Ako využiť koníčky v práci

Oliver Meres / 13. marec 2016 / Business

Robíš popri štú­diu kopec voľ­no­ča­so­vých akti­vít a máš pochyb­nosti o tom, či ich využi­ješ v budú­cej práci? Chceš sa o pár rokov ráno zobú­dzať s ener­giou a rados­ťou do roboty? Si na správ­nej adrese. Pre­čí­taj si, ako spo­jiť prí­jemné s uži­toč­ným a pre­ta­viť svoje koníčky na prácu.

Nie je to ťažké

Nie, nie je to len hlúpe klišé, práca sku­točne môže byť tvo­jím koníč­kom a sku­točne môžeš robiť nie len pre peniaze, ale aj pre zábavu. Nie je to vôbec ťažké. Iba to tak často vyzerá, pre­tože odpo­vede na otázku ako na to mnohí hľa­dajú na nespráv­nych mies­tach. Namiesto rôz­nych tech­ník pro­duk­ti­vity, sta­no­vo­va­nia cie­ľov a stra­té­gií je to totiž skôr o filo­zo­fii, prí­stupe k sebe samému a k tomu, čo robíš. Poďme sa teda pozrieť na to, kde začať. Bude to ešte na vyso­kej.

Books

foto: pixabay.com

Venuj sa koníč­kom

Na výške som štu­do­val jazyky a lite­ra­túru a všetci sa ma stále pýtali, či som nemal na nič lep­šie a kde to asi tak chcem využiť. Samoz­rejme, aj sám som mal pochyb­nosti o tom, kde sa po škole uchy­tím len s jazykmi. Stále som totiž od ostat­ných počú­val o stá­žach, pra­xiach a ďal­ších roz­vo­jo­vých akti­vi­tách, ale tie ma nikdy neba­vili. Bavili ma iné veci a preto som mal nie­kedy výčitky, že nero­bím to, čo by som mal a čo sa odo mňa oča­káva.

Bulls­hit. Skú­se­nosť ma naučila, že treba jed­no­du­cho robiť to, čo robiť chceš a čo ťa baví. Výsledky sa potom dosta­via samé – k tomu sa dosta­nem o čosi neskôr. Medzi­tým je dôle­žitá ešte jedna vec:

Rob zadarmo, kým môžeš

Pod­statné nie je to, čo robíš, ale to, aby si maxi­málne využil svoj časplnil si živo­to­pis vecami už popri škole. Má to v pod­state jed­no­du­chý účel: nabrať prax, ešte kým si to môžeš dovo­liť robiť zadarmo. Keď budeš mať hypo­téku and/or dieťa, už totiž nebu­deš môcť pra­co­vať pro bono. Na výške to ide, a tak to využi na maxi­mum.

Reading

foto: picjumbo.com

Je jedno, čo to bude. Pod­statné je chy­tať sa prí­le­ži­tostí. Pri kaž­dej jed­nej z nich sa sám seba spý­taj: budem mať dobrý pocit z toho, keď to jed­ného dňa bude v mojom CV-čku? Chcem to raz na pra­cov­nom poho­vore uvá­dzať ako skú­se­nosť? Času nie je veľa a preto si treba vždy vybrať len tie akti­vity, pri kto­rých si odpo­vieš jas­ným áno. A kde sú tieto prí­le­ži­tosti? Pre­zra­dím ti tajom­stvo:

Naj­dô­le­ži­tej­šie sú tie naj­men­šie roz­hod­nu­tia

Mnohí môžu nesú­hla­siť, no mňa život naučil toto: zdan­livo veľké, dôle­žité roz­hod­nu­tia sú v pod­state nedô­le­žité. Deň má 24 hodín a väč­šinu z nich vypl­nia malé tasky, drobné akti­vity dáv­ko­vané po hodi­nách, ak nie minú­tach. A práve preto je každá jedna z nich na prvý pohľad nedô­le­žitá, no opak je prav­dou.

foto: imore.com

Roz­hod­nu­tia o tom, čo budem robiť ďal­šiu hodinu ti vypl­nia tak­mer celý život. Preto práve ony sú tie naj­dô­le­ži­tej­šie. Ak sa naprí­klad sna­žíš robiť niečo raz do týždňa a vyne­cháš to, vyzerá to nevinne – veď je to len hodinka z týždňa. Je to však práve naopak: tá hodinka z týždňa zna­mená úplne naj­viac. Prečo? Pre­tože nie si v pod­state ničím iným, ako pro­duk­tom svo­jich roz­hod­nutí. Mysli na to, keď sa nabu­dúce budeš roz­ho­do­vať medzi tým, či si pôj­deš čítať, pozrieť film alebo plá­vať.

Decisions

foto: pixabay.com

Vykašli sa na ciele

Určite si už počul/a, že sa treba moti­vo­vať cieľmi. Nie­len za seba a seba môžem pove­dať, že to je len bar­lička. Ak ti niečo hovorí meno Petr Ludwig, tak vieš, o čom budem hovo­riť. Ak nie, pre­čí­taj si jeho knihu a dozvieš sa viac.

V skratke je to asi takto: ak sa budeš moti­vo­vať odme­nami a náho­dou sa ti niečo nepo­darí, budeš frus­tro­vaný z toho, že si sa v pod­state vytres­tal, lebo si nedos­tal odmenu, ktorú si pod­ve­dome oča­ká­val. To sa volá von­kaj­šia moti­vá­cianefun­guje práve preto, že veci robíš len pre odmenu.

Ak sa budeš moti­vo­vať cieľmi, je to o čosi lep­šie, no tiež to nie je ide­álna situ­ácia. Prečo? Lebo stále je niečo, čo by si chcel mať a nemáš to. To vedie takisto k frus­trá­cii. Ako teda na moti­vá­ciu? Čo by ťa malo hnať dopredu, ak nie ciele?

Map

foto: pixabay.com

Nič. Veci by si mal/a robiť preto, že ťa baví ich robiť. Bez ohľadu na cieľ. Jed­no­du­cho preto, že ti robia radosť a je ti jedno, kam povedú. Opäť zopa­ku­jem, že to nie je hlú­posť, ale veľmi reálna vec. A vieš, kam povedú? To sú presne tie výsledky, o kto­rých som hovo­ril vyš­šie a ktoré sa reálne dejú. Naprí­klad mne:

Ako to fun­guje v praxi

Vrá­tim sa k mojej story, ktorá ti poslúži ako pekný prí­klad. Na škole som veľa (naozaj veľa) čítal – tak dve knihy týž­denne. Popri tom mi nezos­tá­valo veľa času, no záro­veň som mal pre­by­tok myš­lie­nok a tie som nalie­val na papier. Písal som svoj blog s povied­kami, ktorý síce čítalo len zopár ľudí, no vďaka kto­rému som na sebe mohol roky pra­co­vať a zlep­šo­vať sa v písaní, ktoré ma nako­niec z veľ­kej časti živí.

Neraz som si večer pri pohári vína s perom v ruke hovo­ril, že by som mal svoj čas využí­vať lep­šie ako čmá­ra­ním vecí, ktoré nikto nečíta. Opak bol prav­dou. Práve vďaka tomu, že ma to nesmierne bavilo, som sa v písaní stal naozaj dob­rým bez sta­no­ve­nia aké­ho­koľ­vek cieľa – jed­no­du­cho preto, že som to robiť chcel.

Writing

foto: pixabay.com

Medzi tými pár čita­teľmi sa potom našli ľudia, ktorí chceli, aby som tento svoj skill využil a pomo­hol im, naprí­klad s pre­kla­dom a dra­ma­tur­giou diva­del­nej hry alebo s tex­tami na svo­jom webe. Zadarmo, ako som písal vyš­šie, no práve toto sa stalo nedo­ce­ni­teľ­nou pra­xou, kto­rou sa dnes môžem ohá­ňať na poho­vo­roch. A všetko len vďaka tomu, že som robil to, čo ma bavilo a nie to, čo som „mal robiť“.

Podobný prí­pad sa odo­hral aj so skillmi roz­prá­va­nia na mik­ro­fón a hra­nia sa so zvu­kom, ktoré som nado­bu­dol v rádiu TLISkde by som to pre­boha pou­žil v praxi, že? Naprí­klad hneď po nástupe do star­tupu INFI­NA­RIO, kde som hneď druhý týž­deň nahrá­val anglické voice-ovre do tuto­ria­lo­vých videí.

foto: pixabay.com

Zhr­nu­tie

Mohol by som pokra­čo­vať, no mys­lím, že to naj­pod­stat­nej­šie som už pove­dal. Ak sa ti to aj teraz nezdá byť reálne, svoje koníčky URČITE využi­ješ v praxi práve vtedy, keď to budeš naj­me­nej čakať. Venuj sa im, pra­cuj na svo­jich skil­loch a uvi­díš, že sa nako­niec stanú tvo­jou prá­cou. Logika je tu jed­no­du­chá: nepot­re­bu­ješ sa k nim tla­čiť, robíš ich sám od seba a veľa, a práve preto sa v nich sta­neš vyni­ka­jú­cim. A v čom si vyni­ka­júci, to treba robiť pro­fe­si­onálne.

Nako­niec sa stane to, že budeš milo­vať to, čo robíš, lebo si vždy robil to, čo milu­ješ. A to je predsa ulti­mát­nym cie­ľom všet­kého, nie? :)

Máš podobnú skú­se­nosť? Alebo naopak iný pohľad na vec a vlastné tipy? Inšpi­ruj ostat­ných v komen­tá­roch!

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: flickr.com

Pridať komentár (0)