Zoznám sa s mladým slovenským vedcom, ktorý chce vylepšiť podobu úsporného života

  • Martin Ferianc má len čerstvých dvadsať rokov, no už dnes sa stihol významne pričiniť o ekologickejšiu budúcnosť bežných ľudí. Pred pár rokmi začal pracovať na prístroji, ktorý šetrne spracováva tepelnú energiu a znižuje tak naše energetické náklady. Postupne sa rozhodnými krokmi prepracováva k realizácii projektu, z ktorého sú nadšené domáce aj zahraničné veľké mená. Viac ti už porozpráva sám.
image_1445000430.jpeg
  • Martin Ferianc má len čerstvých dvadsať rokov, no už dnes sa stihol významne pričiniť o ekologickejšiu budúcnosť bežných ľudí. Pred pár rokmi začal pracovať na prístroji, ktorý šetrne spracováva tepelnú energiu a znižuje tak naše energetické náklady. Postupne sa rozhodnými krokmi prepracováva k realizácii projektu, z ktorého sú nadšené domáce aj zahraničné veľké mená. Viac ti už porozpráva sám.

 

Ahoj Martin, ak dobre viem, už od malička si neposedel a činil sa. Vytvoríš nám o sebe obraz? :) 

Ako už vieš, volám sa Martin Ferianc a pochádzam z Bratislavy, kde som chodil na Gymnázium Jura Hronca na IB program. Teraz som v Londýne a študujem na Imperial College odbor, ktorý sa odborne nazýva electronic and information engineering. Je to v podstate elektronika s programovaním. K elektronike mám odjakživa blízko, keďže ju máme v rodine. Môj otec má firmu na opravu elektronických zariadení a ja som mu v nej už ako celkom malý – odkedy som ako-tak vedel robiť s počítačom – pomáhal a dlhé roky v nej aj brigádoval.

 

 

Tak to znie ako dobrý základ pre tvoje aktuálne štúdium. Musíš sa cítiť priam ako ryba vo vode. Ako sa tieto dni darí?

Som na škole, ktorá ma naozaj baví, ale je aj náročná. Aj kvôli tomu, že som si po strednej vzal rok voľna, je pre mňa pravidelná školská dochádzka momentálne šokovou terapiou. (smiech) Ale nesťažujem sa.

 

Rok voľna u nás nie je úplne bežná záležitosť – prečo si sa preň rozhodol?

Pretože popri strednej som sa začal venovať projektu, ktorý sa volá rekuperácia vzduchu. Lenže na konci strednej ešte nebol hotový a ja som sa mu chcel intenzívne venovať, preto som si na to vyhradil gap year. Vyvinul a vylepšil som počas neho zariadenie, ktoré je schopné odčerpávať tepelnú energiu zo vzduchu. To je jeden dôvod mojej pauzy. Ďalší je, že kvôli celkom náročným požiadavkám univerzity som si maturitu z niekoľkých predmetov zopakoval, kým som nemal také známky, aké som chcel. Okrem toho som pracoval v otcovej firme, takže som určite nezaháľal. (smiech)

 

Práve tvoj projekt nás všetkých zaujíma – tak nám k nemu niečo povedz. :) Ako vlastne funguje?

Keď je napríklad v zime vonku chladno a vnútri vykúrené teplo, treba vzduch zvnútra občas vyvetrať, lebo sa postupne stáva nedýchateľným. Prirodzene v takých chvíľach otvárame okno. A zariadenie, ktoré som vyvinul, je schopné odčerpať energiu toho vzduchu, ktorý je vnútri, a dokáže ho prečerpať do vzduchu, ktorý smeruje z vonku dovnútra. Navzájom sa tieto dva vzduchy vymenia – použitý vyjde von a nový vojde dnu, s tým, že vďaka rekuperácii bude ten z vonku teplejší, než by bol za normálnych okolností. Hlavným cieľom je, aby sme nemuseli vynakladať toľkú energiu na vyhrievanie vzduchu. Tomuto projektu sa venujem už tretí rok.

 

 

Ako ťa vôbec niečo podobné napadlo? Predsa len, rekuperácia nie je vec, o ktorej bežne rozmýšľa násťročný chalan.

Raz v zime som si v izbe vetral vzduch, presne z toho dôvodu, ktorý som už spomenul. Prišiel otec a karhal ma za to, že míňam vetraním toľko energie. V tom čase som už čosi o rekuperácii čítal, takže mi celkom prirodzene prišla na um. Napadlo mi, či by sa nedala využiť aj v tejto situácii. A prozaickejší dôvod bol úplne jednoduchý – potreboval som vymyslieť a vytvoriť záverečný projekt do školy. Spojil som nutné zlo s užitočným. (smiech)

 

Dobre, ale v istom bode tvoj produkt prekročil hranice školských brán a dostal sa do veľkého sveta. Pochváľ sa, čo nasledovalo potom?

Myslel som si, že môj projekt mal potenciál vedeckých súťaží, tak som sa do nich prihlásil. Bol som na slovenskej súťaži, na Festivale vedy a techniky, kde som získal cenu za najlepší projekt a postúpil na i-SWEEP, tam som vyhral zlatú medailu a špeciálne ocenenie. Podporovali ma aj Západoslovenské elektrárne, vďaka nim som vyhral cenu za najlepší nápad. Do tretice som sa zúčastnil aj na Unilever Sustainable Challenge, kde som skončil na treťom mieste. Unilever sa neskôr stal aj mojím sponzorom pri vytvorení tretieho prototypu rekuperátora. Ten je ako prvý pripravený aj na bežné užívanie. Prvé dva boli skôr na prezentácie po súťažiach.

 

 

Projekt už má teda reálne kontúry, aj svojich vplyvných fanúšikov. Čo bude ďalej?

Rozmýšľam nad tým, že by som z neho buď spravil startup, a teda zariadenie vyrábal a dodával ľuďom, alebo že by som nápad predal.

 

Ako by distribúcia a používanie podobného zariadenia vôbec vyzeralo? Podobal by sa stroj napríklad klimatizácii?

Prístroj by zabezpečoval automatickú ventiláciu vzduchu v domácnosti, a teda prakticky aj teoreticky by si pri ňom ani nemusela otvárať okná, taký je efektívny. Dá sa naprogramovať, kontrolovať, zabezpečuje optimálnu cirkuláciu čistého vzduchu primeranej teploty a zároveň redukuje výdavky na energie.

 

Hovoríš, že jeho hlavnou devízou je znižovanie nákladov. O akých číslach sa tu rozprávame?

Účinnosť nikdy nemôže byť stopercentná, takže nejaké energie bude predsa len treba. Aspoň zatiaľ. Momentálne, dajme tomu, dokáže rekuperátor zo sto percent tepelnej energie prečerpať dvadsať percent, poprípade 80-90 percent za použitia aktívnej časti. To je, čo sa týka úspornosti a nákladov, ďaleko efektívnejšie ako napríklad malé ohrievače, ktorými si v zime často pomáhame. Tie pritom ani neprečerpávajú energiu. Momentálne pracujem na vynovenej verzii rekuperátora, ktorá by bola natoľko efektívna, že by popri nej človek nepotreboval ani kúrenie, ani klímu. Alebo aspoň naozaj minimálne. Kúpiš si prístroj a hotovo, už nemusíš nič robiť. Na trhu je síce veľa veľkých mien, ktoré vyrábajú ohrievacie a chladiace zariadenia, ale ani jedna z nich nerobí kombináciu aktívnej aj pasívnej rekuperácie. (Pasívna znamená bez vynaloženia akejkoľvek inej energie, zatiaľ čo pri aktívnej treba dodať aj iný zdroj.) Ja by som v tomto chcel byť unikát.

 

 

Zatiaľ hovoríme len o teple, ale čo v takom lete? Napríklad toto leto sme zažívali príšerné horúčavy a bez klímy sa to často nedalo vydržať. Funguje rekuperátor aj v takejto situácii?

Presne to je na ňom jedinečné. Dokáže vzduch, ktorý smeruje dovnútra, podchladiť, rovnako ako ho dokáže ohriať. Vonku by bolo napríklad tridsať stupňov a rekuperátor by ten vnútorný dokázal schladiť na napríklad 21 stupňov. Celé je to len o nastaveniach, s ktorými sa dá pracovať a hýbať podľa želania, ročného obdobia…

 

Existujú už aj nejaké kalkulácie o tom, koľko by niečo podobné mohlo stáť, alebo aká je návratnosť?

Rátam s tým, že návratnosť by mohla byť nejakých desať rokov. Tretí prototyp, ktorý som najnovšie postavil, ma stál približne tritisíc eur. Ale je samozrejme rozdiel medzi tým, keď si to ja postavím v garáži a keď by sa prístroje vyrábali masovo. Aj keď sa to ešte môže hýbať, predpokladám, že rekuperátor do domácnosti by mohol aj s montážou stáť približne dvetisíc eur. V rámci montáže by sa na dome vytvorili vzduchotechnické rozvody na cirkuláciu vzduchu. Ale na konkrétnejšie odhady je ešte veľmi skoro.

 

A na tomto všetkom robíš sám?

V podstate áno. Síce mi pomáhajú aj iní ľudia – napríklad kamarát, ktorý je rezbár, mi urobil krabicu na rekuperátor, a tak podobne. Tím ešte nemám. Ale už by som aj niekoho potreboval, začína to totiž narastať do veľkých rozmerov. Obzerám sa po ďalších talentovaných ľuďoch, ale ešte nemôžem nič prezradiť. Prezentujem rekuperátor rôznym ľuďom, ktorí by mohli mať záujem mi pomôcť.

 

 

Keď si teraz v Anglicku, nechcel by si projekt rozbehnúť práve tam? Predsa len, v oblasti úsporných energií sú aj vyspelejšie krajiny ako Slovensko.

Chcem asi ostať na domácej pôde, aj keď tu mám všelijakých známych a napríklad aj univerzitu, ktorá býva ochotná financovať vývoj. Lenže v takom prípade sa obávam, že by som stratil svoje práva a patent. A vždy sa lepšie vyznám v stredoeurópskej oblasti, vo všetkých smeroch. Dokážem si tam rýchlejšie zohnať ľudí a podobne. Teraz bude výzva to stíhať popri škole a zároveň sľubne napredovať.

 

Aj keď je ešte všetko v štádiu rozbehu, niektorí ťa už môžu poznať z reklamy, ktorá mladých verbovala na štúdium vedy a techniky. V nej ťa akože v budúcnosti spomínali ako prelomového vedca. Ako si sa k tomu dostal?

Centrum vedecko-technických informácií malo kampaň, v ktorej chceli spopularizovať práve tieto oblasti. Zavolali ma do konkurzu, kde som uspel, nebola to žiadna veda. Tá prišla až potom. (smiech) Pätnásťsekundový spot sme natáčali päť hodín, kratšie sa to nedalo. Pritom v ňom ani nerobím nič spojené s rekuperátorom, len sme sa snažili, nech to pôsobí komplikovane a nech ja zároveň pôsobím múdro. (smiech) Bol to veľmi zaujímavý zážitok, za ktorý som im vďačný.

 

 

Okrem školy a rozmýšľaním nad budúcnosťou rekuperátoru ti ostáva aj nejaký voľný čas?

Jasné, niečo sa nájde. Ešte počas gap year som si navykol na prísny denný režim – vstávanie o 6:30, beh alebo plávanie, jednoducho aktívny začiatok dňa. Na univerzite som k tomu ešte pridal basketbal. Okrem toho mám skvelú múdru priateľku, ktorá sa tiež venuje vede, a veľmi rád čítam knižky. Momentálne ma fascinujú knihy o ľudskom myslení a zvykoch, ktoré sa dajú rôzne analyzovať. Dostal som podobné knihy od otca a odvtedy som ich nepustil z ruky.

 

 

Povedz nám ešte na záver niečo o plánoch do budúcnosti aj mimo rekuperátora. :)

Hlavne sa budem snažiť zvládnuť školu, keďže to nie je také jednoduché. V lete by som si chcel nájsť stáž, alebo robiť na nejakom technickom projekte, kde by som nabral skúsenosti a zdokonalil sa. Zatiaľ som vždy bol relatívne praktický človek, vybral som si preto trochu jednoduchší odbor, aby som mal viac času na svoje vedecké projekty, prácu, rozvoj. A chcel by som sa naučiť tri svetové jazyky. V angličtine už mám slušné základy, nemčinu som vždy cvičil s mamou, to chcem zdokonaliť, a potom by ma zaujímala ešte ruština. Všetky jazyky reprezentujú oblasti, v ktorých veda prosperuje a ktoré sú technicky veľmi zdatné.

 

Tak to ti želám veľa úspechov a trpezlivosti :) A ďakujem za rozhovor!

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK