7 ľudí, kto­rých sa oplatí mať na Face­bo­oku v pria­te­ľoch alebo ich aspoň sle­do­vať

Jaroslav Dodok / 9. november 2014 / Zo Slovenska

Sme prie­me­rom 5-tich ľudí s kto­rými trá­vime svoj čas. Pokojne si však môžeme svoj okruh ľudí, ktorí nás ovplyv­ňujú roz­ší­riť. A keďže na face­bo­oku som už nejaký teň deň, rád by som sa s vami pode­lil o zau­jí­mavý zoznam ľudí, ktorí ma každé ráno vedia pote­šiť, inšpi­ro­vať či nakop­núť.

Ak exis­tuje nejaký prob­lém, ktorý nás vie poriadne roz­há­dzať, treba ho vyrie­šiť. Ak to nedo­ká­žeme, treba nájsť ľudí, ktorí s tým vedia pomôcť, alebo sa týmto prob­lé­mom neza­po­die­vať a vykaš­ľať sa naň ho. Preto som v posled­nej dobe pre­stal strá­cať čas číta­ním sta­tu­sov, v kto­rých sa nie­kto neus­tále sta­žuje.

Ak v dneš­nej dobe väč­šinu času trá­vim na inter­nete a stále platí, že som prie­me­rom 10 ľudí s kto­rými trá­vim čas, chcem sa sústre­diť na výni­moč­ných ľudí. Tých mám v pria­te­ľoch veľa, preto bolo ťažké vybrať 10 z nich. Ale predsa len som sa o to pokú­sil:

Lukáš Miku­láško
Je mladý cha­lan z Micha­lo­viec, ktorý nepatrí medzi typic­kých face­bo­oke­rov, ktorí za deň postnú 12 bez­výz­nam­ných sta­tu­sov. Lukáš sa na svo­jom pro­file pre­zen­tuje hlavne kva­lit­ným obsa­hom. Píše o kni­hách, zdieľa veľmi hod­notné myš­lienky a väč­šinu odka­zov tvo­ria blogy z blog.upbook.sk. Moti­vač­ných žvás­tov je dnes na inter­nete až prí­liš veľa, žiaľ ich veľká časť je bež­nému člo­veku na nič. Lukáš Miku­láško ale ponúka prak­tické články, ktoré mi naozaj už neraz pomohli. Za posledný mesiac som si kli­kol asi tak­mer na každý odkaz, ktorý zdie­ľal a zatiaľ som sa nes­kla­mal…

Michal Sik­lienka
Tento chla­pík je na Slo­ven­sku známy ako člo­vek, ktorý žije svoj vlastný sen. Odišiel z vyso­kej školy, ktorá mu viac brala ako dávala a pus­til sa do vlast­ného pod­ni­ka­nia. Vybu­do­val záh­radné cen­trum Siky Gar­dens a s lás­kou robí to, čo ho baví. Na Face­bo­oku by som ho cha­rak­te­ri­zo­val ako člo­veka, ktorý sa dokáže tešiť z malič­kostí a záro­veň robí veľké veci. Prav­du­po­ve­diac ma Sikyho sta­tusy zo začiatku pekne sun­dá­vali. Cítil som sa, že mi Michal poriadne nakladá a mal som chuť si ho vyma­zať. Až po nie­koľ­kých mesia­cov som však pocho­pil, že Sikyho myš­lienky ma môžu pozi­tívne ovplyv­niť a vo veľ­kej miere obo­ha­tiť, len musím pre­kro­čiť hra­nicu svojho kom­fortu alebo vzdať sa už otre­pa­ných výho­vo­riek.

Mário Šmý­kal
Člo­vek, ktorý si zaslú­žil pozor­nosť. Mimo­cho­dom šéf­re­dak­tor Áno maga­zínu, ktorý pri tvorbe verí, že žur­na­lis­tika sa nerobí od stola, ale aj medzi ľuďmi. Preto si vždy rád pre­čí­tam o pik­niku v Kra­kove, tes­to­vaní čier­nej vody, sko­mo­le­ných menách či o Mári­ových stret­nu­tiach, ktoré často poba­via. Viac o ňom netreba, zoznámte sa s ním!

Marián Kasan
Chla­pík, ktorý smrdí člo­ve­či­nou. Aj keď sle­do­vať ho na Face­bo­oku je fajn, tu by som rad­šej odpo­ru­čil stret­núť sa s ním. Asi nepo­znám člo­veka, ktorý by ma tak úžasne doká­zal nabiť pozi­tív­nou ener­giou. A to som sa s ním za celý život stre­tol iba raz. Aj keď postuje málo prís­pev­kov, vždy ma poteší, keď vidím, čo všetko dokáže uro­biť pro­stred­níc­tvom Pro­jektu KaF na Orave. On je ten, na kto­rého sa hodí pome­no­va­nie, že sku­točne “spája ľudí”.

Marek Dlu­goš
Srd­com dob­ro­druh. Čo si zau­mieni, to sa mu podarí. Ces­tuje po svete, na kaž­dej fotke sa usmieva a užíva si život. Pove­dal by som, že jeho pro­fil je typický life style. Síce vám nepo­radí ako vyrie­šiť eko­no­mickú krízu, ale za to vás inšpi­ruje svo­jimi foto­gra­fiami. Nie­kedy je tých odbor­ných člán­kov a sta­tu­sov už naozaj až po krk, preto je Marek nosi­čom pria­teľ­ských tém.


Michal Tru­ban
Zakla­da­teľ Web­sup­portu, ktorý píše o biz­nise a v posled­nej dobe čoraz viac o športe – behaní. Cel­kom rád mud­ruje o star­tu­poch, even­toch, radí ako byť v hoci­čom lepší než väč­šina ľudí, ako sa zamest­nať, byť viac pro­duk­tív­nejší alebo ako vyhrať akú­koľ­vek star­tup súťaž.

Miro­slav Haj­noš
Dozve­dieť sa o Európe a Európ­skej únií nie­kde viac ako na pro­file Mira Haj­noša asi ani nie je možné. Dosť dlhú dobu som si mys­lel, že všetko čo sa deje v európ­skom par­la­mente a v jeho okolí, je pre mňa nanaj­výš zby­toč­nosť. Ako však sle­du­jem pôso­be­nie Mira z Európ­skeho dia­lógu per­spek­tív­neho postoja (nene­chajte sa odra­diť krko­lom­ným náz­vom), čoraz viac zis­ťu­jem, že to čo sa deje na pôde EÚ, môže byť cel­kom zau­jí­mavé a prí­nosné. Mám taký pocit, že som konečne našiel zdroj, ktorý vie aj zdan­livo kom­pli­ko­vené veci podať mla­dým ľuďom veľmi jed­no­du­cho a jasne. Stáže v Bru­seli, Európ­ske hlavné mesto mlá­deže, 2014 prí­be­hov, Deň Európy, ale aj medzi­ná­rodné výmeny a pobyty v zahra­ničí sú témy, o kto­rých sa vďaka Mirovi dozviete viac…

Na záver spo­me­niem ešte pár mien, ktoré sa oplatí hodiť do vyhľa­dá­va­nia.

Nie­ktorí z nich píšu o kon­tro­verz­ných témach, iní rad­šej fotia. Michal Pas­tier zo Zara­guza Digi­tal, Michal Meško z Mar­ti­nusu, Michal Dra­gan a jeho láska k mar­ke­tingu, Richard Vašečka z NRSR, Vero­nika Pizano z TEDxBA či Erik Ora­vec, zvláštny kon­zu­ment infor­má­cií…

Zdroj: jaro­slav­do­dok

Pridať komentár (0)