Zomrel muž stojaci za obľúbenými cukrárňami Slovákov so 100-ročnou tradíciou. Zmrzlinu rozvážali aj na motorkách

Väčšina zákazníkov Mojej Srdcovky jeho meno nikdy nepočula. Pritom to bol práve on, kto rodinnú zmrzlináreň v Lučenci previedol z čias, keď sa zmrzlina predávala z mraziaceho boxu na motorke, do podoby firmy s prevádzkami v štyroch mestách.

Teraz sa objavila smutná správa, Veči Hajrula, muž stojaci za známou značkou Moja Srdcovka, zomrel. Pre Startitup to potvrdil jeho syn.

Ak sa dnes bavíme o rodinných firmách s tradíciou, väčšinou hovoríme o dvoch, možno troch dekádach. Príbeh rodiny Hajrulovcov sa začal v roku 1925.

Vtedy otvoril Muharem Hajrula v Želiezovciach prvý zmrzlinový stánok. Sezónny predaj, výroba z mlieka, cukru a vajec, žiadne konzervanty ani emulgátory, jednoducho preto, že vtedy neexistovali. Zmrzlinový základ sa podľa firemnej histórie varil až do 150 stupňov Celzia.

Od roku 1933 sa k tomu pridal ambulantný predaj. Podnik vlastnil tri motorky s mraziacimi boxmi a rozvážal zmrzlinu po okolitých dedinách. Predaj podľa firemnej kroniky nezastavila ani druhá svetová vojna. V roku 1955 rodina kúpila prvé stroje značiek FRIGOMAT a TATRA.

To je dôležitý kontext pre to, čo prišlo potom. Veči Hajrula sa narodil v roku 1949, teda do biznisu, ktorý v tom čase fungoval už štvrťstoročie.

Z malej zmrzlinárne vytvorili známu slovenskú značku

GALÉRIA+ 8

Presun do Lučenca bol biznisové rozhodnutie, nie sentiment

V roku 1969 sa celá rodina presťahovala zo Želiezoviec do Lučenca. Dôvod bol podľa vlastnej firemnej histórie čisto trhový. Rodina sa rozrastala a počet obyvateľov v obci nestačil na plánovaný rast výroby aj predaja.

V Lučenci otvorila rodina prvú zmrzlináreň s posedením a v roku 1973 kúpila stroje na pečenie vlastných kornútikov. Vtedy pribudli aj nové príchute, banán, jahoda a oriešok.

Domáce kornútiky sa pritom stali jedným z bodov, na ktorých Veči Hajrula podľa rodiny odmietal robiť kompromis. Kupované odmietal, piekli sa podľa vlastnej receptúry.

Flamengo a čas, keď sa zo zmrzlinárne stala cukráreň

Začiatkom 90. rokov prišla najväčšia zmena za jeho života. Z malej zmrzlinárne s tradíciou vznikla plnohodnotná cukráreň Flamengo na Masarykovej ulici v Lučenci.

Na svoju dobu to bola pomerne odvážna investícia. Zmrzlina je sezónny biznis. Cukráreň so zákuskami a kávou beží dvanásť mesiacov v roku. Práve tento posun z letnej prevádzky na celoročnú je z biznisového hľadiska ten najzásadnejší krok celého príbehu, hoci sa o ňom hovorí najmenej.

Že názov nakoniec doslúžil, priznali neskôr sami synovia. „Premenovali sme sa na Moju srdcovku, lebo názov Flamengo mal význam možno v 80. rokoch. Dnes už vôbec nekorešpondoval s tým, čo ponúkame. Nepredávame ani kurzy tanca, ani pelikány či plameniaky,“ povedal nám v roku 2020 so smiechom Orhan Hajrula.

Odovzdávanie firmy prišlo skôr, ako mal ktokoľvek v pláne

Zlomový moment neprišiel s expanziou, ale s chorobou. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi Veči Hajrula vážne ochorel a jeho synovia museli prevziať zodpovednosť za firmu v čase, keď na to ešte neboli pripravení.

Ako opísal Eren Hajrula, prestali byť synmi, ktorí pomáhajú vo firme, a stali sa ľuďmi, ktorí niesli zodpovednosť za zamestnancov, zákazníkov aj rodinné meno. Podľa jeho slov ich otec učil až do posledných dní a nikdy im nehovoril, aby boli najväčší. Odovzdal im jedinú vetu, ktorú dnes rodina cituje ako firemnú filozofiu: „Robte všetko, ale základy nemeňte.“

Z biznisového pohľadu to nie je prázdna fráza. Väčšina rodinných firiem sa láme presne v tomto bode, teda pri nechcenom a rýchlom generačnom prechode. Hajrulovcom sa ho podarilo zvládnuť a firma po ňom rástla.

Rebranding, ktorý rozhodol o expanzii

V roku 2015 otvorila rodina prevádzku v OC Galéria Lučenec a s ňou prišiel aj rebranding celého systému a portfólia. Vznikla Moja Srdcovka.

Nasledovala Banská Bystrica, Zvolen a v roku 2020 Bratislava. Vtedy rodina otvorila prevádzku priamo na Hviezdoslavovom námestí, teda na jednej z najdrahších adries v krajine, a to v období covidových obmedzení, keď mnohé gastro podniky ledva prežívali.

Na otázku o konkurencii nám vtedy odpovedali sebavedomo. Konkurenciu vítali, pretože podľa nich pomáha zdokonaľovať sa. „Keby sme sa v minulosti nemali s kým porovnávať, v Bratislave by sme dnes určite neotvorili,“ povedal Eren Hajrula.

Rodina zároveň priznala, že zmrzlina, teda produkt, ktorým sa všetko začalo, nie je ich hlavný biznis. „Je skôr doplnkom portfólia produktov. Je to však naša rodinná tradícia, ktorú ešte zakladal náš starý otec, máme pre ňu slabosť, preto je to naša srdcovka,“ vysvetľoval vtedy. Prioritou sú zákusky, pretože sa predávajú celý rok.

Práve v tom je vidieť, čo znamenala otcova veta o nemenení základov. Receptúra ostala, produktové ťažisko sa presunulo tam, kde dávalo ekonomický zmysel.

Dnes zamestnáva Moja Srdcovka podľa rodiny približne sto ľudí a na webe uvádza päť prevádzok, dve v Lučenci a po jednej v Bratislave, Banskej Bystrici a Zvolene. Firma zároveň ponúka franšízu a praží vlastnú zmes kávy pod vlastnou značkou. 

Čítaj viac z kategórie: Food biznis