CEO Order­Lordu Richard Lipov­ský — Na čom by mali pra­co­vať slo­ven­ské star­tupy?

Richard Lipovský / 21. október 2015 / Tools a produktivita

Richard Lipov­ský sa pred­ne­dáv­nom zúčast­nil na pod­ni­ka­teľ­skej misii spolu s dele­gá­ciou, ktorú vie­dol náš pre­zi­dent, Andrej Kiska. V Ber­líne, star­tu­po­vom cen­tre Európy, sa im dostalo mož­nosti pozo­ro­vať prak­tiky tých naj­lep­ších zo skú­se­ných a zna­lých. Domov si okrem zážit­kov z prvej ruky donie­sol aj pár rád pre slo­ven­skú star­tu­povú komu­nitu.

Varo­va­nie: Bývam netr­pez­livý a neus­tále hľa­dám spô­soby, ako niečo vylep­šiť. Môže sa stať, že kvôli tomu pôso­bím ako večne nespo­kojný pesi­mista, ale verte, opak je prav­dou. Mávam len tie naj­lep­šie úmysly. 

Po náv­števe Ber­lína a stret­nutí s naj­väč­šími kapa­ci­tami európ­skej star­tu­po­vej scény mám pre tú slo­venslú pár dota­zov, alebo inými slo­vami veci, ktoré nám zatiaľ chý­bajú a na kto­rých by sme mali pra­co­vať. 

1. Ambí­cie

Vrámci Gro­wth Com­pany Forum som stre­tol firmy, ktoré už uspo­ko­jivo rástli a mali na konte nie­koľko mili­ó­nové zisky z rôz­nych fun­drai­sin­go­vých kôl, no ani jed­nej z nich nechý­bali ambí­cie veľ­ko­lepo pre­ra­ziť na celo­sve­to­vej scéne a neskôr v nej aj domi­no­vať. Lep­šie to pove­dal už snáď len pro­fe­sor pod­ni­ka­nia z MIT, Ken Morse: “Vyberte si oblasť, v kto­rej chcete domi­no­vať svet a domi­nujte v nej svet.” Bez veľ­kých ambí­cií nebudú ani veľké výsledky. Nastanú síce men­šie a dokonca možno aj pri­nesú slušný záro­bok, no to stále nie je glo­bálny úspech, na základe kto­rého by sa dal vybu­do­vať vlastný eko­sys­tém. Takýto úspech by do star­tu­pov pri­lá­kal nových ľudí, pod­ni­ka­te­ľov, ktorí by sa kvôli nim vzdali fix­nej pra­cov­nej doby vo veľ­kých kor­po­rá­ciach, ako aj inves­to­rov, ktorí by nevá­hali inves­to­vať aj do pro­jek­tov v ran­ných štá­diach, a nie­len ska­lo­pev­ných kon­cer­nov, ktoré pri­ná­šajú istý zisk. Aj keď pri našom pro­dukte Order­lord sme v tomo smere na dob­rej ceste, zväčša platí, že ak by sme naro­vinu dostali starú známu ponuku “go big or go home”, volili by sme skôr cestu domov. 

2. Odvaha

Tá ide ruka v ruke s ambí­ciami — na ich napl­ne­nie treba poriadnu dávku odvahy. Pod­ni­ka­nie ľudí často odrá­dza, pre­tože je časovo náročné, vyža­duje si veľa práce, pri­náša so sebou stres, a najmä to odstra­šu­júce riziko neús­pe­chu. Na dru­hej strane, pokiaľ sa touto ces­tou odhod­lane vydáš, nie­lenže môžeš budo­vať skvelú spo­loč­nosť a robiť to, čo ťa baví a napĺňa, ešte popri tom stih­neš aj vytvá­rať pra­covné miesta, inšpi­ro­vať ostat­ných a dlaž­dit cestu k svet­lej­šej budúc­nosti celej svo­jej kra­jiny. To je pre pod­ni­ka­teľa kľú­čom rastu, čo neus­tále doka­zuje naprí­klad USA. Odma­lička nás síce učili, že máme byť spo­kojní s tým, čo máme a záro­veň si uve­do­mo­vať, že vždy môže byť oveľa hor­šie, náš star­tup Over­lord nás ale naučil, že to nie je ani tak o tom, čo sme dostali do vienka, ale o tom, čo chceme a čo sme schopní uro­biť pre to, aby sme to dostali. Či už ide o inves­to­rov, inku­bá­tory, par­tne­rov, zákaz­ní­kov, či náš tím — ak by sme sa uspo­ko­jili len s tým, čo nám bolo dané, veľmi skoro by prišla záve­rečná. Musíme si vybu­do­vať odvahu a vypý­tať si to, čo chceme. 

(Olga Bor­si­kova)

3. Siete

Z môjho pohľadu jedna z naj­väč­ších chýb nášho výletu do Ber­lína bol fakt, že sme sa ako pod­ni­ka­te­lia a star­tu­pisti dostali do debaty len s pár miest­nymi ľuďmi — aj keď prí­le­ži­tosť toho posky­to­vala oveľa viac. Väč­šina z nás sa zdr­žala spolu namiesto toho, aby si budo­vali nové zná­mostné siete, alebo aby hľa­dali men­to­rov a inves­to­rov. Ísť do Ber­lína na to, aby sme dis­ku­to­vali so Slo­vákmi je podľa mňa jedno veľké tabu. Jasné, pri­ho­vo­riť sa nie­komu nezná­memu chce odvahu a môže to pre mno­hých byť neprí­jemné, no presne to treba robiť, ak si teda chceme so sebou domov niečo naozaj vziať. Nie je nič lep­šie ako skú­sený men­tor, pre­tože vie poslú­žiť ako skvelý zdroj vedo­mostí a inšpi­rá­cie. Takže keď sa nie­kam pôjde nabu­dúce, skúsme sa rad­šej sústre­diť na budo­va­nie nových sietí, ktoré budeme vedieť v budúc­nosti využiť, než aby sme mali mínať peniaze daňo­vých poplat­ní­kov na pekné výlety, na kto­rých si uží­vame jedlo a drinky zadarmo.

4. Reč

Otázka budo­va­nia sietí vo veľ­kom závisí aj na jazy­ko­vých zruč­nos­tiach. Je pri­ro­dzené, že ak sú naše zna­losti anglič­tiny prie­merné, pop­rí­pade pod­prie­merné, pre­zen­tá­cia nás samých, našich pro­je­kov a, koniec kon­cov, aj našej kra­jiny bude na tej istej úrovni. Na dru­hej strane, ono to ani zďa­leka nie je o doko­na­lej anglič­tine. Poznám toľko ľudí, ktorí v nej ani zďa­leka nie sú per­fektní, no všetci im roz­umejú skrátka preto, lebo roz­prá­vajú. Väč­šina ľudí, kto­rých tu poznám, sa po anglicky bojí hovo­riť zo stra­chu, že sami seba stráp­nia. Tým sa dostá­vame do blud­ného kruhu: ak jazyk nepou­ží­vame, naše schop­nosti sa zhor­šujú a tým, že sa zhor­šujú, máme ešte men­šiu chuť ho pou­ží­vať. Tak to dokola pokra­čuje bez nápravy. Lenže pravda je taká, že my máme k dis­po­zí­cií viac lek­cií anglič­tiny než má väč­šina sveta vďaka základ­nej škole. A pri toľ­kých prí­le­ži­tos­tiach uče­nia jazyka zadarmo, naprí­klad vďaka Toas­tmas­ters, komu­ni­ko­va­nia s kama­rátmi zo zahra­ni­čia, či dokonca hovo­re­nia po anglicky na stret­nu­tiach (ako sme to robili my v rámci príp­ravy na Anglicko), neexis­tuje žiadna výho­vorka na to, že ešte nevieš ply­nule po anglicky.

5. Zahra­ni­čie

To naj­lep­šie, čo pre úspech našich star­tu­pov môžeme uro­biť, je sústre­diť sa na veľké trhy, aké majú naprí­klad USA alebo Anglicko. Toto nám pora­dil pro­fe­sor z MIT, inves­tori z gro­wth stage, a aj Tom Staf­ford v rámci jeho debaty “fire­side chat”. Prob­lém je v tom, že robiť biz­nis v našom regi­óne stred­nej východ­nej Európy je niečo cel­kom iné ako pod­ni­kať na naj­väč­ších trhoch, a aj keď uspe­jeme v domá­com regi­óne, nemusí to nevy­hnutne zna­me­nať, že sa nám to podarí aj inde. Vždy keď inves­tu­jeme do domá­ceho trhu, mohli by sme to vsá­dzať aj do toho, ktorý je 100x väčší a v kto­rom by sa nám inves­tí­cia mohla mno­ho­ná­sobne viac­krát vrá­tiť. Pri Order­lord-e sme sa deväť mesia­cov drvili základy pod­ni­ka­nia v New Yorku a po návrate sa nám poda­rilo závratne rýchlo uspieť v rámci Anglicka, pre­tože sme už o pod­ni­kaní v zahra­ničí niečo vedeli. Pri všet­kých tých akce­le­rá­to­roch, inves­to­roch a inku­bá­to­roch, ktoré máme k dis­po­zí­cií, by som si rad­šej na začiatku hneď kúpil letenku na miesto, kde by sme chceli pre­ra­ziť a neúp­rosne začať práve tam.

Čo je teda pre slo­ven­ské star­tupy kľú­čo­vou úlo­hou? Vytvo­riť lepší eko­sys­tém a spo­loč­nosti, ktoré sa môžu roz­ví­jať aj za hra­ni­cami stred­nej a východ­nej Európy. Musíme pre­ko­nať náš strach zo zly­ha­nia a z tráp­nych situ­ácií, sústre­diť sa na väč­šie ambí­cie a väč­šie trhy — ide­álne sa k nim aj na čas pre­sťa­ho­vať, aby sme vedeli vybu­do­vať potrebné siete, zná­mosti, skú­se­nosti a vedo­mosti, ktoré sú pre pros­pe­ru­júci biz­nis tak dôle­žité. Ak sa nám podarí uspieť v týchto bodoch, môžeme postupne zme­niť aj náš eko­sys­tém. V prvom rade však musíme začať od seba.

Zdroj: https://medium.com/@richardlipovsky/what-slovak-startups-really-need-7ed886fa88a7 

Pridať komentár (0)