Zemské jadro ukrýva až 99 % všetkého zlata. Vedci zistili, že sa postupne dostáva na povrch

Zlato, ukryté hlboko v zemskom jadre, možno nie je až také nedostupné, ako sme si doteraz mysleli. Najnovší výskum publikovaný v Nature naznačuje, že materiál z jadra planéty, vrátane zlata a ďalších vzácnych kovov, sa postupne dostáva na povrch a objavuje v sopečných horninách.

„Keď sme analyzovali prvé vzorky, uvedomili sme si, že sme doslova narazili na zlato,“ uviedol geochemik Nils Messling z Univerzity v Göttingene.

Zlato v sopečných horninách

Najnovšie zistenia podporujú hypotézu, že v určitých geodynamických podmienkach dochádza k výmenám medzi jadrom a plášťom. Táto výmena umožňuje prvkom, ako je napríklad zlato, ktoré vznikli pri formovaní planéty a zostali „uväznené“ v jadre, aby sa postupne dostávali na povrch, a to prostredníctvom vulkanickej činnosti.

Medzinárodný tím geochemikov analyzoval izotopy ruténia (Ru) a volfrámu (W) v bazaltoch z havajských a ďalších oceánskych ostrovov. Podarilo sa mu rozpoznať stopy materiálu, ktorý sa zrejme uvoľnil až z hranice medzi plášťom a jadrom.

„Naše zistenia ukazujú, že zemské jadro nie je také izolované, ako sa pôvodne predpokladalo,“ cituje sciencealert.com geochemika Matthiasa Willbolda z Univerzity v Göttingene. „Teraz môžeme dokázať, že obrovské objemy prehriateho plášťového materiálu – niekoľko stoviek kvadriliónov metrických ton hornín – pochádzajú z hranice jadra a plášťa a stúpajú na zemský povrch, aby vytvorili oceánske ostrovy ako Havaj.“

Vedci navrhli dva odlišné, no vzájomne sa nevylučujúce modely. Prvý predpokladá jednoduché miešanie – zanedbateľne množstvo materiálu z jadra (menej než 0,25 %) sa vmiešalo do plášťa počas jeho cirkulácie. Druhý model počíta s transportom zlata a iných siderofilných prvkov vo forme oxidov, ktoré sa mohli počas konvekčných procesov uvoľňovať z jadra a obohacovať plášť.

Tento objav radikálne pretvára doterajší obraz o dynamike zemského vnútra. Výskum jasne dokazuje, že jadro a plášť nefungujú ako oddelené, izolované svety. Prebieha medzi nimi aktívna výmena materiálu a spolu s ňou cirkuluje i zlato a ďalšie drahé kovy.

Od historického minima k novým maximám

Výskumníci predpokladajú, že až 99 % všetkého zlata sa ukrýva v zemskom jadre, a to v takom množstve, že by pokrylo povrch planéty vrstvou hrubou asi pol metra.

Ak sa pozrieme na dostupné zásoby zlata v baniach, najväčšie nájdeme v troch krajinách – v Austrálii, Rusku a Južnej Afrike. Prvé dve disponujú 12 000 metrickými tonami, zatiaľ čo Južná Afrika zhruba 5 000 metrickými tonami, uvádza portál statista.com.

Ťažobné rebríčky však neodrážajú len množstvo nerastného bohatstva v zemi, ale aj technologickú vyspelosť, logistické možnosti a ekonomické priority jednotlivých krajín. Austrália síce vedie rebríček potvrdených zásob zlata, no v roku 2024 ju v ťažbe predbehli Čína a Rusko.

Zlato nehrá úlohu len v šperkoch, investíciách či priemysle, ale aj v menovej politike štátov. Napríklad Spojené štáty držali v roku 2023 až 70 % svojich menových rezerv vo forme zlata. Švajčiarsko, krajina preslávená bankovým sektorom a konzervatívnym hospodárením, si udržala 7,6 % rezerv v zlate. Tento vzácny kov tak nestráca svoj význam ani v ére digitálnych mien.

V roku 2000 sa cena za trójsku uncu dostala na historické minimum – 279 amerických dolárov. O dve desaťročia neskôr, v roku 2023, to už bolo 1 943 dolárov. A len nedávno prekonala rekordnú hranicu 3 171 dolárov. Trh tak zareagoval na oslabenie amerického dolára a narastajúce napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktoré patria medzi najvplyvnejšie ekonomiky sveta.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta