniť obsah balenia. Za určitých okolností sa to však v istej forme môže diať aj pri iných produktových kategóriách, keď výrobcovia začnú „vypúšťať“ niektoré súčiastky či komponenty, ktoré sú už menej efektívne či nahraditeľné niečím menším.

Epika: Kaviareň, ktorá je vyladená do posledného detailu

GALÉRIA+ 6

„Keďže vlastne ide o hľadanie vnútorných úspor vo výrobe, napokon to môže byť aj prospešné s ohľadom na efektívnosť využívania zdrojov,“ myslí si analytik.

Toto však môže unikať spotrebiteľskému oku a vytvárať tak dojem relatívnej cenovej dostupnosti v porovnaní s rovnakými či podobnými výrobkami. „Jedným zo spôsobov, ako môžu spotrebitelia zareagovať, je sledovanie jednotkových cien za kilogram či liter, ktoré predajcovia uvádzajú v cenovkách výrobkov,“ povedal analytik.

Maloobchodníkom spadli tržby

V nasledujúcich mesiacoch budú tržby obchodníkov zrejme klesať. Analytička 365.bank Jana Glasová predpokladá, že domácnosti budú naďalej zmierňovať svoju spotrebu a k nákupom budú pristupovať opatrne. Bude to mať na svedomí podľa nej vysoká inflácia, ktorá bude počas tohto aj budúceho roka ukrajovať nemalú časť z príjmov.

Výraznému cenovému rastu čelia podľa Glasovej základné tovary, ako sú potraviny, energie či benzín. Slováci teda budú väčšiu časť zo svojho rodinného rozpočtu vynakladať práve na tieto položky a budú sa zrejme snažiť niečo ušetriť na ostatných výdavkoch.

Držal dúhovú vlajku a nič nepovedal. Eduard Heger sa nechtiac stal „hviezdou“ spomienkového pochodu

V prvom kvartáli tohto roka tržby slovenských maloobchodníkov ešte zaznamenávali dvojciferné tempá rastu. Z mesiaca na mesiac však rast tržieb podľa Glasovej spomaľuje pod ťarchou vysokej inflácie a klesajúcich reálnych miezd, v dôsledku čoho domácnosti obmedzujú svoju spotrebu. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR za august sa tržby maloobchodníkov medziročne mierne znížili o 0,3 %.

Medziročný pokles tržieb zaznamenalo v auguste päť z deviatich oblastí maloobchodu. „Brzdiaco na rast tržieb pôsobí vysoká inflácia, ktorá okresáva naše reálne príjmy a znižuje našu spotrebu. Najvýraznejší prepad nastal v stánkoch a na trhoch a v e-shopoch, zhodne o 12,5 %, a v predajniach s ostatným tovarom pre domácnosť, kde tržby klesli zhruba o 11 %,“ pokračovala analytička.