Zmrzlina zdražela o 375 %: Analytik vysvetľuje, ako obyčajný kopček odhaľuje krutú pravdu o našich peniazoch

Ešte pred desiatimi rokmi bola zmrzlina drobným letným výdavkom, nad ktorým väčšina ľudí príliš nepremýšľala. Za jeden kopček stačilo vytiahnuť približne 40 až 60 centov. Dnes sa jeho cena bežne pohybuje medzi 1,50 až 3 eurami, pričom v centre Bratislavy môže vystúpiť ešte vyššie.

Za desať rokov tak cena kopčekovej zmrzliny podľa analýzy Finaxu vzrástla približne o 375 %. Na prvý pohľad je to prekvapivé najmä preto, že celková inflácia za rovnaké obdobie dosiahla približne 55 %.

Zmrzlina však ukazuje zaujímavý jav. Inflácia, o ktorej pravidelne počúvame, predstavuje priemer veľkého množstva produktov a služieb. To, čo reálne nakupujeme, môže zdražovať úplne iným tempom. A práve obyčajný kopček zmrzliny patrí k príkladom, kde sa rozdiel ukazuje veľmi výrazne.

Balená zmrzlina zdražela podstatne menej

Zaujímavé je porovnanie s rovnakým produktom zo supermarketu. Podľa údajov Eurostatu, z ktorých vychádza analýza Finaxu, balená zmrzlina na Slovensku za posledných desať rokov zdražela o 39 %. Výraznejšie rástli ceny niektorých surovín potrebných na jej výrobu.

Mlieko zdraželo o 78 %, cukor o 56 %, čokoláda o 45 % a ovocie o 41 %. Ani tieto čísla však nevysvetľujú, prečo sa cena zmrzliny zmrzlinárni mohla znásobiť. Rozdiel spočíva v tom, čo si v skutočnosti kupujeme.

Pri balenej zmrzline platíme predovšetkým za výrobok. Pri kopčekovej zmrzline platíme aj za človeka za pultom, nájom prevádzky, energie, vybavenie či atraktívnu lokalitu. A všetky tieto náklady sa za posledné roky výrazne zmenili.

Z 50 centov sú dve či tri eurá

Finax vo svojej analýze uvádza, že v roku 2016 stál kopček približne 0,40 až 0,60 eura. V roku 2026 sa cena pohybuje približne od 1,50 do 3 eur, pričom v centrách veľkých miest môže byť ešte vyššia. Pri porovnaní cien, s ktorými analýza pracuje, ide približne o 375-percentný rast za desaťročie, respektíve priemerné tempo okolo 17 % ročne.

Zdražovanie navyše pokračuje. Kým v roku 2025 sa cena kopčeka v sledovaných prevádzkach pohybovala v priemere okolo 1,50 eura, tento rok sa v časti z nich približuje k 1,90 eura. To predstavuje približne štvrtinový medziročný nárast.

Rozdiely medzi lokalitami sú pritom obrovské. Analýza pracuje s rozpätím od približne 50 centov v menších mestách až po 2,50 až 4 eurá v centre Bratislavy.

zdroj: AI

Inflácia nám „zjedla“ jeden kopček zmrzliny

Ešte zaujímavejšie je pozerať sa na cenu cez to, koľko času musíme pracovať, aby sme si zmrzlinu mohli kúpiť. Cena kopčekovej zmrzliny za sledované obdobie rástla rýchlejšie ako mzdy.

„Kým pred desiatimi rokmi by ste si za rovnaký čas strávený v práci mohli dopriať dva kopčeky, dnes si z neho môžete dovoliť už iba jeden,“ upozorňuje analytik Finaxu Patrik Kindl.

Práve toto je praktický príklad straty kúpnej sily. Nestačí totiž sledovať iba to, či človeku rastie výplata. Rozhodujúce je, koľko tovarov a služieb si za ňu dokáže reálne kúpiť.

Slováci nahromadili 22 miliárd eur. Odborník varuje: Štát si môže prísť pre vaše peniaze

Každý má vlastnú infláciu

Zmrzlina zároveň ukazuje, prečo jedno číslo o inflácii nevystihuje skúsenosť každého človeka. Dvaja ľudia môžu zarábať rovnako, no rast cien pocítia úplne odlišne. Rozhoduje totiž to, na čo svoje peniaze míňajú – či väčšiu časť rozpočtu dávajú na bývanie, potraviny, dopravu, reštaurácie alebo iné služby.

„Cena zmrzliny je dobrým príkladom, ako funguje inflácia v skutočnosti a že sa rôzne druhy tovarov a služieb vyvíjajú odlišne. Na spotrebiteľa má tento fenomén odlišný dopad v závislosti od toho, aký je jeho spotrebiteľský kôš,“ vysvetľuje Kindl.

Inflácia pritom neovplyvňuje iba každodenné nákupy, ale aj peniaze, ktoré si nechávame bokom. Ak úspory dlhodobo nerastú aspoň podobným tempom ako ceny, postupne strácajú kúpnu silu.

Aj preto analytik upozorňuje na význam dlhodobého zhodnocovania peňazí: „Univerzálnym spôsobom, ako uchrániť kúpyschopnosť svojich peňazí, je investovanie. Zatiaľ čo hotovosť na bežných účtoch postupne požiera inflácia, dobre nastavené investície, napríklad do ETF fondov, neustále pracujú a pomáhajú zhodnocovať úspory sporiteľa.“

Obyčajný kopček zmrzliny tak celkom presne ukazuje, čo môže desať rokov rastúcich cien urobiť s našimi peniazmi. To, čo kedysi stálo približne 50 centov, dnes môže stáť dve či tri eurá. Infláciu niekedy najlepšie nevidíme v štatistikách, ale na účtenke za úplne obyčajné veci.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika