Čo sa deje v mozgu, keď nemys­líme

Tatiana Blazseková / 10. máj 2015 / Business

Exis­tuje vôbec odpo­veď na túto otázku, naozaj doká­žeme s moz­gom aj nemys­lieť? Mys­lieť si to môžeme, avšak mozog nepres­táva mys­lieť nikdy. Jediný roz­diel je v tom, že svoje myš­lienky iba nevní­mame.

X: „Milá­čik, na čo mys­líš?“

Y: “Na nič.“

Táto odpo­veď vie nie­koľko jedin­cov na tejto pla­néte vystre­liť na obežnú dráhu a späť.

Pomo­cou nie­koľ­kých metód akou je naprí­klad funkčná mag­ne­tická rezo­nan­cia (fmri) sa vedci pokú­šajú zis­tiť, čo sa deje v mozgu pri plnení neja­kej úlohy alebo mys­lení na kon­krétnu vec. Zis­ťo­vať akti­vitu mozgu je teda cel­kom pri­ro­dzené. Otáz­kou však je, čo sa deje v mozgu, keď nemys­líme na nič. Áno, niečo sa deje: v poko­jo­vej akti­vite je prie­tok krvi o 5 – 10% nižší než pri plnení úloh a tak tento stav nazvali default mode network.

V prvom rade je jasné, že základné fun­kcie ako dýcha­nie, čin­nosti srdca sa neme­nia. Aj keď si mys­líme, že na nič nemys­líme, v sku­toč­nosti mys­líme na veľa vecí: nákupný zoznam, opa­ku­jeme si čo sme pove­dali a čo sme mali pove­dať v roz­ho­vore, jed­no­du­cho sní­vame počas dňa (dayd­re­a­ming), v štá­diu nazva­nom poko­jový stav.

Vedci, ktorí sa zaobe­rajú akti­vi­tou v poko­jo­vom štá­diu, sa sústre­dia na výskum kon­krét­nych oblastí mozgu a ako ktoré spolu komu­ni­kujú, čo je dôle­žité pri diag­nos­tike rôz­nych cho­rôb. Ľudia s Alz­he­i­me­ro­vou cho­ro­bou naprí­klad majú nezvy­čajnú poko­jovú akti­vitu rov­nako ako aj deti s autiz­mom, ktorá zasa vyka­zujú známky hype­rak­ti­vity. Poko­jový stav udr­žuje mozog takto bdelý, aby bol stále v strehu pri­jí­mať ďal­šie sti­muly. Počas tohto stavu sa tiež absor­bujú a ukla­dajú spo­mienky a všetky infor­má­cie. Táto akti­vita nám tiež pomáha pri roz­ho­do­vaní. Je veľmi náročné vypo­čí­tať všetky roz­hod­nu­tia a myš­lienky za pochodu. Mozog ich neus­tále pre­po­číta a vyhod­no­cuje na základe čoho si vieme vytvo­riť úsudky a roz­hod­nu­tia.

Hlav­nou kri­ti­kou myš­lienky default mode network je, že nevieme presne čo vidíme a či to vlastne repre­zen­tuje niečo reálne. Ďal­ším fak­to­rom je, že fmri, ktoré sa pri výskume využíva, neme­ria akti­vitu mozgu samotnú, ale prie­tok krvi. Fun­kcia default mode network stále nie je úplne známa a všetky teórie sú zatiaľ len hypo­te­tické. Jasné však je, že mozog nikdy nespí a keď spí, tak spán­kom spra­vod­li­vým spíme naveky.

AK ŤA TENTO ČLÁ­NOK ZAU­JAL, NEZA­BUDNI HO SHAR­NUT A DAŤ TAK O ŇOM VEDIEŤ AJ SVO­JIM ZNÁ­MYM A KAMA­RÁ­TOM… STAR­TUPY DOKÁŽU SLO­VEN­SKU PRI­NA­VRÁ­TIŤ DRIVE!

Zdrojwww.nature.com

Pridať komentár (0)