21-ročný Holan­ďan, ktorý chce moria zba­viť plas­tov, už má svoj prvý pro­to­typ!

Linda Cebrová / 3. júl 2016 / Business

Podľa vedec­kých odha­dov je dnes v oce­ánoch viac ako 7 mili­ó­nov ton plas­tov. Toľko by vážilo naprí­klad 1000 Eif­fe­lo­vých veží. Avšak pro­jekt The Ocean Cle­a­nup, ktorý vyhral cenu Katerva Awards, ponúka rie­še­nie, ako oce­ány zba­viť plas­to­vej invá­zie. A už má svoj prvý pro­to­typ.

Minulý týž­deň bol v Sever­nom mori umiest­nený dopo­siaľ naj­dl­hší plá­va­júci objekt v ľud­skej his­tó­rií. Dob­ro­voľ­níci z ini­cia­tívy The Ocean Cle­a­nup, ktorú zalo­žil 21-ročný Holan­ďan Boyan Slat, vytvo­rili dvoj­ki­lo­met­rovú ukot­vo­va­ciu stenu. Tá má jed­no­du­cho a efek­tívne čis­tiť oce­ány od plas­to­vých odpad­kov, ktoré budú následne recyk­lo­vané a znova využité.

Boyan posledné štyri roky svojho života zasvä­til odváž­nej, ale ino­va­tív­nej myš­lienke, ktorá by mohla oceán odbre­me­niť od plas­to­vej invá­zie:
„Veľký paci­fický odpa­dový pás doká­žeme odstrá­niť za 10 rokov a to 33-krát lac­nej­šie a 7900-krát rých­lej­šie, než ako by to bolo možné bež­ným kon­več­ným spô­so­bom,“ hovorí.

a1
Na nápad raz a navždy vyčis­tiť oce­ány pri­šiel Boyan keď mal len 16 rokov. Počas potá­pa­nia v Grécku si začal vší­mať, že čas­tej­šie ako na ryby, natrafí na ige­li­tové vrecká. Zau­jalo ho, že odpadky pod hla­di­nou nie sú nehybné ale naopak, pohráva a pohy­buje nimi mor­ský prúd. Preto nie je vôbec potrebné pla­viť sa za nimi na mori a zbe­rať ich kúsok po kúsku. Stačí si po ne prísť tam, kam ich zane­sie vie­tor.

Mladý štu­dent doká­zal o prav­di­vosti svo­jej myš­lienky pre­sved­čiť stovky špič­ko­vých ved­cov, mor­ských bio­ló­gov, ale aj odbor­ní­kov tech­nic­kého zame­ra­nia. Poda­rilo sa mu zohnať for­mou verej­ných darov 2,2 mili­óna dolá­rov, ktoré pou­žil na rea­li­zá­ciu svojho sme­lého plánu. Celý pro­jekt je navyše pod­po­ro­vaný aj Holand­skou vlá­dou.

a2
Momen­tálne je na oce­áne umiest­nený dvoj­ki­lo­met­rový skú­šobný pro­to­typ, ktorý sa nepohne ani o meter. Hýbať sa však budú odpadky uná­šané mor­ským prú­dom, ktoré sa zaseknú o bari­éru v tvare pís­mena „V“. Vďaka tomuto tvaru sa budú všetky odpadky kon­cen­tro­vať v strede zábrany. Potom už stačí len dora­ziť na miesto a plasty zozbie­rať.

Pri tomto pro­cese nebude nutná spot­rebe ener­gie, keďže odpadky unáša vie­tor, vlny alebo prúd a všetky prí­stroje potrebné na zbie­ra­nie dát fun­gujú vďaka solár­nym pane­lom.

a3

Tím z Ocean Cle­a­nup tvrdí, že takáto plá­va­júca stena nepred­sta­vuje pre­kážku ani pre mor­ské živo­čí­chy, ktoré zábranu jed­no­du­cho pod­plá­vajú. Znie to dobre, ale je možné, aby to naozaj aj fun­go­valo? Dopo­siaľ vyko­nané testy a pre­ve­dené štú­die dávajú Sla­tovi za pravdu. Testy s men­šou ver­ziou plá­va­jú­cej steny, ktoré pre­behli medzi Japon­skom a Juž­nou Kóreou dopadli na výbornú.

Stena Ocean Cle­a­nup je kon­ci­po­vaná ako pros­trie­dok k vyrie­še­niu glo­bál­neho problému.Stokilometrová stena zvládne to isté, čo jej men­šia ver­zia, ale, pocho­pi­teľne, omnoho rých­lej­šie. A čo so zozbie­ra­nými plas­tmi? Je to ako zabiť dve muchy jed­nou ranou, počí­tame s ich recyk­lá­ciou alebo ďal­ším ener­ge­tic­kým zhod­no­te­ním,” popi­suje Slat

zdroj:inhabitat.com zdroj obrázkov:inhabitat.com

Pridať komentár (0)