Zima prichádza a Slovensko potrebuje urgentné opatrenia. Scenáre zvyšovania cien energií sú rôzne

Správy RTVS prichádzajú z agentúry Reuters s informáciou, že maximálna predajná cena elektriny vyrábaná neplynovými elektrárňami by mala byť 180 eur za megawatthodinu (MWh). Zatiaľ to však vyplýva z pracovnej verzie návrhu opatrení na zmiernenie dosahov rastúcich cien energií. Konečnú podobu predstaví Európska komisia v Štrasburgu už dnes.

„Exekutíva Európskej únie v ňom počíta aj s odobratím 33 percent nadbytočných zdaniteľných ziskov výrobcom fosílnych palív. Takto získané peniaze by mali členské krajiny využiť na zníženie cien najmä pre ohrozené domácnosti a firmy,“ uviedol RTVS.

Už minulý týždeň ministri krajín EÚ, ktorí sú zodpovední za energetiku, poverili komisiu, aby v rámci riešenia „krízovej situácie na trhu s energiami pripravila podrobnosti pre zhabanie časti nečakaných ziskov elektrární vyrábajúcich energiu zo zdrojov lacnejších ako plyn,“ píše RTVS.

Syn mastičkára prehovoril: Prokurátor pre otca žiada 20 rokov, nechápem, čo je to za človeka

Cenový vrchol sa bude podľa zatiaľ pracovného návrhu týkať solárnych, veterných, hnedouhoľných a jadrových elektrární, ku ktorým bude spadať aj výrobca elektriny z biomasy.

Richard Sulík minulý týždeň predstavil, kam by sa podľa neho mohla vyšplhať cena elektriny na budúci rok. „Počítal s číslom 178,47 eura za megawatthodinu, pričom bola otázna cena tarify za systémové služby (TSS). Pre porovnanie, v roku 2022 platia domácnosti za elektrinu takmer 190 eur,“ uviedol denník Pravda. 

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Avšak scenáre sú rôzne. Jeden hovorí o zvýšení ceny až o 51 %, teda na sumu približne 287 eur, druhý scenár počíta so zvýšením o 72 percent či viac.

„Maximálna cena bude na úrovni zodpovedajúcej približne polovici ceny, za ktorú sa v Európe predávala elektrina v auguste. Minulý týždeň hlavne vďaka priaznivému vývoju okolo zásob plynu cena tejto suroviny prvýkrát od začiatku augusta klesla pod 200 eur za MWh. V auguste sa veľkoobchodná cena plynu prechodne dostala k 350 eur za MWh,“ dodáva RTVS.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok poobede diskutovali s predstaviteľmi Rady EÚ a Európskej komisie o reakcii EÚ na nárast cien energií a návrhoch na ochranu európskych domácností a podnikov. K tejto téme sa vyjadrili aj viacerí slovenskí europoslanci.

Robert Hajšel (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) upozornil, že akékoľvek opatrenia musia priniesť viac úžitku ako škody. Tvrdí, že ľudom je jedno, či to bude formou zastropovania cien alebo kompenzácií, či zdanením nečakaných ziskov energetických firiem.

Čaká sa na balík kompenzácií

„Ľudia a podniky chcú vidieť tieto opatrenia, Niektoré vlády ich už prijali, slovenská vláda veľa neurobila. Stále čakáme na balík kompenzácií, ktoré by pomohli domácnostiam a menším podnikom, aby mohli prežiť nadchádzajúcu zimu,“ vysvetlil.

Zastropovanie cien plynu vníma len cez jeho „okamžitý efekt“, nepovažuje to za dlhodobé riešenie, lebo to obmedzí množstvo plynu na trhu a zvýši ceny.

„Musíme prijať opatrenia, ktoré vieme, že zaúčinkujú hneď. Budú prijaté na krátke obdobie. Zastropovanie iba cien ruského plynu by spôsobilo veľké škody štátom ako Slovensko, ktoré je od týchto dodávok závislé,“ uviedol. Dodal, že zastropovanie všetkého plynu prichádzajúceho do EÚ povedie k väčšiemu dopytu po ňom a nárastu cien.

Ivan Štefanec (KDH) z tábora európskych ľudovcov (EPP) skonštatoval, že vysoké ceny energií pre firmy a občanov sú témou číslo jeden.

„Je to spôsobené najmä ruskou inváziou na Ukrajine. Keď hlavný dodávateľ energie pre EÚ sa správa teroristicky, tak to rozkýva ceny na trhu. Našou povinnosťou je dlhodobo sa odstrihnúť od týchto zdrojov a nepodporovať financovanie vojny, čo sa postupne deje,“ opísal situáciu.

Handzušovi došli nervy. Odstupuje z funkcií v SZĽH, prieči sa jeho hodnotám

Dodal, že EÚ potrebuje diverzifikovať zdroje energií a ich dodávateľov, zlepšiť spoluprácu v oblasti energetickej infraštruktúry a spoločného nákupu energií.

„Teraz však potrebujeme mimoriadne opatrenia. Čo najskôr vytvoriť európsky regulačný rámec, oddeliť vplyv plynu na cenu tvorby elektriny aj cez dočasný nástroj zastropovania cien plynu. Kľúčové sú však programy energetických úspor a lepšie sa tak pripraviť na zimu,“ zdôraznil.

Tvrdí, že energie v EÚ bude dosť, treba však urobiť poriadok v cenotvorbe, nájsť spravodlivý regulačný rámec a aby sa energetické firmy podelili s nadmernými ziskami v prospech núdzou zasiahnutých firiem a domácností.

„Kompenzácie budú musieť byť aj z európskych zdrojov. Právom sa očakávajú spoločné európske riešenia, lebo žiadna krajina si s touto situáciou neporadí sama,“ dodal.

Martin Hojsík (PS) z frakcie liberálov skonštatoval, že ruský prezident Vladimir Putin zneužil závislosť EÚ od plynu. Preto ako prvé treba oddeliť vplyv ceny plynu od ceny elektriny, čo povedie k zníženiu cien elektriny.

Z trhových mechanizmov na úrovni EÚ treba podľa neho ponechať tie, ktoré fungujú, a za zmysluplné považuje aj zdanenie nadmerných ziskov všetkých firiem vyrábajúcich energiu.

Ich tajomné sídlo prezývali „Kremeľ". Sladkosti, ktoré milujeme, spravili z Marsovcov boháčov

„Ukazuje sa, že najlacnejšia je zelená energia, a tam potrebujeme uvoľniť stavidlá k rozvoju, ktoré napríklad máme na Slovensku,“ upozornil. Vyslovil sa za zastropovanie akéhokoľvek plynu cez potrubie a zníženie závislosti Únie na plyne.

Na nadchádzajúcu zimu sú však potrebné urgentné opatrenia, ktoré ochránia domácnosti a malé a stredné firmy. Slovensko by podľa neho malo dohnať zameškané a použiť európske peniaze a príjmy za emisie na pomoc ľuďom zatepľovať domy a byty, zvýšiť energetickú účinnosť firiem a rozšíriť zelenú energiu do všetkých regiónov.