Zoznám sa s mla­dým slo­ven­ským ved­com, kto­rý chce vylep­šiť podo­bu úspor­né­ho živo­ta

Alexandra Dulaková / 16. októbra 2015 / Tech a inovácie

Mar­tin Ferianc má len čerstvých dvad­sať rokov, no už dnes sa sti­hol význam­ne pri­či­niť o eko­lo­gic­kej­šiu budúc­nosť bež­ných ľudí. Pred pár rok­mi začal pra­co­vať na prí­stro­ji, kto­rý šetr­ne spra­co­vá­va tepel­nú ener­giu a zni­žu­je tak naše ener­ge­tic­ké nákla­dy. Postup­ne sa roz­hod­ný­mi krok­mi pre­pra­co­vá­va k rea­li­zá­cii pro­jek­tu, z kto­ré­ho sú nad­še­né domá­ce aj zahra­nič­né veľ­ké mená. Viac ti už poroz­prá­va sám. 

Ahoj Mar­tin, ak dob­re viem, už od malič­ka si nepo­se­del a činil sa. Vytvo­ríš nám o sebe obraz? :) 

Ako už vieš, volám sa Mar­tin Ferianc a pochá­dzam z Bra­ti­sla­vy, kde som cho­dil na Gym­ná­zi­um Jura Hron­ca na IB prog­ram. Teraz som v Lon­dý­ne a štu­du­jem na Impe­rial Col­le­ge odbor, kto­rý sa odbor­ne nazý­va elect­ro­nic and infor­ma­ti­on engi­ne­e­ring. Je to v pod­sta­te elek­tro­ni­ka s prog­ra­mo­va­ním. K elek­tro­ni­ke mám odjak­ži­va blíz­ko, keď­že ju máme v rodi­ne. Môj otec má fir­mu na opra­vu elek­tro­nic­kých zaria­de­ní a ja som mu v nej už ako cel­kom malý – odke­dy som ako-tak vedel robiť s počí­ta­čom – pomá­hal a dlhé roky v nej aj bri­gá­do­val.

Tak to znie ako dob­rý základ pre tvo­je aktu­ál­ne štú­dium. Musíš sa cítiť priam ako ryba vo vode. Ako sa tie­to dni darí?

Som na ško­le, kto­rá ma naozaj baví, ale je aj nároč­ná. Aj kvô­li tomu, že som si po stred­nej vzal rok voľ­na, je pre mňa pra­vi­del­ná škol­ská dochádz­ka momen­tál­ne šoko­vou tera­pi­ou. (smiech) Ale nesťa­žu­jem sa.

Rok voľ­na u nás nie je úpl­ne bež­ná zále­ži­tosť – pre­čo si sa preň roz­ho­dol?

Pre­to­že pop­ri stred­nej som sa začal veno­vať pro­jek­tu, kto­rý sa volá reku­pe­rá­cia vzdu­chu. Len­že na kon­ci stred­nej ešte nebol hoto­vý a ja som sa mu chcel inten­zív­ne veno­vať, pre­to som si na to vyhra­dil gap year. Vyvi­nul a vylep­šil som počas neho zaria­de­nie, kto­ré je schop­né odčer­pá­vať tepel­nú ener­giu zo vzdu­chu. To je jeden dôvod mojej pau­zy. Ďal­ší je, že kvô­li cel­kom nároč­ným požia­dav­kám uni­ver­zi­ty som si matu­ri­tu z nie­koľ­kých pred­me­tov zopa­ko­val, kým som nemal také znám­ky, aké som chcel. Okrem toho som pra­co­val v otco­vej fir­me, tak­že som urči­te neza­há­ľal. (smiech)

Prá­ve tvoj pro­jekt nás všet­kých zau­jí­ma – tak nám k nemu nie­čo povedz. :) Ako vlast­ne fun­gu­je?

Keď je naprí­klad v zime von­ku chlad­no a vnút­ri vykú­re­né tep­lo, tre­ba vzduch zvnút­ra občas vyvet­rať, lebo sa postup­ne stá­va nedý­cha­teľ­ným. Pri­ro­dze­ne v takých chví­ľach otvá­ra­me okno. A zaria­de­nie, kto­ré som vyvi­nul, je schop­né odčer­pať ener­giu toho vzdu­chu, kto­rý je vnút­ri, a doká­že ho pre­čer­pať do vzdu­chu, kto­rý sme­ru­je z von­ku dovnút­ra. Navzá­jom sa tie­to dva vzdu­chy vyme­nia – pou­ži­tý vyj­de von a nový voj­de dnu, s tým, že vďa­ka reku­pe­rá­cii bude ten z von­ku tep­lej­ší, než by bol za nor­mál­nych okol­nos­tí. Hlav­ným cie­ľom je, aby sme nemu­se­li vyna­kla­dať toľ­kú ener­giu na vyhrie­va­nie vzdu­chu. Tomu­to pro­jek­tu sa venu­jem už tre­tí rok.

Ako ťa vôbec nie­čo podob­né napad­lo? Pred­sa len, reku­pe­rá­cia nie je vec, o kto­rej bež­ne roz­mýš­ľa násť­roč­ný cha­lan.

Raz v zime som si v izbe vet­ral vzduch, pres­ne z toho dôvo­du, kto­rý som už spo­me­nul. Pri­šiel otec a kar­hal ma za to, že míňam vet­ra­ním toľ­ko ener­gie. V tom čase som už čosi o reku­pe­rá­cii čítal, tak­že mi cel­kom pri­ro­dze­ne priš­la na um. Napad­lo mi, či by sa neda­la využiť aj v tej­to situ­ácii. A pro­zaic­kej­ší dôvod bol úpl­ne jed­no­du­chý – potre­bo­val som vymys­lieť a vytvo­riť záve­reč­ný pro­jekt do ško­ly. Spo­jil som nut­né zlo s uži­toč­ným. (smiech)

Dob­re, ale v istom bode tvoj pro­dukt pre­kro­čil hra­ni­ce škol­ských brán a dostal sa do veľ­ké­ho sve­ta. Pochváľ sa, čo nasle­do­va­lo potom?

Mys­lel som si, že môj pro­jekt mal poten­ciál vedec­kých súťa­ží, tak som sa do nich pri­hlá­sil. Bol som na slo­ven­skej súťa­ži, na Fes­ti­va­le vedy a tech­ni­ky, kde som zís­kal cenu za naj­lep­ší pro­jekt a postú­pil na i-SWE­EP, tam som vyhral zla­tú medai­lu a špe­ciál­ne oce­ne­nie. Pod­po­ro­va­li ma aj Zápa­do­slo­ven­ské elek­trár­ne, vďa­ka nim som vyhral cenu za naj­lep­ší nápad. Do tre­ti­ce som sa zúčast­nil aj na Uni­le­ver Sus­tai­nab­le Chal­len­ge, kde som skon­čil na tre­ťom mies­te. Uni­le­ver sa neskôr stal aj mojím spon­zo­rom pri vytvo­re­ní tre­tie­ho pro­to­ty­pu reku­pe­rá­to­ra. Ten je ako prvý pri­pra­ve­ný aj na bež­né uží­va­nie. Prvé dva boli skôr na pre­zen­tá­cie po súťa­žiach.

Pro­jekt už má teda reál­ne kon­tú­ry, aj svo­jich vplyv­ných fanú­ši­kov. Čo bude ďalej?

Roz­mýš­ľam nad tým, že by som z neho buď spra­vil star­tup, a teda zaria­de­nie vyrá­bal a dodá­val ľuďom, ale­bo že by som nápad pre­dal.

Ako by dis­tri­bú­cia a pou­ží­va­nie podob­né­ho zaria­de­nia vôbec vyze­ra­lo? Podo­bal by sa stroj naprí­klad kli­ma­ti­zá­cii?

Prí­stroj by zabez­pe­čo­val auto­ma­tic­kú ven­ti­lá­ciu vzdu­chu v domác­nos­ti, a teda prak­tic­ky aj teore­tic­ky by si pri ňom ani nemu­se­la otvá­rať okná, taký je efek­tív­ny. Dá sa naprog­ra­mo­vať, kon­tro­lo­vať, zabez­pe­ču­je opti­mál­nu cir­ku­lá­ciu čis­té­ho vzdu­chu pri­me­ra­nej tep­lo­ty a záro­veň redu­ku­je výdav­ky na ener­gie.

Hovo­ríš, že jeho hlav­nou deví­zou je zni­žo­va­nie nákla­dov. O akých čís­lach sa tu roz­prá­va­me?

Účin­nosť nikdy nemô­že byť sto­per­cent­ná, tak­že neja­ké ener­gie bude pred­sa len tre­ba. Aspoň zatiaľ. Momen­tál­ne, daj­me tomu, doká­že reku­pe­rá­tor zo sto per­cent tepel­nej ener­gie pre­čer­pať dvad­sať per­cent, pop­rí­pa­de 80 – 90 per­cent za pou­ži­tia aktív­nej čas­ti. To je, čo sa týka úspor­nos­ti a nákla­dov, ďale­ko efek­tív­nej­šie ako naprí­klad malé ohrie­va­če, kto­rý­mi si v zime čas­to pomá­ha­me. Tie pri­tom ani nepre­čer­pá­va­jú ener­giu. Momen­tál­ne pra­cu­jem na vyno­ve­nej ver­zii reku­pe­rá­to­ra, kto­rá by bola natoľ­ko efek­tív­na, že by pop­ri nej člo­vek nepot­re­bo­val ani kúre­nie, ani klí­mu. Ale­bo aspoň naozaj mini­mál­ne. Kúpiš si prí­stroj a hoto­vo, už nemu­síš nič robiť. Na trhu je síce veľa veľ­kých mien, kto­ré vyrá­ba­jú ohrie­va­cie a chla­dia­ce zaria­de­nia, ale ani jed­na z nich nero­bí kom­bi­ná­ciu aktív­nej aj pasív­nej reku­pe­rá­cie. (Pasív­na zna­me­ná bez vyna­lo­že­nia akej­koľ­vek inej ener­gie, zatiaľ čo pri aktív­nej tre­ba dodať aj iný zdroj.) Ja by som v tom­to chcel byť uni­kát.

Zatiaľ hovo­rí­me len o tep­le, ale čo v takom lete? Naprí­klad toto leto sme zaží­va­li prí­šer­né horú­ča­vy a bez klí­my sa to čas­to neda­lo vydr­žať. Fun­gu­je reku­pe­rá­tor aj v takej­to situ­ácii?

Pres­ne to je na ňom jedi­neč­né. Doká­že vzduch, kto­rý sme­ru­je dovnút­ra, pod­c­hla­diť, rov­na­ko ako ho doká­že ohriať. Von­ku by bolo naprí­klad trid­sať stup­ňov a reku­pe­rá­tor by ten vnú­tor­ný doká­zal schla­diť na naprí­klad 21 stup­ňov. Celé je to len o nasta­ve­niach, s kto­rý­mi sa dá pra­co­vať a hýbať pod­ľa žela­nia, roč­né­ho obdo­bia…

Exis­tu­jú už aj neja­ké kal­ku­lá­cie o tom, koľ­ko by nie­čo podob­né moh­lo stáť, ale­bo aká je návrat­nosť?

Rátam s tým, že návrat­nosť by moh­la byť neja­kých desať rokov. Tre­tí pro­to­typ, kto­rý som naj­nov­šie posta­vil, ma stál pri­bliž­ne tri­ti­síc eur. Ale je samoz­rej­me roz­diel medzi tým, keď si to ja posta­vím v gará­ži a keď by sa prí­stro­je vyrá­ba­li maso­vo. Aj keď sa to ešte môže hýbať, pred­po­kla­dám, že reku­pe­rá­tor do domác­nos­ti by mohol aj s mon­tá­žou stáť pri­bliž­ne dve­ti­síc eur. V rám­ci mon­tá­že by sa na dome vytvo­ri­li vzdu­cho­tech­nic­ké roz­vo­dy na cir­ku­lá­ciu vzdu­chu. Ale na kon­krét­nej­šie odha­dy je ešte veľ­mi sko­ro.

A na tom­to všet­kom robíš sám?

V pod­sta­te áno. Síce mi pomá­ha­jú aj iní ľudia – naprí­klad kama­rát, kto­rý je rez­bár, mi uro­bil kra­bi­cu na reku­pe­rá­tor, a tak podob­ne. Tím ešte nemám. Ale už by som aj nie­ko­ho potre­bo­val, začí­na to totiž naras­tať do veľ­kých roz­me­rov. Obze­rám sa po ďal­ších talen­to­va­ných ľuďoch, ale ešte nemô­žem nič pre­zra­diť. Pre­zen­tu­jem reku­pe­rá­tor rôz­nym ľuďom, kto­rí by moh­li mať záu­jem mi pomôcť.

Keď si teraz v Anglic­ku, nech­cel by si pro­jekt roz­be­hnúť prá­ve tam? Pred­sa len, v oblas­ti úspor­ných ener­gií sú aj vyspe­lej­šie kra­ji­ny ako Slo­ven­sko.

Chcem asi ostať na domá­cej pôde, aj keď tu mám vše­li­ja­kých zná­mych a naprí­klad aj uni­ver­zi­tu, kto­rá býva ochot­ná finan­co­vať vývoj. Len­že v takom prí­pa­de sa obá­vam, že by som stra­til svo­je prá­va a patent. A vždy sa lep­šie vyznám v stre­do­európ­skej oblas­ti, vo všet­kých sme­roch. Doká­žem si tam rých­lej­šie zohnať ľudí a podob­ne. Teraz bude výzva to stí­hať pop­ri ško­le a záro­veň sľub­ne napre­do­vať.

Aj keď je ešte všet­ko v štá­diu roz­be­hu, nie­kto­rí ťa už môžu poznať z rekla­my, kto­rá mla­dých ver­bo­va­la na štú­dium vedy a tech­ni­ky. V nej ťa ako­že v budúc­nos­ti spo­mí­na­li ako pre­lo­mo­vé­ho ved­ca. Ako si sa k tomu dostal?

Cen­trum vedec­ko-tech­nic­kých infor­má­cií malo kam­paň, v kto­rej chce­li spo­pu­la­ri­zo­vať prá­ve tie­to oblas­ti. Zavo­la­li ma do kon­kur­zu, kde som uspel, nebo­la to žiad­na veda. Tá priš­la až potom. (smiech) Pät­násť­se­kun­do­vý spot sme natá­ča­li päť hodín, krat­šie sa to neda­lo. Pri­tom v ňom ani nero­bím nič spo­je­né s reku­pe­rá­to­rom, len sme sa sna­ži­li, nech to pôso­bí kom­pli­ko­va­ne a nech ja záro­veň pôso­bím múd­ro. (smiech) Bol to veľ­mi zau­jí­ma­vý záži­tok, za kto­rý som im vďač­ný.

Okrem ško­ly a roz­mýš­ľa­ním nad budúc­nos­ťou reku­pe­rá­to­ru ti ostá­va aj neja­ký voľ­ný čas?

Jas­né, nie­čo sa náj­de. Ešte počas gap year som si navy­kol na prí­sny den­ný režim – vstá­va­nie o 6:30, beh ale­bo plá­va­nie, jed­no­du­cho aktív­ny začia­tok dňa. Na uni­ver­zi­te som k tomu ešte pri­dal bas­ket­bal. Okrem toho mám skve­lú múd­ru pria­teľ­ku, kto­rá sa tiež venu­je vede, a veľ­mi rád čítam kniž­ky. Momen­tál­ne ma fas­ci­nu­jú kni­hy o ľud­skom mys­le­ní a zvy­koch, kto­ré sa dajú rôz­ne ana­ly­zo­vať. Dostal som podob­né kni­hy od otca a odvte­dy som ich nepus­til z ruky.

Povedz nám ešte na záver nie­čo o plá­noch do budúc­nos­ti aj mimo reku­pe­rá­to­ra. :)

Hlav­ne sa budem sna­žiť zvlád­nuť ško­lu, keď­že to nie je také jed­no­du­ché. V lete by som si chcel nájsť stáž, ale­bo robiť na neja­kom tech­nic­kom pro­jek­te, kde by som nabral skú­se­nos­ti a zdo­ko­na­lil sa. Zatiaľ som vždy bol rela­tív­ne prak­tic­ký člo­vek, vybral som si pre­to tro­chu jed­no­duch­ší odbor, aby som mal viac času na svo­je vedec­ké pro­jek­ty, prá­cu, roz­voj. A chcel by som sa naučiť tri sve­to­vé jazy­ky. V anglič­ti­ne už mám sluš­né zákla­dy, nemči­nu som vždy cvi­čil s mamou, to chcem zdo­ko­na­liť, a potom by ma zau­jí­ma­la ešte ruš­ti­na. Všet­ky jazy­ky repre­zen­tu­jú oblas­ti, v kto­rých veda pros­pe­ru­je a kto­ré sú tech­nic­ky veľ­mi zdat­né.

Tak to ti želám veľa úspe­chov a trpez­li­vos­ti :) A ďaku­jem za roz­ho­vor!

Pridať komentár (0)