Zmeň tú prok­ras­ti­nač­nú lem­ru v tebe na poriad­ne tvo­ri­vú bytosť

Dominika Kováčová / 8. septembra 2016 / Lifehacking

Dnes som sa zasta­vi­la. Doslo­va. Sad­la som si na kobe­rec v mojej myš­lien­ka­mi pre­sý­te­nej izbe. Čo ďalej? Mám ešte napí­sať dva člán­ky, prejsť aspoň jed­nu kapi­to­lu bio­ché­mie a napí­sať dve tri stra­ny semi­nár­nej práce.…cítim, že to na mňa ide. Prok­ras­ti­ná­cia. Blí­ži sa rých­lo ako cuna­mi, a ja viem, že jej pod­ľah­nem. Napad­la ma však kre­a­tív­na myš­lien­ka, čo keby som nie­čo vytvo­ri­la. Buď sama sebe múzou! 

Zis­ti­la som, že keď som pre­val­co­va­ná prá­cou a ide na mňa chuť “prok­ras­ti­nár­čiť”, pomô­že mi tvo­ri­vá prá­ca. Na 20 minút som si sad­la k tej roz­ro­be­nej sva­dob­nej obál­ke, kto­rú som a roz­hod­la vyro­biť. Zis­ti­la som, že pre­bráz­diť závi­ty pra­vej hemi­sfé­ry, tej, kto­rá je hemi­sfé­rou kre­a­ti­vi­ty, emó­cií, pred­sta­vi­vos­ti a túž­by, mi pomoh­lo. Tá ana­ly­tic­ká ľavá, kto­rá fun­gu­je už od rána, si oddých­la a načer­pa­la svie­žosť a chuť pokra­čo­vať v prá­ci.

desk-office-pen-ruler-large

foto: stocksnap.io

Rada č.1:

Rob to, pri čom sa uvoľ­níš

Keď už máš odlo­žiť to, čo je dôle­ži­té, stráv svoj čas nie­čím, čo ťa pote­ší a doká­žeš pri tom zre­la­xo­vať. Pra­vá časť moz­gu chce kon­krét­ne veci, chce vidieť, počuť, cítiť, dotý­kať sa reál­nych objek­tov. Pohraj sa s Rubi­ko­vou koc­kou, zasaď kvet, upeč bábov­ku, prej­di sa so psom, vytvor pek­nú pohľad­ni­cu pre mamu(nedeľa!). Nemiň si prí­tom­nosť bez­du­chým blú­de­ním po sociál­nej sie­ti.

Rada č.2:

Nastav si časo­vač

Naozaj. Nastav si budík, kto­rý ťa zasta­ví a nasme­ru­je naspať k pra­cov­né­mu sto­lu. Naj­hor­šia vec je, keď ťa nie­čo pohl­tí tak, že zis­tíš, že pre­šli hodi­ny a ty stá­le upra­tu­ješ byt a robo­ta sa nako­pi­la na dva dni dorá­ba­nia.

desk-notebook-office-grey-large

foto: pexels.com

Rada č .3:

Neľu­tuj

Ak pat­ríš k ľudom, ako ja, kto­rí si pre­ze­ra­jú svoj týž­den­ný TO DO list 15-krát a den­ný tak sto­krát, isto poznáš ten pocit vyho­re­nia, keď zis­tíš, že dnes to nevyš­lo. Neľu­tuj. Minu­losť nez­vrá­tiš, nachá­dzaš sa tu a teraz, dôle­ži­tý je pocit, kto­rý máš v tom­to oka­mi­hu, celá tvo­ja osob­nosť je tu a teraz. A čo je teraz je dôle­ži­té. Povedz si, že to doká­žeš, nad­chni sa a s chu­ťou do toho.

Rada č.4:

Slo­na by si tiež nez­je­dol na jeden krát“

Hlav­nou prí­či­nou prok­ras­ti­ná­cie je, že keď zis­tíš, koľ­ko veľa toho ešte je, začneš sa vytrá­cať tvo­ja pozor­nosť. Roz­de­ľuj pri­me­ra­ne svo­je dané povin­nos­ti. Pamä­taj, „an app­le a day keeps the doc­tor away“ (Jed­no jabl­ko den­ne, dokto­ra von z dve­rí vyže­nie). To však nezna­me­ná, že ak zješ všet­kých 7 v nede­ľu, budeš zdra­vý! Jabl­ko den­ne, pamä­taj!

working-hard

foto: pexels.com

Rada č.5:

Pre­ko­naj horu

Ďal­ším prob­lé­mom v koor­di­ná­cii býva, že nevieš pre­ko­nať lat­ku. Pamä­táš si rie­kan­ku Kolo kolo mlyn­ské? Ja som mala vždy obrov­ský prob­lém pokra­čo­vať za jed­nou pasá­žou, konkrétne…vezmeme si hob­lík, píl­ku. Môj prob­lém spo­čí­val v slo­ve hob­li­píl­ka. Neve­de­la som, čo to zna­me­ná a spie­va­la som to ako jed­no slo­vo. Po ňom nie a nie pokra­čo­vať. To isté sa stá­va štu­den­tom, ak nepo­cho­pia neja­ké cudzie slo­vo vo vete. Pou­ži­jem na to ďal­ší vlast­ný prí­klad zo živo­ta:

Ióno­vé reak­cie sú reak­cie s hete­ro­ly­tic­kým štie­pe­ním väzieb a pre­bie­ha­jú buď s nuk­le­ofil­ným ale­bo elek­tro­fil­ným činid­lom. Nuk­le­ofil­né činid­lá sú OH-, RO-…

.…atď tak­to by som moh­la pokra­čo­vať. Pri­znám sa, ale nikdy som si nepa­mä­ta­la kto­ré to sú, až keď som si na VŠ nezis­ti­la defi­ní­ciu slo­va nuk­le­ofil­ný. Dalo mi to logi­ku a odvte­dy ich vyme­nu­jem aj v spán­ku.

Pre­ko­nať nie­čo, čomu nero­zu­mie­me ale­bo nevie­me spra­viť, je dôle­ži­tou súčas­ťou kaž­dé­ho dňa a je to prá­ve zlo­mo­vý bod našej pozor­nos­ti. Lebo keď nie­čo nej­de, nechá­me to tak… To nie je správ­ne. Pre­ko­naj dra­ka, a prej­deš horou aj po sle­piač­ky!

mountains-man-person-hiker-large

foto:stocksnap.io

Rada č.6:

Nebuď per­fek­ci­onis­ta

Per­fek­ci­oniz­mus zabí­ja pro­duk­ti­vi­tu, poznám to ja, a vidím to aj na dru­hých.

Pre­čo si ešte neza­čal písať tú dip­lo­mov­ku? Potre­bu­ješ na to per­fekt­nú kon­šte­lá­ciu hviezd, aro­ma­tic­kú vanil­ko­vú vôňu v poza­dí, pres­ne 8:00 miest­ne­ho času, všet­ky kni­hy a mate­riá­ly naľa­vo a kávu vpra­vo? A kedy koneč­ne začneš písať?

Nesnaž sa mať všet­ko doko­na­lé, lebo nikdy neskon­číš, urob najprv hru­bý kon­cept, ale napíš všet­kých 60 strán, prej­di všet­ky fak­tú­ry, obeh­ni kaž­dú ban­ku, obvo­laj kaž­dé­ho dodá­va­te­ľa, pri­prav celú pre­zen­tá­ciu, vybav kaž­dé jed­no stret­nu­tie. Zdo­ko­na­ľo­vať budeš až bude die­lo hoto­vé.

vc06nxbpthxc2ebpkl7t

foto: lifehacker.com

A tak som po svo­jej prok­ras­ti­nač­nej, ale kre­a­tív­nej chvíľ­ke s tvo­re­ním sva­dob­nej obál­ky napí­sa­la člá­nok, na kto­rý som sa chys­ta­la od pon­del­ka. (poznám­ka auto­ra: je štvr­tok)

zdroj titul­nej foto­gra­fie: bigthink.com

Pridať komentár (0)