50 psy­cho­lo­gic­kých fak­tov, o kto­rých musíš vedieť

/ 3. december 2015 / Tools a produktivita

Psy­cho­ló­gia je nád­herná veda, neus­tále prek­va­puje svo­jimi zis­te­niami a pri­náša nám do života roz­siahle pozna­nie. Nie­kedy viac- menej oča­ká­vané, ino­kedy zase úplne prek­vapí. Tu je zoznam 50 zis­tení, ktoré môžu nie­len tvoj život roz­hodne obo­ha­tiť.

  • Výsledky výsku­mov naz­na­čujú, že na dĺžkú života má väčší vplyv kva­lita vzťa­hov, než pra­vi­delné cvi­če­nie.
  • Náš mozog pra­cuje tvo­ri­vej­šie para­doxne vtedy, keď sme una­vení.
  • Zami­lo­va­nie sa má podobné neuro­lo­gické účinky ako šňu­pa­nie koka­ínu.
  • Opti­mis­tické pre­sved­če­nie o vlast­nej budúc­nosti nás dokáže ochrá­niť pred fyzic­kými aj psy­chic­kými ocho­re­niami.
  • Drža­nie sa za ruku s nie­kým, koho milu­jeme, dokáže zmier­niť fyzickú bolesť, stres aj strach.
  • Dob­ro­voľ­níci sú významne spo­koj­nejší so svo­jím živo­tom.
  • Riziko pre­c­hlad­nu­tia či chrípky klesá v prí­pade, ak si aspoň občas zacvi­číme.

Man listening to music ovelooking city.

  • Sila pla­cebo efektu neus­tále narastá. S naras­ta­jú­cimi vylep­še­niami lie­čeb­nej tech­no­ló­gie naša viera v medi­cínu sil­nie.
  • Ľudia sle­du­júci krimi filmy/seriály majú pocit, že reálny svet je horší, než v sku­toč­nosti je.
  • Jedinci s níz­kym seba­ve­do­mím majú ten­den­ciu poni­žo­vať dru­hých.
  • To, že vidíme dru­hých v pozi­tív­nom svetle hovorí o našich pozi­tív­nych črtách. Ľudia s nega­tív­nej­ším pohľa­dom na svet preto naopak dis­po­nujú tými zápor­nej­šími cha­rak­te­ro­vými vlast­nos­ťami.
  • Ešte stále si mys­líš, že pro­ti­klady sa pri­ťa­hujú? Omyl! Prav­de­po­dobne ťa budú čas­tej­šie pri­ťa­ho­vať ľudia s podob­ným výzo­rom a názormi, ako si ty sám.
  • Spo­mienky sa časom skres­ľujú. Člo­vek má v prie­mere jeden skres­lený fakt pri kaž­dej spo­mienke
  • Pri­bližne 80% kon­ver­zá­cie v sku­pi­nách tvorí sťa­žo­va­nie sa.

Friends hugging in rural landscape

  • Zdá sa, že akosi väčšmi igno­ru­jeme tých, ktorí nás zbož­ňujú a venu­jeme svoju pozor­nosť tým, ktorí si to neza­slú­žia a pre­hlia­dajú nás.
  • Dep­re­sia je násled­kom prí­liš­ného roz­mýš­ľa­nia. Naša myseľ vytvára aj také prob­lémy, ktoré v sku­toč­nosti neexis­tujú.
  • Byť v spo­loč­nosti šťast­ných ľudí urobí šťast­ným aj teba.
  • Pre­svied­ča­nie seba samých o dob­rom spánku dokáže okla­mať náš mozog natoľko, až si sám začne mys­lieť, že je to naozaj pravda.
  • Bys­trí a inte­li­gentní ľudia sa zvyknú pod­ce­ňo­vať, zatiaľ čo ich pro­ti­póly sa neve­dia vyna­chvá­liť svo­jou bri­lan­tnos­ťou.
  • Ak si pre­sved­čený, že zvlád­neš aj viac úloh naraz, mýliš sa.

MythOfHappiness_Feat

  • Chceme viac mož­ností a infor­má­cií, než doká­žeme spra­co­vať a zvlád­nuť.
  • To, či si doká­žeš odo­prieť pôži­tok, závisí pre­dov­šet­kým od tvo­jej výchovy.
  • Tvoje pod­ve­do­mie vie vždy všetko ako prvé.
  • Všetci sme gene­ticky pod­mie­není imi­to­vať dru­hých a sprá­vať sa empa­ticky.
  • Ak si spo­mí­naš na uda­losť z minu­losti, pre­hrá­vaš si v mysli vlastne oka­mih, kedy si si posledný krát na danú uda­losť spo­me­nul.
  • 150 ľudí. To je maxi­málny počet, s kto­rým doká­žeme udr­žia­vať ako tak sta­bilné pria­teľ­stvá.
  • Naj­lep­šie infor­má­cie sú podobné jed­no­hub­kám. Malé, ale o to bohat­šie. Sú naj­jed­no­duch­šie na spra­co­va­nie aj na pocho­pe­nie.

little baby eat cake

  • To TY, nie situ­ácia. Taký je názor väč­šiny, ktorí sa dopúš­ťajú základ­nej atri­buč­nej chyby. Zna­mená to teda, že aké­koľ­vek sprá­va­nie člo­veka si skôr vysvet­líme jeho vlast­nos­ťami, než situ­áciou a pro­stre­dím okolo neho.
  • Už aj len vidina pokroku je moti­vu­júca.
  • Tvoja myseľ sa 30% cel­ko­vého času len tak „potu­ľuje“.
  • Naj­živ­šie a naj­jas­nej­šie spo­mienky sú obvykle nesprávne.
  • Čím viac si si sám sebou neistý, tým viac obha­ju­ješ svoje myš­lienky a názory.
  • Tvoja myseľ „pre­tvára“ mono­tónne pre­javy nud­ných ľudí do takých, ktoré znejú zau­jí­ma­vej­šie.
  • Najob­ľú­be­nej­šia pes­nička je tvo­jou obľú­be­nou práve preto, že sa ti spája s neja­kou význam­nou, emočne nabi­tou uda­los­ťou, ktorú si v živote zažil.
  • Podobne aj typ hudby, ktorý pre­fe­ru­ješ, ovplyv­ňuje spô­sob, akým vní­maš veci okolo seba.
  • Roman­tická láska je z bio­che­mic­kého hľa­diska neroz­lí­ši­teľná od závaž­nej­ších obse­sívno-kom­pul­zív­nych porúch.

691db36a_Worth.xxxlarge_2x

  • Podľa naj­nov­ších výskum­ných zis­tení, môžu byť fóbie aký­misi spo­mien­kami, ktoré sa počas gene­rá­cii odo­vzdá­vajú v DNA. Majú teda gene­tický základ.
  • Výskum­níci seri­ózne vážne uva­žujú nad kla­si­fi­ká­ciou závis­losti na inter­nete ako men­tál­nou poru­chou.
  • Náš mozog spra­co­váva odmiet­nu­tie ako fyzickú bolesť.
  • 68% ľudí trpí „syn­dró­mom fan­tó­mo­vých vib­rá­cii“. Títo jedinci majú často pocit, že nie­komu zvoní a vib­ruje tele­fón, aj keď tomu v sku­toč­nosti tak nie je.
  • V dneš­nej dobe trpí prie­merné stre­doš­kol­ské dieťa rov­na­kým množ­stvom pocitu úzkosti, aký v 50-tych rokoch dosa­ho­vali v prie­mere psy­chiat­rickí pacienti, lie­čení na úzkosť.
  • Nábo­žen­ské čin­nosti ako mod­litba alebo nav­šte­vo­va­nie kos­tola a boho­slu­žieb sú spá­jané s niž­šou úrov­ňou psy­cho­lo­gic­kého dis­tresu, čiže stresu s nega­tív­nymi účin­kami na psy­chiku člo­veka.
  • Žia­den člo­vek naro­dený so sle­po­tou netrpí schi­zof­ré­niou.

Sadness

  • Roz­hod­nu­tia, ktoré v hlave plá­nu­ješ, znejú raci­onál­nej­šie v prí­pade, ak si ich pre­mys­líš v cudzom jazyku.
  • Štú­die zaobe­ra­júce sa ľud­ským sprá­va­ním zis­tili, že ľudia, ktorí stra­tili svoj mobilný tele­fón, zaží­vajú paniku podobnú tej, ktorá sa spája s momentmi blízko smrti.
  • Obja­tie trva­júce dlh­šie než 20 sekúnd ti v tele uvoľní väč­šie množ­stvo che­mic­kých látok , ktoré sú zod­po­vedné za to, že člo­veku, kto­rého objí­mame, následne aj viac dôve­ru­jeme.
  • Čím sme fyzicky una­ve­nejší, tým sme aj úprim­nejší. Je to jeden z hlav­ných dôvo­dov, prečo svoje tajom­stvá a pravdy odha­ľu­jeme omnoho viac práve pri nesko­rých večer­ných kon­ver­zá­ciách. Aj pre­tvárka má predsa svoje hra­nice..
  • Čoko­láda v tele spúšťa rov­naké mecha­nizmy, aké poci­ťu­jeme pri zaľú­bení sa.
  • Šťas­tie, hnev, smú­tok, strach, prek­va­pe­nie a zne­chu­te­nie. To je 6 uni­ver­zál­nych emó­cii, ktoré pre­ja­vuje každý z nás.
  • Zvy­čajne sme šťast­nejší vtedy, keď sme zanep­ráz­dnení. Vtedy totiž nemáme čas zamýš­ľať sa nad nega­tí­vami života.

zdroj: http://personalhealthdiary.co

Pridať komentár (0)