Známy liek proti bolesti poškodzuje mozog, tvrdia vedci. Zvyšuje riziko demencie až o 40 %

Demencia už dávno nepatrí k zriedkavým diagnózam. Počet prípadov z roka na rok rastie a demografia hrá proti nám. Starnutie populácie posúva demenciu na popredné priečky medzi najzávažnejšími ochoreniami, ktoré v nasledujúcich desaťročiach zasiahnu milióny životov.

Vedecké tímy preto intenzívne skúmajú faktory, ktoré ovplyvňujú vznik a vývoj demencie. Hľadajú spúšťače, ktoré môžu nástup ochorenia urýchliť, aj možnosti, ako tento proces spomaliť či zvrátiť.

Ich pozornosť sa upriamila na farmakologickú liečbu, konkrétne skupinu liekov, ktoré sa bežne používajú pri chronickej bolesti alebo neurologických poruchách. A o jednom z nich sa zistilo, že výrazne zvyšuje riziko kognitívneho úpadku.

Nebezpečné riziko pre mozog

Gabape*tín sa v klinickej praxi používa už desaťročia. Lekári ho predpisujú nielen pri parciálnych epileptických záchvatoch, ale aj na zmiernenie chronickej bolesti spojenej s poškodením nervov, ako je napríklad diabetická neuropatia či postherpetická neuralgia.

V niektorých prípadoch sa gab*pentín využíva aj mimo schválených indikácií, napríklad pri úzkostných poruchách alebo pri odvykaní od alkoholu, uvádza Cleveland Clinic.

Jeho mechanizmus účinku spočíva v ovplyvňovaní kalciových kanálov v nervových bunkách, čím znižuje podráždenosť a prenos bolestivých impulzov. Avšak táto účinná látka môže podľa najnovších výskumov predstavovať vážne zdravotné riziko.

Rozsiahla štúdia publikovaná v odbornom periodiku Regional Anesthesia & Pain Medicine analyzovala údaje od viac ako 52-tisíc pacientov s chronickou bolesťou dolnej časti chrbta, pričom polovica z nich bola liečená gabapentí*om.

Cieľom bolo zistiť, či existuje súvislosť medzi počtom predpísaní gab*pentínu a rizikom vzniku demencie alebo mierneho kognitívneho deficitu (MCI).

Výsledky zaskočili aj samotných vedcov. Pacienti, ktorí počas svojho liečenia dostali šesť alebo viac receptov na ga*apentín, mali až o 29 % vyššie riziko rozvoja demencie oproti tým, ktorí liek neužívali vôbec.

Ešte zarážajúcejší bol nárast rizika mierneho kognitívneho deficitu, ktorý dosiahol až 85 %. V skupine s dvanástimi a viac predpismi sa riziko demencie zvýšilo o 40 %, zatiaľ čo pravdepodobnosť výskytu MCI vzrástla o 65 %.

Ani mladší pacienti nie sú mimo ohrozenia. Pri rozdelení podľa veku sa zistilo, že dospelí vo veku 18 až 64 rokov, ktorí užívali gabapen*ín, mali dvojnásobne vyššie riziko vzniku demencie a až 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť rozvoja MCI v porovnaní s tými, ktorí gab*pentín neužívali. 

Demencia ako dôsledok liečby

Demencia sa kedysi považovala za ochorenie starých ľudí. Postupný úpadok pamäti, myslenia a orientácie sa bral ako prirodzený a nevyhnutný dôsledok pokročilého veku.

Demencia sa neobjavuje zo dňa na deň, ale rozvíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Prvé varovné signály bývajú nejasné. Mnohí ich pripisujú únave alebo stresu a žijú v presvedčení, že sa nič vážne nedeje.

Dnes už vieme, že demencia sa nemusí prejaviť iba v súvislosti s pribúdajúcim vekom alebo genetickými faktormi, ale aj ako dôsledok liečby, ktorá mala pôvodne pomôcť pri zvládaní chronickej bolesti.

„Naše zistenia poukazujú na súvislosť medzi predpisovaním ga*apentínu a výskytom demencie alebo kognitívnej poruchy do 10 rokov. Navyše sme zaznamenali, že častejšie predpisovanie gaba*entínu koreluje s vyšším výskytom demencie,“ uvádzajú autori štúdie.

Zároveň zdôrazňujú potrebu zvýšenej opatrnosti: „Dospelých pacientov, ktorým je predpísaný g*bapentín, by sme mali starostlivo sledovať z hľadiska možného kognitívneho úpadku.“

Preventívne sledovanie môže prispieť k včasnému záchytu prvých príznakov demencie, čím sa otvára priestor pre rýchlejšiu intervenciu a prípadnú úpravu liečebného postupu.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking